Prijateľné náklady

Náklady spojené s rozšírením Európskej únie (EÚ) budú vysoké, ale zvládnuteľné. Podľa Daniela Grosa z bruselského Centra pre európske politické štúdiá (Center for European Policy Studies), ktorý vystúpil vo Viedni na konferencii pri príležitosti 75. výročia založenia Výskumného hospodárskeho ústavu (Wifo), noví členovia zaťažia EÚ celkovými nárokmi na výdavky vo výške 0,15 % jej hrubého domáceho produktu. Rozšírenie bude stáť toľko ako subvencovanie agrárneho sektora únie. Ak by však začali dostávať poľnohospodári nových krajín subvencie od začiatku a súčasne by sa im poskytovali dotácie z rozvojového fondu, náklady na rozširovanie by vzrástli na 0,3 % z hrubého domáceho produktu EÚ.

Ani v tomto prípade by sa však neprekročil strop odvodov starých členov EÚ do rozpočtu, ktorý je stanovený na 1,27 % ich hrubého domáceho produktu. V súčasnosti členské krajiny odvádzajú do rozpočtu únie 0,97 % svojho hrubého domáceho produktu.

Výdavky rozpočtu EÚ vzrastú celkovo o 30 % a otázkou je, kto to zaplatí. Podrobnosti budú známe, keď sa bude rokovať o novom finančnom pláne EÚ po roku 2006. Podľa Grosa však rozširovanie bude stáť len toľko prostriedkov, koľko sa naň bude môcť vynaložiť. Situáciu by mohla uľahčiť reforma agrárnej a štruktúrnej politiky spoločenstva. András Inotai z Maďarskej akadémie vied uviedol, že medzi kandidátskymi krajinami zostávajú veľké rozdiely v ich úrovni. Chápať rozširovanie ako „big beng“, teda súčasné prijatie 10 kandidátov môže vyvolať nebezpečné ohrozenie spolužitia EÚ. A. Inotai síce nemenoval ani jednu krajinu, ale dodal, že niektoré štáty po prijatí do EÚ nebudú schopné dodržiavať princípy jej fungovania (acquis communautaire).

(TASR)