Prechod v rukách ekonomiky

Ekológia sa dostáva z pozície podceňovaného rezortu

Štátny rozpočet na rok 2002 má inú štruktúru oproti doterajším. Okrem iného je v ňom zahrnutá aj transformácia štátneho fondu pod kapitolu ministerstva životného prostredia. Preto je ťažko mechanicky porovnávať výšku finančných zdrojov s predchádzajúcimi rokmi. Ale nezaznamenali sme nijaký dramatický nárast výdavkov pre náš rezort. NR SR nám „pridala“ pri schvaľovaní rozpočtu, takže teraz je rozpočet výdavkov kapitoly MŽP SR vo výške 2, 25 mld. Sk," zdôraznila štátna tajomníčka MŽP SR Zdenka Tóthová. O štátnom rozpočte sme chceli vedieť viac.

- Pre nás je dôležité, že sa v ňom ráta so zvýšením administratívnych kapacít. Zo schválených 1100 systematizovaných miest dostane náš rezort 91. Z toho 26 pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia, 32 pre štátnu ochranu prírody a priamo pre ministerstvo životného prostredia 33 ľudí. Ďalších deväť pracovníkov zahŕňa ešte kapitola Všeobecná pokladničná správa na implementáciu zákona o vodách. S nárastom počtu pracovníkov súvisí aj zvýšenie rozpočtových výdavkov v kapitole životného prostredia o 35 mil. Sk. Spomenúť však treba aj to, že rezort životného prostredia dostal na budúci rok 2 mld. Sk z výnosov privatizácie na riešenie starých environmentálnych záťaží. Ak k tomu prirátam predpokladanú zhruba jednu miliardu korún ako príjem do neštátneho Recyklačného fondu, budúci rok budeme mať podstatne viac zdrojov na riešenie environmentálnych problémov.

Pri zrušení štátnych fondov bol Štátny fond životného prostredia SR jeden z najviac diskutovaných. Hovorilo sa o potrebe jeho zachovania, najmä preto, že na viac ako 80 % sa tvorí z pokút, odplát a poplatkov a je len minimálne dotovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu. Navyše, odborníci aj zástupcovia ZMOS viackrát zdôraznili, že s transparentnosťou rozdeľovania prostriedkov z fondu sú spokojní. Dnes je rozhodnuté, fond sa ruší. Ako sa na to pozeráte?

- Rešpektovala som rozhodnutie vlády a teraz i NR SR. Obávame sa však, že transformácia fondu do štátneho rozpočtu ešte automaticky neznamená, že všetky peniaze, ktoré sa vyberú na poplatkoch a pokutách budú využité na riešenie problémov životného prostredia. Naše návrhy

určitých „poistiek“

v tomto smere v návrhu zákona neprešli a tak sa teda môže stať, že sa vyberie viac peňazí ako nám indikatívne štátny rozpočet pridelil a zvyšok štát využije na iné účely.

To je jediná vaša obava?

- Áno, inak by zrušenie fondu nemalo mať zásadný vplyv na to, čo sa bude financovať. Aj naďalej budeme podporovať rozvojové programy, určovať priority a navrhovať, ktoré projekty treba podporiť. Čiže vecne sa nič nemení, len po formálnej stránke. MŽP SR môže mať tak ako mal doteraz štátny fond zriadený poradný orgán. Rozdiel je len v tom, že v štátnom rozpočte schválený Program na podporu realizácie environmentálnych opatrení MŽP SR, ktorý má sedem podprogramov, bude lepšie kontrolovateľný vládou i parlamentom.

Čo ešte zrušenie štátnych fondov prinesie?

- Pokuty a poplatky za porušenie zákonov a prekročenie limitov, ktoré tvorili zhruba 1 mld. Sk ročne, sa doteraz účtovali mimo štátneho rozpočtu. Odteraz sa do neho budú zarátavať a premietnu sa ako jeho príjem.

Aký to má význam pre prax?

- Väčšia transparentnosť, lepšia kontrola štátu.

Prelom rokov 2001 a 2002 je poznamenaný aj štartom reformy verejnej správy. Čo prinesie v oblasti životného prostredia prenos kompetencií z centrálnych orgánov na regióny?

