Divoká krása na predaj

Čierna Hora začína s Master planom

Po nútenej 10-ročnej izolácii, zapríčinenou krízou na Balkáne, na medzinárodný trh cestovného ruchu opäť prichádza Čierna Hora. Táto malá krajina ako člen juhoslovanského zväzu vlastní neoceniteľné bohatstvo dôležité pre rozvoj cestovného ruchu. Sveti Stefan, 200 kilometrov pobrežia s mestami Budva, Kotor, Ulcinj s prekrásnou pieskovou plážou, jedinečný záliv Kotorská boka či dosiaľ nevyužité krásy Skadarského jazera, bohatá kultúra, divoká príroda a málo obývaná krajina (650-tisíc obyvateľov) vytvárajú predpoklady na prioritné postavenie cestovného ruchu v hospodárstve. Už dnes podľa vyjadrenia Predraga Nemeziča, ministra turistiky Čiernej Hory, cestovný ruch sa na tvorbe HDP podieľa 22 - 23 %, pričom sa ráta, že v budúcnosti by mohol tento podiel narásť až na 35 %.

Výkony rastú adekvátne s rastom počtu turistov, ktorí očakávajú, že Čierna Hora bude schopná zvládnuť rastúce ekologické problémy spojené so zvýšenými požiadavkami na čistotu vody, spracovaním vyššej produkcie odpadu, investovať do infraštruktúry a turistom pripraviť komfortné a bezpečné prostredie s prístupnými zdravotníckymi službami. Minuloročná sezóna ukázala, že na príchod turistov sa treba pripraviť. V dôsledku začiatočného štádia riešenia vodného a odpadového hospodárstva sa vyskytli v niektorých prípadoch u turistov zo SR vírusové ochorenia, pričom sa ukázalo, že poisťovne zo Slovenska vôbec nepostúpili v rokovaniach s úradmi v Čiernej Hore, ako by sa očakávalo. Cestovné kancelárie, ktoré služby sprostredkovali, sa tak dostali do nepríjemnej situácie, v ktorej padla zodpovednosť za útrapy turistu práve na nich ako sprostredkovateľa služieb. Do nadchádzajúcej sezóny by mala byť príčina nepríjemností odstránená. Vláda rokuje s Chorvátskom o urýchlení prechodu cez hraničné pásmo, doriešiť by sa mal aj systém zdravotníckej pomoci a hygiena dostane svojho kontrolóra vo forme turistickej inšpekcie - mladých angažovaných ľudí v rovnošatách s právomocou kontrolovať podnikateľské subjekty a ukladať im sankcie. To by mohlo presvedčiť nielen turistov zo Slovenska, ktorých v minulej sezóne došlo do čiernohorskej oblasti podľa odhadov okolo 11-tisíc, ale aj klientelu z Nemecka a ďalších európskych štátov.

Zlepšiť podmienky do budúcnosti by mal pomôcť Master plan, ktorý vláda prijala 2. novembra 2001. Obsahuje stratégiu rozvoja na ďalších 20 rokov. Na príprave tohto plánu sa okrem iných zúčastnilo aj nemecké združenie pre investície a rozvoj (DEG), ako aj nemeckí experti zo všetkých oblastí v okruhu Paktu stability juhovýchodnej Európy. Plán vychádza z potenciálu prírodných a kultúrnych jedinečností na východnom stredozemskom podnebí, ktoré sa môže porovnať s Malorkou. Jeho prioritou je náročný európsky hosť, ktorý si vyžaduje aj dodatočné aktivity, ako je horská turistika, splavovanie riek, pozorovanie vtákov, ktoré ponúkajú národné parky. Turistický potenciál je taký bohatý a významný, že nie je zvláštnosťou, že počas obdobia 20 rokov sa ráta s veľkými investíciami, v dôsledku čoho by sa mala súčasná hotelová kapacita z 26-tisíc lôžok zvýšiť na 100-tisíc lôžok vyššej kategórie.

Podľa vyjadrenia Predraga Nemeziča pripravuje sa aj kategorizácia hotelov, ktorá by mala rešpektovať európske štandardy. V procese prípravy je aj nový zákon o cestovnom ruchu a do popredia sa dostávajú aj otázky ekológie a infraštruktúry vrátane nových štandardov označovania. V infraštruktúrnych projektoch v prímorskej časti krajiny sa angažuje Nemecká úverová inštitúcia (KFW). Po dohode s nemeckými partnermi sa začala 1. etapa výstavby zásobovania vodou, v ktorej by sa malo preinvestovať 30 mil. eur. Zdokonaľuje sa aj platobný systém, a to v súlade so stabilizáciou bankového sektora. Platobným prostriedkom zahraničných turistov je euro a na rozdiel od minulých rokov je možné aj širšie používanie platobných kariet.

V súvislosti s prípravou podmienok na rozvoj cestovného ruchu v Čiernej Hore sa vytvárajú veľké možnosti pre zahraničné investície. Vláda okrem zákona o privatizácii prijala aj ďalší dôležitý zákon, ktorým je zákon o zahraničných vkladoch, ktorý umožňuje vývoz zisku. Vážni investori prichádzajú zo Slovinska, z Ruska a rokuje sa s rakúskymi a nemeckými investormi.

Predpokladá sa, že v tomto roku pláže Čiernej Hory privítajú 40-tisíc turistov zo západnej Európy. Aby ich v krátkom čase bolo viacej, veľká pozornosť sa venuje marketingu. Od minulého roka má Čierna Hora nové logo, ktoré so slovami „Montenegro – wild beauty“ navrhla Agentúra „AC Comunication“ z Mníchova. Na propagáciu krajiny bolo zo štátneho rozpočtu na tento rok vyčlenených 450-tisíc eur. Informačnú kampaň okrem centrály vykonávajú aj zahraničné misie Čiernej Hory. Najvýznamnejšie postavenie zohrávajú touroperátori. Zo Slovenska sú to cestovné kancelárie Satur, Globtour, Tip Tavel, Kompas, Seneca, CK Lea, Nika a košický Golden Royal.

Rudolfa Vallová