Posun okolo nedokončeného projektu

Skôr sa prikláňame k ukončeniu účasti v KŤUK-u v Dolynskej

Vo vzťahoch Slovenska s Ukrajinou zostáva nevyriešený najväčší dlhoročný problém nedostavaného Krivorožského ťažobno-úpravárenského kombinátu (KŤUK) v ukrajinskej Dolynskej v Kirovohradskej oblasti. Celkové investície do projektu aj s účasťou Rumunska za 1,6 mld. USD neprinášajú osoh. Podiel SR na výstavbe vrátane komunálnych objektov dosahuje pritom okolo 220 mil. USD. Zhruba toľko treba na dokončenie väčšieho prvého z dvoch spúšťacích komplexov. To bolo jednou z hlavných tém na rozšírenom 9. zasadnutí slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre obchodno-hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu v Kyjeve. Našu časť viedol jej predseda a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Brňo, ukrajinskú jej vedúci a zástupca štátneho tajomníka ministerstva priemyselnej politiky Serhij Hryščenko. V delegácii SR bolo okolo 30 zástupcov z 11 ministerstiev, úradov a 10 podnikov.

Po dlhom prešľapovaní na mieste došlo k citeľnému posunu v tejto problematike. Ukrajinská vláda tesne pred zasadnutím komisie schválila zákon o dostavbe KŤUK-u s možnosťami investícií a privatizácie a už v piatok ho mala poslať do parlamentu. Prezident Leonid Kučma ešte vlani v novembri nariadil organizačne zabezpečiť dokončenie výstavby kombinátu. Podľa dohody z posledného stretnutia expertov oboch krajín v Dolynskej má Ukrajina skorektovať prekonaný projekt, upraviť biznisplán a poskytnúť ich SR. Hodnota nášho vkladu najmä v občianskej vybavenosti má byť vyjadrená nielen v peletách (spracovaná ruda), ale aj štandardným spôsobom.

Zatiaľ platí uznesenie vlády SR o zámere ukončiť našu účasť v projekte. „Skôr sa prikláňame k vyrovnaniu problému skončením našej účasti,“ vyhlásil po uzavretí rokovania komisie Brňo. Nechcel predbiehať vývoj. Treba sa držať dohody expertov. „Veľké investície sa nevracajú, lebo kombinát nefunguje. Zariadenie je morálne a fyzicky opotrebované, ako aj šanca produkovať pelety prijateľné v koncentrácii na bežné technológie,“ dodal. Vedúci obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR v Kyjeve František Farkaš povedal, že keby RVHP zaniklo o rok neskôr, KŤUK by bol dokončený a fungoval by.

Obrat vzájomného obchodu SR a Ukrajiny pokračuje v raste. Podľa slovenských údajov za 11 mesiacov roku 2001 spoločný objem výmeny tovarov stúpol o 9,5 % na 315 mil. USD. Náš vývoz na Ukrajinu sa zvýšil o 5 % na 133 mil. USD, dovoz vzrástol o 12,8 % na 182 mil. USD pri pasívnej bilancii SR 49 mil. USD. Podľa Farkaša Ukrajina je pre nás ako Rusko tiež surovinovou základňou, ibaže v iných komoditách. „V dovoze z Ukrajiny 52 % tvorí uhlie, železná ruda a surový hliník. V našom vývoze okrem magnezitu (18 %) prevládajú polotovary a výrobky. Ich spektrum je značne širšie ako pri dovoze,“ spresnil. Na Ukrajine je okolo 500 podnikov s čisto slovenským kapitálom v objeme podľa ukrajinských zdrojov 44 mil. USD. Nie sú v tom prostriedky, ktoré VSE Košice zaplatili za kúpu 4 rozvodných energetických závodov na Ukrajine.

Nedávne otvorenie obchodného oddelenia aj pri Generálnom konzuláte SR v Užhorode môže

tiež prispieť k rozvoju cezhraničnej a regionálnej spolupráce. Realizácii dohody v tejto oblasti sa venovala jedna zo skupín komisie. Rokovalo sa aj o spolupráci v priemysle a vo vojensko-technickej sfére, v energetike, cestovnom ruchu, poľnohospodárstve, stavebníctve, privatizácii o liberalizácii obchodu. Dôkazom bola účasť firiem ZTS TEES Martinské strojárne, Druhá strojárenská Martin, Martimex Alfa, ZTS-HTZ Dubnica nad Váhom, Slovenské elektrárne, SPP, Transpetrol, SCP Ružomberok, VSŽ Košice, SESO Vranov nad Topľou.

Martin Benko

Kyjev