Krvavý víkend vzájomnej odplaty

Aj tak možno nazvať najnovší blízkovýchodný dialóg, ktorý pozostával z dvoch bombových útokov v Tel Avive a o dva dni neskôr v Jeruzaleme, z následného útoku izraelských stíhačiek na pásmo Gazy a nakoniec z devastácie palestínskej ornej pôdy izraelskými buldozérmi. Pokiaľ ide o prvý útok na telavivskú starú autobusovú stanicu, pri ktorej sa zranilo 18 osôb, k zodpovednosti sa prihlásili ozbrojené krídla radikálneho hnutia Islamský džihád a hnutia Fatah palestínskeho prezidenta Jásira Arafata. Podľa oboch radikálnych hnutí Izrael vedie proti Palestínčanom vyhladzovaciu vojnu, na ktorú sa dá odpovedať iba „totálnou vojnou“. Druhý atentát sa odohral pri obchode s obuvou na známej rušnej ulici Džaffa v západnom Jeruzaleme. Pri atentáte sa zranilo 50 ľudí. Páchateľkou atentátu v západnom Jeruzaleme bola Palestínčanka - prvá žena, ktorá sa od vypuknutia intifády odhodlala na samovražedný útok.

Izraelskou odpoveďou bolo piatkový nálet izraelských bojových lietadiel typu F-16 na palestínske ciele v mestách Gaza a Túl Karim. Na to nasledovalo sobotňajšie vystrelenie troch rakiet typu zem-zem na východe pásma Gazy, pričom na severe oblasti Izrael ostreľoval dve mestá z tankov. Rakety zasiahli otvorené územie pod palestínskou kontrolou - nachádzal sa tam cintorín a poľnohospodárske plochy. V tom čase zašli 200 metrov do Palestínčanmi kontrolovaného územia štyri izraelské tanky, informovali bezpečnostné zdroje. Izraelské buldozéry sprevádzané vojenskými obrnenými vozidlami v sobotu zničili aj niekoľko hektárov poľnohospodárskej pôdy na území Palestínskej samosprávy. Pri niekoľko metrov hlbokom prieniku na územie pásma Gazy izraelské buldozéry zničili obrábané polia a pomarančovníkové a olivovníkové sady. Následne izraelské obrnené vozidlá spustili paľbu na budovu palestínskych bezpečnostných síl, ktorú zničili. Očakáva sa, že Izrael podobne odpovie aj za nedeľňajší jeruzalemský incident.

Americký prezident G. W. Bush a minister zahraničných vecí USA Colin Powell obvinili J. Arafata z „podpory teroru“. Sám Powell vyhlásil, že adresujeme prezidentovi Arafatovi rozhodné varovanie, aby konal, zatiaľ čo my pokračujeme v prehodnocovaní našej politiky s ohľadom na Palestínsku samosprávu a prezidenta Arafata. „Všetky možnosti sú otvorené,“ dodal. Tón vyhlásení je však podľa palestínskych predstaviteľov neprijateľný. „Spojené štáty prebrali záštitu nad mierovým procesom, takže namiesto podobných vyhlásení by mali vyslať Zinniho a zabezpečiť mechanizmus realizácie Mitchellovho a Tenetovho plánu. Je to jediný spôsob, ako obnoviť mierový proces a zachrániť životy mnohých Palestínčanov a Izraelčanov,“ povedal palestínsky hlavný vyjednávač s Izraelom Sáib Iríkat.

EÚ však aj naďalej považuje Arafata za „legitímneho predstaviteľa“ palestínskeho národa. Španielsky minister zahraničných vecí Josep Piqué, ktorého krajina je tento polrok predsedajúcim štátom EÚ, uviedol, že „Palestínska samospráva má legitímne právo reprezentovať tento (palestínsky) národ a má prezidenta, ktorý bol zvolený so všetkými zárukami“.

Dve demonštrácie

Medzitým však zosilneli v regióne demonštrácie. Približne tisíc izraelských pacifistov včera na paralelných protestných akciách v Tel Avive a Jeruzaleme demonštrovalo proti politike premiéra A. Šarona, ktorý podľa nich „vedie krajinu do katastrofy“. Asi tri stovky demonštrantov, ktorí sa zišli na výzvu židovského pacifistického hnutia Teraz mier, vystavili pred jeruzalemskou rezidenciou premiéra Šarona dve rakvy, symbolizujúce židovské a palestínske obete násilia. „Nechceme ani zabíjať, ani byť zabití kvôli židovskému osídľovaniu palestínskych území,“ hlásali transparenty.

Obkľúčený Ramalláh, ale aj mesto Betlehem boli tiež dejiskami demonštrácií, avšak na podporu palestínskeho prezidenta Arafata. K davu asi 10 000 palestínskych Arabov sa v Betleheme pridali aj moslimskí a kresťanskí členovia mestskej rady.

Pochovali svedka

Pohreb bývalého člena niekoľkých libanonských prosýrskych vlád a bývalého veliteľa kresťanskej falangy Elieho Hobeiku, ktorý prišiel vo štvrtok o život pri atentáte, sa uskutočnil cez víkend v Bejrúte. Hobeika, ktorý sa mal stať kľúčovým svedkom v súdnom procese proti terajšiemu izraelskému premiérovi Šaronovi, zahynul pri bombovom útoku vo štvrtok v Bejrúte spolu so svojimi tromi osobnými strážcami. Súd sa bude zaoberať žalobou palestínskych utečencov, ktorú v Belgicku podali na premiéra židovského štátu. Obhajcovia Palestínčanov nedávno uviedli, že Hobeikovo svedectvo a ním poskytnuté dokumenty mohli belgický proces proti Šaronovi posilniť.

(TASR/sb)