Hoci sa transformácia a. s. Slovenské elektrárne zavŕšila len pred niekoľkými týždňami, už vznikajú iniciatívy, ktoré by ju mohli spochybniť. Ide o návrh zameniť energetickú časť Vodného diela (VD) Gabčíkovo za majetok Vodného diela Žilina. Ten by už onedlho mal posúdiť vládny kabinet. Podľa návrhu, kópiu ktorého získal Hospodársky denník, Slovenské elektrárne sa budú musieť rozlúčiť s gabčíkovskou elektrárňou. Pritom Vodné dielo Žilina predstavuje oproti Vodnej elektrárni Gabčíkovo len 10 % výkonu, 6,8 dodávky výroby elektriny a má približne 12-krát vyššie náklady na dodávku elektriny. Na ilustráciu dodajme, že VE Gabčíkovo bola uvedená do prevádzky postupne v rokoch 1992 až 1995 a pracuje v prietokovom režime. Technologická časť patrí do majetku i pod správu SE - odštepný závod Vodné elektrárne Trenčín a vodohospodársku časť diela spravuje Slovenský vodohospodársky podnik. V elektrárni je nainštalovaných osem hydroagregátov s celkovým výkonom 720 MW a len v roku 2000 dosiahla dodávka elektriny až 2435 GWh za rok. Vodnú elektráreň Žilina uviedli do prevádzky v rokoch 1997 až 1998 ako špičkovú s nainštalovaným výkonom 72 MW. Tým, že sa využíva len v špičke ako zásoba, čiže v čase, keď je najväčší odber elektriny, jej priemerná dodávka je len 156 GWh za rok. Pôvodným majiteľom i prevádzkovateľom elektrárne bolo Vodné dielo Žilina, a. s., ktorá je podľa našich zdrojov v likvidácii. Podľa názorov odborníkov celkové zvýšenie priemerných nákladov na dodávku elektriny zo zdrojov SE po akceptovaní návrhu zámeny môže dosiahnuť až 170 Sk/MWh. Ročná strata zo zámeny (ak sa neberú do úvahy 65-percentné odvody z tržieb) by pre Slovenské elektrárne bola až 3,4 mld. Sk. Suma sumárum SE by teda dostali majetok, ktorý neprodukuje zisk. Čo by však na takýto čenč povedali banky, autori návrhu zatiaľ (alebo pre istotu) nehovoria, hoci proces reštrukturalizácie Slovenských elektrární brzdilo najmä získanie súhlasného stanoviska finančných inštitúcií. Nakoniec - po zložitých rokovaniach SE zaznamenali úspech. Pri rozčlenení pôvodných SE na tri samostatné akciové spoločnosti - Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, Slovenské elektrárne (zastrešujú všetky zdroje na výrobu elektriny), Tepláreň Košice - ani jedna banka nepožadovala okamžité splatenie úveru, aj keď úverová zaťaženosť SE predstavovala vyše 60 mld. Sk. Po nečakaných zmenách v majetku SE by však banky mohli svoje stanovisko zmeniť a úspech SE v rokovaniach s nimi by zostal len spomienkou na minulosť. Iste, problém splácania dlhov so štátnou zárukou na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo, ako aj Vodného diela Žilina treba konečne uzatvoriť. Preto vláda SR ešte vlani v lete schválila mechanizmus doriešenia majetkových vzťahov medzi štátnymi subjektmi spravujúcimi Vodného dielo Gabčíkovo. Ten mal prispieť k vyjasneniu vzťahov medzi nimi. Podľa agentúrnych správ zahŕňal pozastavenie činnosti Združenia Dunaj, v rámci ktorého tri štátne firmy - Vodohospodárska výstavba Bratislava (VVB), Slovenské elektrárne (SE) a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) doteraz spolupôsobili na VD Gabčíkovo. Pravidlá hry v Združení Dunaj prakticky od jeho založenia vyvolávali spory medzi jeho členmi. Škoda len, že zo strany terajšej či minulej vlády nebolo ochota (či sila?) urobiť na ihrisku poriadok. Mechanizmus doriešenia vzťahov zahŕňal aj návrh, aby celé vodné dielo prešlo na novovytvorený štátny podnik, ktorý mal byť už od roku 2003 samofinancovateľný. No vysvetlenie, prečo sa tak nestalo pred reštrukturalizáciou SE, doteraz nikto z kompetentných nedal. A tak nečudo, že sa v danej situácii obavy odborníkov stupňujú. Mnohí z nich nevylučujú zrealizovanie návrhu zámeny oboch diel a rýchlu privatizáciu Vodného diela Gabčíkovo. Symbolicky povedané za korunu, čiže pod cenu. Na druhej strane však za vysokú výťažnosť pre tých, ktorí sa budú podieľať na promptnom zrealizovaní myšlienky. Ešte do volieb.
