Aby vysokoškoláci neutekali

„Paralelne s konštituovaním úradu samosprávneho kraja, vytváraním odborných komisií z poslancov zastupiteľstva a odborníkov z praxe sa budem venovať aj koncepčnej činnosti, predovšetkým príprave rozvojových programov.“ Takto začína vo svojej novej funkcii predseda samosprávneho Banskobystrického kraja Milan Marčok. Ako uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník, jeho prvou povinnosťou na tomto poste bolo stretnutie s prednostom Krajského úradu v Banskej Bystrici, zamerané na prípravu zasadnutia zastupiteľstva. Ďalšie súvisia s prechodom kompetencií na samosprávny kraj, riešením personálneho obsadenia odboru regionálneho rozvoja a chodom inštitúcie. S najbližšími spolupracovníkmi, podpredsedom, hlavným kontrolórom a riaditeľom úradu, bolo treba stanoviť priority činnosti a operatívne riešiť vzťah k sídlu Banskobystrického samosprávneho kraja a jeho činnosti. „Zriadenie úradu a zabezpečenie jeho základných činností vrátane personálneho obsadenia je pre mňa najdôležitejšou súčasnou prioritou. Som milo prekvapený veľkým záujmom o prácu na našom úrade. Od začiatku sa snažíme obklopiť schopnými a pracovitými ľuďmi,” uviedol predseda vyššieho územného celku. Do konca roka bude mať krajská samospráva vyše 90 zamestnancov. Niektoré funkčné

miesta presunú

z doterajšej štátnej správy z krajských a okresných úradov a ďalšie vytvoria. Na konci tretieho januárového týždňa mali 22 zamestnancov, z nich 12 v oblasti regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a jeden na úseku civilnej ochrany. Do konca marca má úrad stanovený mzdový limit pre 30 zamestnancov. K prvému aprílu prechádzajú v zmysle kompetenčného zákona ďalšie oblasti - sociálna pomoc, kultúra a doprava a od prvého júla aj školstvo a zdravotníctvo. „Oceniť treba prístup krajského úradu a jeho predsedu, ktorý nám pripravili kancelárske priestory a ich nevyhnutné zariadenie,” hovorí M. Marčok. „Menšie nedostatky riešime operatívne v spolupráci so zamestnancami krajského úradu. Technické vybavenie je zatiaľ nedostatočné, najmä z dôvodu neskorého uvoľnenia finančných prostriedkov z ministerstva financií pre náš samosprávny kraj. Pre

časovú tieseň

a finančné limity nemohol krajský úrad zabezpečiť všetky úlohy tak, ako boli schválené v harmonograme postupu prác navrhnutých vládou SR.” Na otázku, ako si predseda VÚC predstavuje spoluprácu so Združením miest a obcí Slovenska, štátnou správou a ďalšími samosprávnymi krajmi, M. Marčok uviedol, že spolupráca so štátnou správou je permanentná a bude pokračovať najmä v súvislosti s prechodom kompetencií. Komunikácia s občanmi je v tomto období predovšetkým písomná. Obmedzená časová kapacita vrcholových funkcionárov samosprávneho kraja v prvých týždňoch existencie neumožní s občanmi osobný kontakt. Doterajšie skúsenosti sú také, že ľudia prejavujú záujem predovšetkým o zamestnanie v úrade. Z aspektu spolupráce s nimi je potrebné nájsť systém komunikovania a tieto kontakty orientovať aj cez poslancov zastupiteľstva. Problémov, ktoré možno označiť za prioritné, je v Banskobystrickom kraji veľa. „Na poprednom mieste je potreba riešenia vysokej miery nezamestnanosti,“ zdôrazňuje predseda samosprávneho kraja. „Hospodársky úpadok regiónu spôsobila jednostranná orientácia výroby, málo diverzifikovaná

štruktúra priemyslu

v rizikových oblastiach a vysoká energetická náročnosť priemyslu. Jeho štruktúra je založená na báze ťažkého a energeticky náročného priemyslu. Problémom je aj nízky stupeň finalizácie v drevospracujúcom priemysle, ako aj útlm poľnohospodárskej výroby a znížená sebestačnosť v zásobovaní potravinami. Regiónu chýba vyhovujúce dopravné napojenie na medzinárodné siete, má zastaranú vodovodnú a nedostatočnú kanalizačnú sieť a nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom. Nevýhodou je aj nízky podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, najmä v južných okresoch kraja, nízka vzdelanostná úroveň v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a s nedostatkom pracovných príležitostí. V štyroch regiónoch sa treba prednostne venovať pretrvávajúcemu zaťažovaniu územia vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok.“ Za alarmujúce považuje M. Marčok aj pokles podielu detskej populácie, čo má za následok starnutie kraja, pričom riešenie problematiky sociálne slabších skupín obyvateľstva nemá zatiaľ dostatočnú účinnosť.

Peter Farárik