Slováci v Kosove

O Kosove sa v poslednom desaťročí veľa povedalo, napísalo a koniec koncov veľa toho sa tam aj udialo. Stretávali sme sa dokonca aj s nadsadenými slovami, že v Kosove sa rozhoduje o osude celej planéty. Z dlhodobého hľadiska však záujem o juhosrbskú provinciu nie je až taký naliehavý. Obyčajní ľudia odtiaľ skôr odchádzajú.

Zoberme si Srbov. Koľko slov sme si už vypočuli o Kosove, kolíske srbského národa či posvätnej srbskej zemi. Ak sa však pozrieme do modernejšej histórie, zistíme, že Srbi od skončenia druhej svetovej vojny z Kosova skôr odchádzajú. A nie je to len dôsledok albánskeho nátlaku. Srbi často odchádzali na sever z čisto ekonomických dôvodov. Túžili jednoducho po slušnejšom živote.

No a potom Albánci. Prakticky celý národ sa pustil do hazardného boja za nezávislosť provincie. Vlaňajšie voľby však ukázali, že ich v Kosove žije menej, ako sa pôvodne očakávalo. A nielen to. Pozornejšie sa poprechádzajte po hociktorom väčšom európskom meste a sotva sa vám podarí nenaraziť na kosovského Albánca. Viac alebo menej poctivým spôsobom si tu zarábajú na živobytie. Nedá sa pritom povedať, že hlavnou príčinou ich odchodu z domovov bol strach pred srbskými represáliami. Väčšinu z nich do Európy skôr prilákala vidina peňazí.

Práve preto ma trochu prekvapila pompa, s akou Slovensko a Česko vysielali spoločný prápor do Kosova. Všetky tie objatia prezidentov, odovzdávanie bojových zástav, pozoruhodné slová o príbuznosti dvoch národov. Slávnosť, akoby naši vojaci odchádzali na nejaké prestížne finále celosvetovej armádnej súťaže. Skôr by sa však hodilo jednoduché uistenie, že chlapci a „hoši“ dostanú za nebezpečnú a neľahkú prácu slušne zaplatené.

Rastislav Boldocký