- V súvislosti so zákonom č. 416/ 2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sme aj v našom rezorte pripravovali niektoré presuny. Na úseku územno- plánovacích činností sa presúvajú kompetencie pri obstarávaní územno-plánovacích podkladov a územno

-plánovacej dokumentácie regiónov z krajských úradov na samosprávy vyšších územných celkov. Na samosprávy sa neprenášajú

žiadne kompetencie,

nakoľko obce už činnosti na tomto úseku vykonávajú od roku 1992. V oblasti územného konania a stavebného poriadku ide o presun kompetencií v celom rozsahu (okrem vyvlastňovacieho konania) na obce od 1. 1. 2003. Odvolacím orgánom bude i naďalej krajský úrad, teda v tejto oblasti sa neuvažuje s presunom kompetencií na úroveň samosprávneho kraja. Na úseku ochrany prírody a krajiny sa na samosprávne orgány obcí presunuli kompetencie v oblasti výrubu stromov rastúcich mimo les. V odpadovom hospodárstve sú kompetencie obcí upravené zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Ak sa tento zákon úplne zosúladí s európskymi smernicami, bude potrebné personálne posilnenie, ako aj technické dovybavenie na jednotlivých stupňoch riadenia štátnej správy.

Čiže už sa neuvažuje o osobitnej štátnej správe v životnom prostredí, ktorá sa v minulom volebnom období zrušila?

- Áno, uvažuje, pretože platí, že čím väčšia decentralizácia v oblasti životného prostredia na obce, tým je dôležitejšia Slovenská inšpekcia životného prostredia a štátna správa životného prostredia ako kontrola.

Asi pred dvoma rokmi sme dali do Legislatívnej rady vlády zákon o špecializovanej štátnej správe. Zatiaľ nebol prerokovaný, ale budeme sa snažiť, aby sa dostal na rokovací stôl vlády aj parlamentu, prípadne aj formou poslaneckého návrhu zákona.

Veľa rozporov je okolo vyhlášky, ktorá upravuje sadzby poplatkov do Recyklačného fondu...

- V medzirezortnom pripomienkovom konaní ako jediné malo k nej výhrady ministerstvo hospodárstva. Rozpor sa riešil na úrovni ministrov a na úrovni štátnych tajomníkov sa vytvorila pracovná skupina. Ministerstvo hospodárstva bez toho, aby predložilo vlastne návrhy, analýzy a výpočty, spochybňovalo nami navrhnuté ceny za jednotlivé komodity. Vyhláška MŽP SR o sadzbách pre výpočet do Recyklačného fondu je už schválená, pod číslom 516/2001 je uverejnená v Zbierke zákonov a jej účinnosť je od 1. 1. 2002.

Recyklačný fond je stále terčom kritiky. Ostré výhrady voči nemu vyslovili napríklad dovozcovia áut. Rátate s jeho prípadnou novelou v blízkom čase?

- Problematika Recyklačného fondu je najdiskutovanejšou časťou zákona o odpadoch. Je vystavený tlaku mediálnemu i tlaku odbornej verejnosti. Jednoducho preto, lebo sa dotkne každej peňaženky. Je to dôsledok princípu „znečisťovateľ platí“ a znečisťovateľom je v konečnom dôsledku koncový spotrebiteľ. Už na jeseň minulého roku boli ustanovené orgány fondu, čiže Správna rada, Dozorná rada, bol vymenovaný riaditeľ fondu, jeho námestník a obsadené boli posty šéfov jednotlivých sektorov. Fond zapísali do Obchodného registra SR a má svoje sídlo. Na dotvorenie tohto systému bolo treba

stanoviť sadzby

na výpočet príspevkov do fondu, ktoré budú platiť výrobcovia a dovozcovia jednotlivých komodít. V tejto súvislosti sme dostali oficiálnu žiadosť o vysvetlenie zo strany Zväzu automobilového priemyslu. V súčasnosti sa niektoré nedostatky zákona korigujú prostredníctvom novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorá bola schválená v NR SR v rámci zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rieši najmä oblasť platenia príspevku za automobily, spôsob vedenia evidencie a podávania hlásení za tieto komodity.

Ministerstvo životného prostredia pripravuje návrh zákona o obaloch. Kedy by mal byť prijatý a prečo sa údajne zabrzdilo pripomienkovanie?

