Nestačí prejaviť úsilie

Komentuje Andrej Pokojný

Dokument o decentralizácii a modernizácii verejnej správy hovorí aj to, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátny aparát a posilniť postavenie volených zástupcov na všetkých úrovniach verejnej správy má byť hlavným cieľom novej verejnej správy. Zákonodarcovia to nepochybne mysleli úprimne, hoci realita je neraz tragikomická. Aj do volených orgánov sa dostávajú osoby bez toho, že by to občania tušili, ktoré ako výkonní funkcionári štátnej správy neraz zlyhali. Voľbami sa však ich mandát stáva legitímny. Vláda sa zaviazala „modernizovať fungovanie demokratického štátu, vniesť do spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu, vládu zákona, poctivosť, rešpekt pred deľbou moci, podporu iniciatíve a aktivite ľudí. Zaviazala sa zasiahnuť proti korupcii, kultu sily“, hovorí dokument o reforme verejnej správy. Za povšimnutie stojí „vnášanie úsilia“. Nedeklaruje dosiahnuť uvedené, čo je však podľa nej predpokladom nášho vstupu do EÚ a NATO.

Moderné spravovanie štátu má plniť kritériá, ktorými sú jasná deľba pôsobnosti, právomocí a zodpovednosti medzi inštitúciami verejnej správy vo vzťahu k občanovi, kvalitná legislatíva, dodržiavanie a schopnosť vynucovania práva a vysoká profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy. V súčasnej slovenskej verejnej správe, ako tiež uvádza dokument o reforme, „pretrváva stav, ktorý je dôsledkom desaťročia pôsobiaceho totalitného systému. Verejná správa bola konštituovaná ako nástroj moci vládnych garnitúr...“ Čo sa však za posledných dvanásť rokov zmenilo? Voľby sú síce slobodné, ale to je zatiaľ asi všetko. Nedávno mi jeden podnikateľ povedal, keď sa sťažoval, že politici tento stav ignorujú, ako ťažko sa presadzujú názory predstaviteľov tejto skupiny občanov. Zdôraznil, že na Slovensku je politik stále väčším pánom ako ten, kto dáva prácu, zamestnáva a platí dane. To však bolo aj v bývalom režime. Jeden vtedajší vysoký stranícky ideológ, keď si chcel zavtipkovať, hovorieval: „My síce máme moc, ale vy (riaditelia podnikov) máte peniaze.“ Moc aj dnes je podľa niektorých podnikateľov tam, kde bola. Ak chcú niečo dosiahnuť, musia neraz voliť kompromisy, ba ohnúť aj chrbát. Takže proti kultu sily, snaha o vnášanie úsilia je skôr rezignácia na zmenu.