Päť minút pred či už je po...

AZZZ pracuje na dosahovej štúdii integrácie Slovenska

Prezídium Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) dohodlo minulý týždeň svoj koncepčný prístup k ovplyvňovaniu legislatívneho procesu od zaradenia úlohy do plánu vlády až po schválenie zákonov v parlamente. V tejto súvislosti priznáva, že sa jej nepodarilo ustriehnuť konečné znenie Zákonníka práce. Nejde však len o túto pracovnoprávnu normu, ktorej sa AZZZ chce intenzívne venovať. Na túto tému sme položili členom Prezídia AZZZ niekoľko otázok. Z odpovedí tiež vyplynulo, že AZZZ razantne vstupuje aj do prípravy tzv. dosahovej štúdie integrácie SR do EÚ.

Prezident AZZZ Michal Ľach hovorí, že Zákonník práce je jednou z najhorúcejších tém týchto dní. Asociácia sa dohodla na postupe pri snahe zmeniť niektoré ustanovenia, pričom spolupracovať bude aj s odbormi. Piateho februára je rokovanie AZZZ s Konfederáciou odborových zväzov, kde zástupcovia zamestnávateľov vyslovia svoje požiadavky na zmeny a označia to, čo sú ochotní akceptovať. Lebo novela, ktorá bude platiť od prvého apríla, v súčasnej podobe podľa nich zhoršuje podmienky na stabilizáciu zamestnanosti. „Rokovať chceme aj s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Petrom Magvašim. S odborármi sme dosiahli

čiastkovú zhodu,

keď Zákonník práce išiel do parlamentu. Čas však ukazuje na potrebu urobiť zmeny. Na rokovaní prezídia sme prijali záver, že každý jeho člen bude mať na starosti niektorý zo zákonov zaujímajúci našu organizáciou a bude ho sledovať od začiatku až do prijatia. Za predpokladu, že zákony napriek tomu po schválení nebudú zodpovedať našim predstavám, budeme ich opäť pripomienkovať a žiadať novelizáciu,“ zdôraznil.

„To, ako to dopadlo, sa netýka len Zákonníka práce, ale aj zákona o štátnej pomoci a ďalších. Ide aj o nepripravenosť finančných tokov na presun z ministerstva financií na vyššie územné celky. Doterajší spôsob len pripomienkovania zákonov ukázal, že je to málo,“ hovorí člen Prezídia AZZZ a prezident Združenia priemyselných zväzov SR Jozef Uhrík. „Za mimoriadne dôležité dnes považujeme spracovanie dosahovej štúdie vo vzťahu k integrovaniu sa do Európskej únie. Treba definovať, čo si žiada trh práce, čo si žiada životné prostredie, reforma verejnej správy a zároveň treba v štúdii postaviť isté hranice. Ďalej treba definovať, čo to bude stáť a akou formou na to získame prostriedky. Žiaľ, toto nám chýba. Sme

jediná krajina

v strednej Európe, ktorá nemá takúto dosahovú štúdiu. Upozorňovali sme na to pred rokom a pol. Napriek tomu dôsledky sú také, že materiál príde do parlamentu, urobí sa tam folklór a výsledok je taký, aký je. Vecí, ku ktorým sa musíme vrátiť, je viac.“ Uviedol, že do vypracovania dosahovej štúdie ide asociácia v spolupráci s podpredsedníčkou vlády pre integráciu M. Kadlečíkovou. Dohodli sa aj so Slovenskou akadémiou vied. „Prvý návrh dosahovej štúdie s tým, čo treba resne definovať, musíme mať do konca februára,“ zdôraznil J. Uhrík. Ešte predtým, posledný januárový deň „máme stretnutie s pracovníkmi ministerstiev financií, vnútra a hospodárstva a chceme počuť... My skutočne

chceme počuť,

ako si táto vláda predstavuje dodržať zásadu, aby odvodové a daňové zaťaženie presunom financovania na vyššie územné celky zrazu nenarástlo na dvojnásobok. Ako to bude dnes nikto nevie, pričom reforma verejnej správy sa začína uvádzať do života“. J. Uhrík oznámil, že všetko vymenovať nemôže, ale veci, ku ktorým sa chce asociácia vrátiť a upraviť ich, je viac, približne dvanásť až pätnásť. Upozornil však, že je nevyhnutné vedieť, čo Európsky únia od nás chce, aby sa separátne neriešili domáce operatívne problémy a ciele EÚ. To všetko musí byť v súlade.

Člen prezídia AZZZ a prezident Združenia podnikateľov Slovenska Karol Pavlů je za asociáciu zodpovedný práve za zmenu a úpravu Zákonníka práce. „Treba otvorene povedať, že v tomto prípade AZZZ zákon neustriehla. Je to aj naša chyba. Aplikovať niektoré veci vo vzťahu k zamestnancom, podobne ako je to v západnej Európe, je síce správne, ale musíme si položiť otázku, či na to máme. Či vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je vyvážený.“ Podľa K. Pavlů pre každého rozumného zamestnávateľa je jeho zamestnanec tou najcennejšou investíciou. „Na druhej strane však môžeme dať zamestnancom len to, na čo máme. Na to, aby sa takéto chyby neopakovali, budeme ešte viac spolupracovať s odbornou verejnosťou. Budeme sa starať, aby

poslanecký folklór

veci nemenil ani tam, kde sme zdanlivo bez vplyvu. Ak nám táto krajina dovolila, aby sme ju živili, máme právo sa vyjadrovať k zásadným veciam, ktoré ovplyvňujú jej chod. V rámci politickej a predvolebnej scény už nepotrebujeme sľuby, ale definovanie problémov a jasné kvalifikované náznaky ich riešenia,“ uviedol.

Vladimír Turanský