Obavy o subvencie

Východní diplomati vyjadrili koncom minulého týždňa zdesenie nad plánom EÚ nevyplácať dotácie farmárom v nových členských štátoch spoločenstva zo strednej a z východnej Európy od prvého dňa ich vstupu do únie v plnej výške.

Predstavitelia poľnohospodárskeho sektora únie uvádzajú v dokumente, ktorý je pripravený na rokovanie Európskej komisie, že priame dotácie budú dosahovať najprv 10 až 15 % z výšky poskytovanej teraz starým členom spoločenstva. Avšak nemalo by to byť definitívne riešenie, lebo ich percentný podiel by sa mohol ešte upraviť smerom hore. Podľa súčasných predstáv by sa dotácie priemerným členom v prvej etape po prijatí zvyšovali asi o 5 % ročne; rýchlejšie by sa mali zvyšovať tým krajinám, ktoré budú dosahovať viditeľný pokrok v reštrukturalizácii poľnohospodárskych podnikov. Rýchlejší rast dotácií by nastal v druhej etape približovania sa k úrovni EÚ. Tento návrh sa týka aj výšky príspevkov z fondu na regionálny rozvoj.

Ak by sa subvencie vyplácali od začiatku v plnej výške, noví členovia by odčerpali z reštrukturalizačného fondu 80 % jeho ročného objemu a na podporu poľnohospodárstva, ktorého fond je 40 miliárd eur, by museli dostať 60 %. V princípe by sa mali dotácie zvyšovať v dvoch etapách, ktorých spoločná dĺžka sa odhaduje na 10 rokov.

V dokumente, ktorý na konci mesiaca prerokuje Európska komisia, sa uvádza, že nižšie dotácie novým členom EÚ by mohli viesť k obmedzeniu importu poľnohospodárskych produktov na územie nových členov. Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Franz Fischler už vyjadril názor, že ak by noví členovia dostali agrárne dotácie v plnej výške hneď po vstupe, nemali by záujem o reštrukturalizáciu zaostalých poľnohospodárskych štruktúr.

(TASR)