Úrokové sadzby nezmenené

Deficit bežného účtu platobnej bilancie SR sa ku koncu októbra minulého roka podľa spresnených výpočtov Národnej banky Slovenska zvýšil na 60,5 mld. Sk oproti septembrovému výsledku 54,7 mld. Sk. V medziročnom porovnaní sa deficit bežného účtu zvýšil o 47 mld. Sk. Koncoročný schodok bežného účtu by mal podľa predbežných odhadov centrálnej banky dosiahnuť 62,9 mld. Sk. Najväčší podiel na tomto vývoji nesie zahraničnoobchodná bilancia Slovenska, ktorá by sa za celý minulý rok mohla skončiť s deficitom blížiacim sa k hranici 100 mld. Sk. Za prvých jedenásť mesiacov roku 2001 zaznamenal celkový obchodný deficit medziročný nárast o 56,09 mld. Sk na úroveň 87,16 mld. Sk. Predikcie Národnej banky Slovenska hovoria o náraste schodku bežného účtu na úroveň 9 % hrubého domáceho produktu. Aj napriek skokovému vývoju tohto ukazovateľa, keď v roku 2000 predstavoval schodok bežného účtu 3,71 % HDP, nie je situácia alarmujúca. Dôležitým aspektom skúmania je komoditná štruktúra dovozov, kde dominovali najmä technológie. Ich import by mal v budúcnosti podporiť rozvoj slovenského hospodárstva.

Práve negatívny trend na bežnom účte limituje možnosti centrálnej banky podporiť ekonomickú aktivitu v krajine prostredníctvom zníženia kľúčových úrokových sadzieb. Banková rada Národnej banky Slovenska tak v súlade s očakávaniami trhu ponechala základné úroky na nezmenenej úrovni. Kľúčová 2-týždňová repo sadzba tak zotrvala na hladine 7,75 %. Centrálna banka naposledy pristúpila k zmene sadzieb v marci minulého roka, keď ich hodnotu znížila o 25 bázických bodov. Vývoj cenovej hladiny je síce prijateľný a hovorí v prospech uvoľnenia menovej politiky centrálnej banky, no rizikom je práve bežný účet.

Hrozba posilňovania slovenskej koruny oproti referenčnej mene euro predstavuje výrazné riziko pri emisii eurobondov aj napriek doteraz jednoznačne úspešnej pozícii SR na medzinárodných trhoch. V tejto súvislosti môžeme očakávať, že tento rok Slovensko nepristúpi k novej emisii eurobondov, čo nedávno potvrdila aj centrálna banka. Relatívne vysoká aktivita nerezidentov pri emisiách korunových štátnych dlhopisov bude v budúcnosti vytvárať tlak na posilňovanie koruny, čím by dochádzalo k predražovaniu splácania eurobondov. Tento trend môžeme už dlhodobejšie pozorovať v Českej republike, ktorá ako jediná krajina zatiaľ neprikročila k emisii eurobondov.

Marcel Tirpák