Reforma postupu

Európska centrálna banka (ECB) by podľa komisára Európskej únie pre obchod Pascala Lamyho mala prijať pružnejší systém kontroly inflácie, podobný britskému. Namiesto maximálnej hranice 2 % by mala používať „symetrický“ systém, založený na inflačnom rozpätí 1,0 až 3,0 %.

P. Lamy a bývalý predstaviteľ francúzskeho ministerstva financií Jean Pisani-Ferry zverejnili správu, v ktorej vysvetľujú metódy reformy a modernizácie v Európe. Podľa ich názoru súčasný spôsob kontroly inflácie vytvára dilemu - buď robí maximum, aby neprekročila strop a v dôsledku toho trpí inteligentné riadenie ekonomického cyklu, alebo musí akceptovať prekročenie limitu, čo ohrozuje jej dôveryhodnosť. „Súčasné pravidlá sú oveľa pochybnejšie, keď sa rozšíri eurozóna o ďalšie krajiny, ktorých ekonomiky sú v procese transformácie, kde miera rastu a inflácie sú prirodzene vyššie,“ konštatuje správa. Odborníci zdôrazňujú, že mandát ECB so zameraním na stabilitu cien je na rozdiel od FED-u, ktorý sa zameriava na rast aj infláciu, slabosťou. V správe argumentujú, že príčinou je posadnutosť Európy infláciou a úsilím zabrániť, aby jej inflácia nikdy „neprerástla cez hlavu“. Podľa ich názoru však prijatie širšieho inflačného pásma je menšie zlo vo svete, kde je takmer nepochopiteľné, že ECB prijíma pravidelné revízie a úpravy inflačného cieľa ministrami financií krajín eurozóny. Ich kritika je v súzvuku s vyjadrením predstaviteľa Bank of England Ch. Allsoppa, že väčšia symetria pri určovaní inflačného cieľa sa v Británii osvedčila a mala by sa použiť aj v eurozóne.

(TASR)