- Kvôli zásadným výhradám opäť zo strany ministerstva hospodárstva v rámci medzirezortného pripomienkovania. Ministri sa dohodli, že sa vytvorí pracovná komisia na úrovni oboch rezortov a pripravíme spoločný návrh, kde ministerstvo hospodárstva bude jeho spolupredkladateľom.Termín predloženia do

vlády je 31.marec 2002.

Slovensko získava na riešenie problémov životného prostredia aj peniaze z fondov Európskej únie. Kým fond SAPARD garantuje rezort pôdohospodárstva v rámci programu ISPA, je rozhodujúce ministerstvo životného prostredia a ministerstvo dopravy. Prečo tieto peniaze získavame s veľkými problémami?

- Je to otázka kvality projektov, ktoré predkladáme a ich prípravy. Na Slovensku je pritom v tejto oblasti viacero problémov. Napríklad v oblasti vôd nemáme ukončenú transformáciu vodární a kanalizácií, nevieme vývoj cenovej politiky po transformácii, pri mnohých projektoch nie sú jasné

majetkové vzťahy,

nedoriešená je otázka podpory privátnych subjektov. Vláda bude spolufinancovať tieto projekty až do výšky 25 %. V ojedinelých prípadoch, keď sa ukáže, že je projekt environmentálne veľmi významný a samosprávy nebudú mať na jeho financovanie, je možné zvýšiť pomoc štátu. Ale to bude individuálne, na základe rozhodnutia vlády.

Vyčerpali sme v rámci programu ISPA všetky ponúkané peniaze, alebo sme, ako hovoríte nedokázali včas predložiť potrebné kvalitné projekty?

- ISPA sa zatiaľ realizuje druhý rok, od roku 2000. Peniaze na rok 2000 sme nevyčerpali v plnej výške, ale v roku 2001 sa ukazuje, že dokážeme predložiť dosť kvalitných projektov.

Aké projekty sa zatiaľ schválili a koľko sme získali prostriedkov?

- Doteraz je schválených šesť projektov z oblasti budovania čistiarní odpadových vôd a kanalizácie vo výške takmer 50 miliónov EUR, čo predstavuje zhruba tretinu finančných prostriedkov, vyčlenených v programe ISPA pre Slovensko do životného prostredia do roku 2006.

Na rokovaniach 11. decembra Slovensko uzavrelo kapitolu životného prostredia. Z navrhovaných deviatich Európska únia akceptovala sedem prechodných období. Čo to znamená?

- To znamená, že do roku 2015 musíme uviesť naše životné prostredie do úplného súladu s legislatívou Európskej únie, ktorá bola prijatá do konca roku 2000. Je to realistické, pretože odhadované náklady, ktoré sú vyčíslené na vyše 400 mld. Sk (investičné aj prevádzkové) sa rozkladajú na väčší časový úsek. Ak sa dostaneme v roku 2004 do EÚ, tým máme väčšiu šancu prechodné obdobia riešiť ekonomicky. Teraz

dostávame pomoc hlavne cez program ISPA. Ale v prípade nášho členstva v EÚ budeme môcť využívať štrukturálne fondy EÚ, najmä kohézny fond. A to sú podstatne

väčšie sumy

ako pri programe ISPA. Sedem prechodných období však hovorí o tom, že stav životného prostredia v porovnaní s normami EÚ je zlý, máme čo robiť, aby náš občan mal kvalitu životného prostredia minimálne takú, ako v krajinách EÚ.

Aké sú podmienky na využívanie kohézneho fondu?

- Kohézny fond je možné využívať v oblasti životného prostredia a dopravy členskými krajinami EÚ, ktoré majú HDP na osobu nižší ako 90 percent priemeru spoločenstva a na roky 2000-2006 predstavuje sumu 18 miliárd EUR.

Vo funkcii štátnej tajomníčky pôsobíte už tretí rok. Čo považujete za svoj úspech a naopak, neúspech?

- Uzavretie kapitoly Životné prostredie v prístupovom procese k Európskej únii, príprava a prijímanie chýbajúcich legislatívnych noriem. Za úspech považujem aj to, že pojem ekológia, ako aj potreba riešiť problémy životného prostredia sa dostáva do povedomia členov vlády či poslancov NR SR. Plusom je aj

to, že sa rezort otvoril verejnosti.

A neúspech?

- Pred nami je ešte niekoľko mesiacov práce v tomto volebnom období, za ktoré sa dá ešte veľa stihnúť. Preto nechcem teraz hodnotiť.

Zdena Rabayová