Inflácia ukrajuje z diaľnic

Asi len slovenská vláda nie je presvedčená o ich potrebnosti

Diaľnice sú už zopár rokov veľmi vďačnou témou na diskusiu nielen pre odborné kruhy, ale neraz aj pre tzv. odborníkov. Niektorí ich vnímajú ružovými okuliarmi, aby ich iní nazvali „danajským darom“ pre naše deti a napríklad už bývalá ministerka financií hneď v prvom televíznom vystúpení po vytvorení súčasnej vlády vyhlásila, že okamžite treba zastaviť výstavbu diaľnic. Dnes je už jasné, že takéto extrémne hlasy na našu infraštruktúru a diaľnice nie sú výnimkou. Dnes aj minister výstavby a verejných prác I. Harna priznáva, že takéto radikálne obmedzenie výstavby nebolo dobré. Pri vzniku samostatnej SR v roku 1993 bolo v prevádzke 198 km diaľnic. V roku 2001 ich už bolo 295 km. Predpokladaný priemerný nárast dĺžky diaľnic je 16 km za rok. Diaľničnú sieť v plánovanej dĺžke 659 kilometrov tvoria diaľničné ťahy D- až D-4. Táto sieť je koncipovaná v hlavných paneurópskych grécko-helsinských dopravných koridoroch číslo 4, 5 a 6. Je súčasťou európskych sietí M a TINA. Rozvoj diaľnic sa v súčasnosti riadi v zmysle vládou schváleného Nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2000 až 2004 s výhľadom do roku 2006. Takto definovaná diaľničná sieť je kratšia v porovnaní s variantom, ktorý schválilo uznesenie vlády v roku 1998 o 161 km. Ide o zmenu úseku D-65 na rýchlostnú komunikáciu R-1. Nový projekt rozšíril prioritu výstavby diaľnic aj o výstavbu rýchlostných ciest. Výhľadová dĺžka rýchlostných ciest je 874 km. Okrem diaľnic slúži motoristickej verejnosti približne 17 500 ciest a ďalších 25-tisíc km miestnych komunikácií. Ak sa pozrieme na výstavbu diaľnic na Slovensku za uplynulý rok, spokojnosť vládnuť nemôže. Za uplynulých 12 mesiacov sa nepostavil a neodovzdal do užívania ani jeden kilometer nových diaľnic. Naopak, stavby v Bratislave D-1 a D-2 (Lamačská -Staré grunty, Staré grunty - Most Lafranconi a Viedenská cesta - štátna hranica s Maďarskom) sa presunuli z roku 2001 na tento rok. Podobne je to aj s ďalšími úsekmi na Slovensku. Len na samotné zakonzervovanie rozostavaných diaľnic sme museli vynaložiť 500 mil. Sk. V Novom projekte výstavby diaľnic sa napríklad uvažuje s podstatne zníženým tempom výstavby. Napríklad ukončenie absolútne najhoršieho úseku z hľadiska prepravnej kapacity medzi Ladcami a Sverepcom posunuli až na rok 2005. Čiže výstavba bude trvať sedem rokov, pričom náklady na stavbu vzrastú až o 80 %. Ani rok 2002 nedáva pri výstavbe diaľnic dôvod na jasanie. Ministerstvo pripravilo na diaľnice vyše 10 mld. Sk, avšak ako zdôraznil jeden z tieňových ministrov J. Mikolaj, pri zohľadnení inflácie je to iba približne 6 mld. Sk z roku 1998, čo je skutočne málo. Aj na tomto príklade vidieť, že zbytočné predlžovanie výstavby prináša značné škody z viacerých hľadísk. Minulá vláda uvažovala s ukončením výstavby diaľnic už v roku 2005, avšak súčasná vláda ukončenie diaľničného projektu posunula na rok 2020. Na nový pohľad na výstavbu diaľnic si budeme musieť počkať až do vytvorenia novej vlády, ktorá, pevne veríme, sa nestotožní s extrémnymi názormi, ale na základe odborných analýz prijme skutočne racionálny plán výstavby diaľnic, ktorý bude na prospech regiónom celého Slovenska.

Jozef Kunik