Z opery do šatľavy?

Peter Kasalovský

Slovenská politika sa krútila v uplynulom týždni okolo maďarského tzv. preferenčného zákona, majetkového priznania, radikálnej zmeny postoja SDĽ k privatizácii SPP a výzvy ANO na konanie parlamentných volieb v júni.

Aj keď vysoký komisár OBSE pre národnostné otázky R. Ekeus vyhlásil počas svojej návštevy Bratislavy, že Maďarsko prijatím spomínaného zákona nerešpektovalo medzinárodného normy a vytvorilo ním problematický precedens, tak SR v osobe štátneho tajomníka MZV J. Chlebu išla po riešenie do Budapešti. Z tohto rokovania síce vzíde deklarácia, že je to všetko inak, a najmä nesprávne pochopené z našej strany..., ale, čo je podstatné, diskriminačný zákon sa meniť nebude. Jediným pozitívom je, že SR sa opäť raz ukázala ako partner, ktorý je tak nekonečne ústretový, že sa môže vidieť ako slabý alebo limitovaný trebárs možnosťou Maďarska nepodporiť SR pri hlasovaní o členstve v NATO. Je otázkou, či v danej veci bolo prospešné pohybovať sa na ceste do Budapešti a v nej akoby v tradičnom predklone, nech už aj dikcia vládnych špičiek a samotného vyjednávača na margo inkriminovaného zákona „cudzieho štátu“ bola nezvyčajne tvrdá. Z obidvoch strán sa zdôrazňuje, že naše vzťahy sú priam príkladom pre iných, také dobré ako nikdy v minulosti, ale je to takmer lož. Jedna strana prijala totiž taký zákon, ktorý vylučuje možnosť, žeby SR vnímala ako rovnocenného partnera.

Majetkové priznania a spolu s nimi aj vyhlásenia o takpovediac nedostatočnej majetnosti občanov zlikvidoval Ústavný súd SR. Jeho nález bol už aj publikovaný, ale, žiaľ, zákonodarcom akoby nedošlo, že ho predsa schválili. Ich odkazovanie na ministerku financií SR B. Schmögnerovú je nekorektné, aj keď tá podobu - obsah a formu majetkového priznania bránila do posledného dychu. A to napriek tomu, že bolo zrejmé, čo je nedemokratické a v rozpore s ľudskými, resp. občianskymi právami. Dodnes sa nikto z parlamentu, ale ani z vlády neospravedlnili občanom za tento legislatívny nepodarok, ktorý spôsobil nielen rozsiahle morálne škody, ale aj materiálne. Politická zodpovednosť sa nateraz za hrubý faul proti ľudským, resp. občianskym právam nevyvodzuje, čo sa vládnej koalícii vypomstí v čase volebnom. Odchod ministerky financií SR B. Schmögnerovej bol vyvolaný aj touto kauzou, ale tá tvorí len štvrtinu výhrad SDĽ voči nej. Akoby v parlamente nemala hlavné slovo pri schvaľovaní predmetného zákona koalícia, ktorý vyšiel z dielne jej vlády, a tak by sa vrcholní činovníci koalície aspoň nemuseli tváriť ako veľkonočné zajace.

Najväčší rozruch vo verejnosti vyvolala zmena postoja SDĽ o privatizácii SPP. Je na škodu, že aktuálnu predstavu nepresadzovala v čase, keď sa o privatizácii SPP rozhodovalo vo vládnom kabinete. Nie je vylúčené, že sa tak stalo preto, lebo SDĽ potrebovala ústretovosť v inej veci od svojich koaličných partnerov. Momentálne je už „pod vodou“ alebo „za vodou“, a tak robí, čo sa dá, aby neprišla aspoň o tú teoretickú šancu byť opäť v parlamente. Polrok pred skončením vládneho mandátu je dosť neskoro na veľký obrat a začať robiť to, čo bolo treba hneď a zaraz na začiatku tohto vládneho partnerstva. Keď bude SDĽ trvať na svojom riešení, tak sa to skončí s koaličnou zostavou takto: buď bude odkázaná na vládnutie menšinovou vládou, alebo dôjde k neúspešnému pokusu o pád vlády, keď by ho časť poslancov za SDĽ nepodporila, alebo k úspešnému, ktorý by priniesol aj určité plusy, keďže koaličné strany až na SMK trestuhodne premrhali svoje pozície. Napriek optimizmu či neschopnosti predsedu KDH P. Hrušovského zrátať preferencie koalície a jej možných partnerov v Twiste, nateraz je HZDS-ĽS ďaleko pred pelotónom a svoj náskok trvalo zvyšuje. O tom, ako sa bude SR vyvíjať, budú rozhodovať a podľa všetkého aj spolupracovať tie strany, ktoré získajú v parlamentných voľbách nad desať percent hlasov, teda HZDS-ĽS, Smer, SMK a možno aj SDKÚ, KDH a ANO.

Je to práve Aliancia nového občana, ktorá vyzvala politickú scénu na dohodu o parlamentných voľbách v júni. Tento termín by bol práve pre ANO najmenej výhodný, keďže sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti a potrebuje čas na prácu v teréne do poslednej chvíle, ako aj problémy z vládnutia tejto vládnej garnitúry, ktoré sa postupne vynárajú nad hladinu domácej politiky. Oprela sa o rozum a získala za to medzi voličmi určité sympatie, pretože každému voličovi s IQ nad sto je jasné, že vládnej koalícii ide o to dovládnuť za každú cenu a vyriešiť prioritne privatizačné akcie. Jej subjekty už dávno nesužuje fakt, že prišli o podporu väčšiny občanov, a predsa sa držia zubami-nechtami a pomocou všelijakých iných služieb-neslužieb na svojich pozíciách, pričom ich prioritným záujmom je vskutku dokončenie rozbehnutých privatizačných akcií. Už dnes je zrejmé, že nič sa neskryje pod pokrievky či nezabetónuje kdesi v mínusových poschodiach. Informácie o konkrétnych akciách viacerých vládnych činiteľov putujú aj k nám prostredníctvom anonymných oznámení, z ktorých sa krúti nielen hlava, ale aj črevá a dôsledky sa dajú odsúvať iba na neskoršie, ale nezmiznú do neznáma.

Uplynulý týždeň však priniesol aj iné akcie. Tie sú však v tieni uvedených, ale aj z nich bude o dva-tri týždne horúco. Budú aj také horúčavy s požiarmi, za ktoré pôjdu pred súdy a do trestníc tí, ktorí to dnes vylučujú. A napokon, nedokážu si predstaviť, že by sa z vysvietenej viedenskej opery dalo spadnúť trebárs do ilavskej šatľavy.

Peter Kasalovský