Prehovoril prezident...

Peter Kasalovský

Druhý prezident republiky R. Schuster sa pokúsil prihovoriť k občanom prostredníctvom Slovenskej televízie v prvý deň roku 2002.

Ako vnímať to, že prezident republiky ďakuje občanom za to, že „dokázali v ťažkých životných podmienkach vydržať“. Dokonca predpokladá, že chápu situáciu, v ktorej stále pretrvávajú nedoriešené problémy, „ako je vysoká nezamestnanosť či toľko sľubovaná reforma zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry”. Zdôraznil, že tvrdosť ekonomických reforiem je podmienkou budúceho rastu a postupného zvyšovania životnej úrovne. Hneď po tejto pasáži prízvukuje, že vláda musí urýchlene dokončiť reformy a „minimalizovať ich dosahy nielen na samotných občanov, ale aj na podnikovú sféru”. Priznávam sa úprimne, že málo rozumiem takejto skladbe názorov – v nejednom ohľade originálnych – z dielne prvého občana, ktorým sa stal v priamych voľbách. Aj keď pripúšťam možnosť cieleného poláskania divákov zmesou niekoľkých slov, viet a súvetí vo forme populistických výziev smerom k vláde.

V súvislosti s tým, že tento rok budú parlamentné voľby, vyjadril svoje želanie, aby sa politické strany neznížili k nekorektnému boju a zachovajú si politickú kultúru. Prezident vyslovil aj také presvedčenie, že odovzdanie moci sa zaobíde bez revanšov a písania čiernych kníh. Akoby bodkou za touto jeho poznámkou môže byť ďalšie želanie, aby nová vláda „udržala kontinuitu vo všetkom pozitívnom v doterajšom vývoji”. Po nekonfliktnej pasáži o úspechoch zahraničnej politiky vyjadruje prosbu na spoluobčanov, aby spolupracovali s novozvolenými samosprávami. Dodal, že im to pomôže ovplyvňovať dianie v ich pôsobisku. Čo však prezident republiky rozumie pod korektným volebným bojom, revanšmi a „čiernymi knihami”? Už by nemusel tajiť, čo o je podľa neho pozitívne a hodné kontinuity. V tejto pasáži však tienil na moment aj naše hviezdne slnko, keď poprosil občanov, aby spolupracovali so svojou samosprávou.

Je chvályhodné, že ako jeden z mála politikov sa vo svojom prejave obrátil k občianskej mase, a to napriek tomu, že sa už nebude uchádzať o ich dôveru. Ďalšou jeho dominantou bol prekvapujúci a neveľmi šťastný návrat k svojmu májovému vystúpeniu v parlamente, v ktorom vyjadril niekoľko kritických poznámok na adresu vládnej koalície. Opäť však verejnosti pripomenul, že mal za následok osobné útoky niektorých médií proti nemu a jeho rodine. Jeho vtedajšia kritika vládnej koalície bola síce trefná, ale bola by cennejšia, nebyť toho, že na verejnosti prepieral vzťahy s premiérom. Koniec koncov, jeho vtedajšia relatívne mierna kritika vlády bola iba výpočtom známych a nie nových problémov, akými bola a je nezamestnanosť, korupcia alebo nedostatočná podpora malého a stredného podnikania.

Prezident republiky R. Schuster pripomenul, že „vláda ešte stále nespracovala dlhodobú víziu rozvoja našej krajiny”. Odhliadnuc od toho, že najširšia verejnosť nemá predstavu odkiaľ a kam smerujeme, lebo spomínaný projekt nejestvuje, tak v tom čase bol spracovaný a vládou, ale už aj AZZZ SR, odobrený strednodobý plán rozvoja. V tomto kontexte však viac ako čudne vyznieva presvedčenie hlavy štátu, že v období do parlamentných volieb sa vláda pričiní o zníženie nezamestnanosti a zvýšenie životnej úrovne, predovšetkým dôchodcov a občanov odkázaných na podporu štátu. Odporúča riešiť aj taký gordický uzol, akým je problematika uplatnenia sa mladých a vzdelaných, ktorí odchádzajú do zahraničia. V tejto pasáži opäť ďakuje tým, „ktorí stratili zamestnanie a čakajú na novú pracovnú príležitosť, ďalej mladým rodinám a ďalším občanom, ktorí žijú z minima a najviac nesú bremeno ťarchy ekonomických reforiem”. A hneď vyhlasuje: „Verím, že to už nebude dlho trvať a pocítia zlepšenie.“

Tieto predstavy či zbožné želania prezidenta sú nedôstojné jeho úradu. Dovolím si tvrdiť, že za polrok či trištvrte roka sa dá urobiť veľmi veľa, ale pramálo pre to, aby občania v krízovej pozícii plošne pocítili zlepšenie. Je to nemožné. Bolo by tiež načase, keby sa zlepšovali medziľudské vzťahy, po čom, hoc aj po „obyčajnom úsmeve”, prezident republiky R. Schuster volá, ale na to treba inú klímu v spoločnosti, resp. likvidáciu faktu, že dve tretiny obyvateľstva sú pod či na hranici biedy podľa európskych kritérií. Jeho optimizmus dosahuje vrchol v predposlednej vete, ktorá znie: „Dúfam, že o rok budem môcť z tohto miesta hovoriť o výraznom pokroku, ktorý Slovensko a jeho obyvatelia dosiahli v roku 2002.” Dal by som mesiac života za to, keby sa tento nezmysel stal pravdou, ale „výrazný pokrok” je vylúčený a je vytváraním živnej pôdy pre falošné nádeje. Prezident republiky prehovoril k občanom...

Peter Kasalovský