Nie tango, ale tanec sv. Víta

Nový prezident ponúkol krutú pravdu, ale čo ďalej?

Päť prezidentov za menej ako dva týždne je celkom slušný výkon aj na krajinu, akou je Argentína. A v Buenos Aires teda v poslednom polstoročí zažili viacero dramatických výmen na poste hlave štátu . Pri páde diktátora Peróna v roku 1955 len počas troch dní občianskej vojny prišlo o život okolo 4000 ľudí. Keď sa 20. júna 1973 Perón vrátil z exilu, aby si opätovne zasadol na prezidentské kreslo, v ozbrojených potýčkach zahynulo asi 380 Argentínčanov. A to ani nespomíname všetky tie armádne puče, vojenské junty a dočasné vlády. Ani všetky tie Evity a Isabely (tretia Perónova manželka, prvá žena na čele latinskoamerickej krajiny).

Dnešná kríza sa okrem frekvencie výmeny prezidentov od tých minulých líši ešte v jednom bode. V povahe. Aj v predchádzajúcich desaťročiach Argentínčania trpeli pre neutešenú ekonomickú situáciu, no dopredu a revolúcií ich hnali aj politické myšlienky a ciele. Niektorí dávali srdce Perónovi, iní zatracovali diktatúru, časť politického spektra koketovala s komunizmom, niektorí generáli bojovali proti Británii, mnohí politici sa sporili o územia s Čile... Dnes je kríza vyslovene hospodárskou záležitosťou. Ľudia jednoducho chcú vidieť aspoň perspektívu lepšieho života.

Najnovší prezident (dúfajme, že sa mu podarí vydržať vo funkcii do decembra roku 2003), perónista Eduardo Duhalde, si je zrejme tejto skutočnosti vedomý a rozhodol sa hrať s občanmi a parlamentom čistú hru. „Argentína nemá už ani peso na zaplatenie štátnych pohľadávok, miezd a dôchodkov,“ vyrukoval hneď v štarte s tvrdou pravdou. Zdôraznil, že až 40 percent z 15 miliónov občanov žije v súčasnosti v chudobe. „Treba povedať pravdu, Argentína skrachovala, Argentína je zničená,“ podčiarkol.

Otázne však je, čo okrem krutej pravdy bude môcť Duhalde Argentínčanom ponúknuť. Odborníci odhadujú, že v prípade hospodárenia s rozpočtom, ktorý prijala rezignovaná vláda, by krajinu v budúcom roku očakával osempercentný pokles HDP. Takýto vývoj by pre krajinu znamenal hotové peklo. Zdá sa však, že nový prezident je rozhodnutý zavrhnúť doterajší ekonomický model založený na úsporných opatreniach a pevnom kurze národnej meny oproti americkému doláru. Avšak veľký manévrovací priestor nemá. Podľa očakávania predĺžil moratórium na splácanie štátneho dlhu vo výške 132 miliárd USD, no týmto spôsobom len zvýšil nedôveru zahraničných investorov voči krajine. Expanzívnejší rozpočet by mohol byť stimulom pre domácu ekonomiku, no zároveň ešte viac skomplikuje vzťahy s Medzinárodným menovým fondom. No a devalvácia národnej meny by síce pomohla argentínskym exportérom, no zároveň by bola úderom pre tých, čo majú úspory v pesos a dlhujú v dolároch. Teda pre mnohých argentínskych občanov a podniky.

Predtým však, ako sa Duhalde dostane k akémukoľvek riešeniu problémov, si bude musieť zabezpečiť akú-takú politickú stabilitu. Argentínčanov totiž jeho úprimnosť neuspokojila. Protesty pokračovali aj včera a protestujúci žiadali predčasné voľby...

Rastislav Boldocký