V EURÓPE ZA 20 ROKOV?

Pod prudký nárast spotrebiteľských cien v roku 1999 a na začiatku roku 2000 sa najvýraznejšie podpísalo zvýšenie regulovaných cien. Predchádzajúce vlády dovtedy ceny elektrickej energie, zemného plynu, dopravy, tepla či nájomného umelo udržiavali na nízkych úrovniach, v niektorých prípadoch sa prakticky nezvyšovali od roku 1994. Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš upozornil, že inflácia (aj napriek vysokej hodnote USD a cien ropy na svetových trhoch) v polovici roku 2000 klesla a koncom minulého roka dosiahol medziročný rast spotrebiteľských cien 7,4 %. Jadrová inflácia (teda rast spotrebiteľských cien bez vplyvu zvýšenia regulovaných cien) dosiahla v tom istom období len 4,4 %.

Prognóza vývoja miery inflácie (%)

Rok ČR SR

2001 4,6 7,4

2002 4,5 6,3

2003 4,2 5,5

Zdroj: Európska komisia

Predpoklady NBS hovoria, že do konca roku 2002 klesne priemerná miera inflácie na 4,3 %, podľa I. Mikloša na 4 %. Tabuľka potvrdzuje, že odhady Európskej komisie nepodliehajú predvolebnej kampani a sú preto opatrnejšie: komisia predpokladá, že v tomto roku klesne inflácia u nás na 6,3 % a na konci budúceho roka na 5,5 %. Analytik Dušan Lukášik v tejto súvislosti pripomenul, že inflácia od roku 1995 do roku 1998 dosahovala jednopercentnú úroveň, koncom roku 1998 vzrástla na 14,2 % v marci 2000 dosiahla vrchol - 16,6 %. Prezident Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík včera na stretnutí predstaviteľov AZZZ v Bratislave pri analýze stavu hospodárstva na Slovensku vychádzal aj z faktu, že v danej situácii je 80- až 100-tisíc slovenských

podnikov v strate

a viac ako 20-tisíc firiem prakticky napĺňa podmienky vyhlásenia konkurzu. Vzniká preto otázka, či to nebol úmysel? D. Lukášik vníma infláciu ako výlučne politický nástroj používaný primárne na vyvolanie prerozdeľovacích procesov. Identifikuje takto niekoľko extrémov, prvý nastal v roku 1991, keď bola vyvolaná umelo a slúžila ako príprava na prerozdeľovanie majetku. Václav Klaus na to „zneužil“ masívnu devalváciou meny. V roku 1993 prišiel druhý extrém: vyvolanie ekonomického tlaku na majiteľov akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie, znehodnotenie jej výnosov v prípade, že majiteľ predal majetok, keď nie, nastalo v roku 1995 zrútenie kapitálového trhu a prevzatie aktív násilnými aktmi. Pod tretí extrém sa podpísala už terajšia slovenská vláda: jej balíčky opatrení priniesli vzrast tempa inflácie v rokoch 1999 a 2000 na približne dvojnásobnú hodnotu a je bytostne spätý s ďalšou vlnou prerozdeľovacích procesov u nás. D. Lukášik tvrdí, že dynamika

tempa inflácie

bola vždy živená dodatočnými opatreniami Dzurindovej vlády tak, aby sa udržiaval ekonomický tlak na podnikateľskú sféru i na obyvateľov. Výsledkom posledných dvoch rokov bol pokles tempa rastu HDP.

Prognóza zvýšenia HDP (%)

Rok ČR SR

2002 3,8 2,7

2003 4,2 4,0

Generálny sekretár ZPZ SR Štefan Lednár v tejto súvislosti upozorňuje, že vzhľadom na programové ciele SR v integrácii do EÚ nie sú ani prognózy Európskej komisie dostatočne optimistické. Ak totiž hospodársku úroveň krajín európskej pätnástky zoberieme ako základ (100 %), potom hospodársky rast Rakúska dosahuje 113 %, Španielska 80 %, Portugalska 72 %, Slovinska 71 %, Grécka 69 %, ČR 62 %, Maďarska 51 %, SR 47 %, Poľska 40 %, Estónska 38 %. Aj keby sa naplnil nárast HDP o 2,7 %, v roku 2003 bude podľa Š. Lednára relatívna úroveň SR rovnaká ako v roku 1999, teda 47 % EÚ. Z tabuľky o približovaní sa k EÚ je zrejmé, že ani pri vysokých tempách ekonomického rastu nebude SR dosahovať základné kritérium konkurencieschopnosti skôr ako v rokoch 2010 až 2015. Prah konkurenčnej zrelosti SR na vstup do EÚ vidí Š. Lednár na hranici okolo 66 % priemeru HDP na obyvateľa EÚ. Medzi základné riziká zaraďuje ZPZ SR nárast nákladov a deregulácie cien a riziko neúnosného mzdového rastu.

