Usmieva sa z oblakov

„Počas pretekov nie je na to dôvod a ani čas, aby som sa usmieval na svet dolu podo mnou. Často si až po pristátí rekognoskujem zážitky o tom, nad čím presne som to lietal a v akej krajine sa nachádzam,“ s úsmevom odráža pilot Ján Šabľa našu jemnú snahu na zľahčovanie jeho záľuby. Istú mieru výnimočnosti svojho koníčka však nepopiera, kto by sa nechcel vznášať nad oblakmi, ak by mal odvahu, trpezlivosť a možnosti... V súčasnosti štátny zamestnanec má za sebou okolo 1830 hodín nalietaných v aerokluboch na vetroňoch a motorových lietadlách, takže sa tam hore cíti celkom bezpečne a takmer ako doma. Patrí k prominentným pilotom SNA gen. M. R. Štefánika a jeho meno nie je neznáme ani medzi svetovou konkurenciou. V roku 1976 absolvoval výcvik pilota na vetroňoch v popradskom aeroklube, v minulom roku na 2. svetových leteckých hrách v španielskej Cordobe obhájil svoje doterajšie maximum - 4. miesto z roku 1998 v leteckej navigácii (rely súťaž). Tentoraz v súťaži ME v presnosti pristátia. Zaslúžene je medzi najlepšou desiatkou športovcov ZTŠČ. Aké vlastnosti musí mať pilot, ktorý sa chce merať so svetovou špičkou? „Preteky na presnosť pristátia trvajú jeden a pol až dve hodiny, lietame rýchlosťou 150 km/hod., a to je čas precíznej sústredenosti na výkon. Pilot musí mať vytrénovanú vizuálnu pamäť, z fotografie, ktorú pred letom dostane, vyhľadáva objekty na zemi, podľa ktorých sa orientuje. Musí dobre čítať topografickú mapu a vedieť ju porovnávať s terénom, popri koordinácii letových parametrov, ktorými sú vymedzený sektor a výška letu, nesmie zanedbať sledovať i režim motora lietadla. Na obzeranie sa po krásach prírody teda naozaj nie je čas. Počas tréningu je to niekedy možné.“ V tomto roku sa chystajú naši letci na svetový šampionát v Záhrebe, vyletí J. Šabľa na vyšší než štvrtý stupienok? „Mal som k nemu veľmi blízko už na MS ´99 na Novom Zélande. Podľa výkonu som sa na debne už videl, rozhodcovia však boli, dosť prekvapujúco, inej mienky.“