Približovanie sa SR k EÚ

Tempo rastu Rok možného dosiahnutia

HDP/obyv. v SR 65 - 70 % EÚ 100 % EÚ

4 % 2036 2066

5 % 2021 2037

6 % 2015 2027

Zdroj: ZPZ SR

Popri fiskálnej stabilite je niekoľko zásadných výsledkov, ktoré spochybňujú ekonomickú opodstatnenosť balíčkov ekonomických opatrení súčasnej vlády. V prvom rade je potrebné povedať, že

NBS sterilizuje

denne v priemere 70 mld. Sk ako prebytočného kapitálu. Sú to peniaze, ktoré nepracujú. Banky nemajú komu poskytnúť úvery a aj keď sú peniaze relatívne dostupné a lacné, podnikatelia ich nechcú alebo banky nemajú dôveru v predkladané projekty. V tejto súvislosti si D. Lukášik kladie otázku: prečo a pre koho sú pripravené tieto peniaze? Vychádza z faktu, ktorý včera opätovne konštatoval aj J. Uhrík, že asi sto miliárd korún, ktoré štát vložil do ozdravenia bankového sektora na Slovensku, zatiaľ nemá plný účinok, lebo nezapojilo priamo do hry reštrukturalizáciu podnikovej sféry. Najmä v posledných dvoch rokoch je výsledkom vyvolanie ďalšieho výrazného rastu nezamestnanosti, pričom D. Lukášik dáva tempo rastu nezamestnanosti do priameho súvisu s infláciou, ktorá vyhnala ďalších približne 100-tisíc ľudí z práce. A to je takmer presne 70 mld. Sk nepracujúceho kapitálu, potrebného na vytvorenie pracovných miest.

Prognóza vývoja nezamestnanosti (%)

Rok ČR SR

2001 8 19,79

2003 7,5 18,2

Zdroj: Európska komisia

Privatizácia bánk je sprevádzaná takými javmi, že náklady na sanáciu nedobytných úverov sú približne dvojnásobné, ako sú tržby z predaja napríklad Slovenskej sporiteľne. Ak nedomyslíme ďalšie súvisiace kroky, tento typ obchodu je asi ťažko možné pochopiť. Vyvolaná inflácia udržiavaná na úrovni dvojnásobku bežných hodnôt mala za úlohu vytvoriť prebytok lacných, okamžite disponibilných zdrojov v bankách. Zároveň došlo k výraznému utlmeniu spotreby, zastavil sa dopyt po tovaroch a službách, čo

spôsobilo kolaps

mnohých podnikov a výrazný rast dočasne nesplatiteľných úverov. Inflácia ako politický nástroj predstavuje plošné zdanenie v prvom rade veriteľov a sekundárne (cez pokles dopytu) aj celej podnikateľskej sféry a obyvateľstva. Sprievodným javom je 20-percentná nezamestnanosť s nápravou v dlhodobom horizonte. Prečo podľa D. Lukášika architekt transformácie ekonomiky I. Mikloš naočkoval takúto „liečbu“? Privatizácia komerčných bánk s odsunom asi 100 mld. Sk nedobytných úverov do štátnej organizácie umožňuje reprivatizovať podniky. Stačí za lacný peniaz skúpiť úver od Konsolidačnej banky. Keďže index korupcie máme slušne vysoko, úvery sa selektívne odpredajú za 10 - 20 % hodnoty. Nedobytné úvery budú slúžiť ako podklad na exekúciu podnikov. Nazhromaždené

lacné peniaze

v komerčných bankách sú „v pohotovostnej polohe“ pripravené na poskytnutie úverov pre nových majiteľov takto získaných podnikov. Preto podľa D. Lukášika muselo dôjsť k odtrhnutiu bánk od podnikateľskej sféry, a preto je zatiaľ zámer ZPZ SR spraviť z obnovy bánk a podnikov kontinuálny proces iba zbožným želaním. V skutočnosti strategickým cieľom vlády M. Dzurindu, od nástupu k moci v roku 1998, je masívna reprivatizácia. Kde hľadať východisko? D. Lukášik si myslí, že výrazné zníženie daňového zaťaženia by dovolilo neuplatniť politiku inflácie a opätovného prerozdeľovania majetku. Naopak, začali by sa riešiť hospodárske problémy s cieľom jeho ozdravenia a rastu. Pretože vysoká miera nezamestnanosti určite nie je charakteristikou makroekonomickej stability.

Tibor Bucha