Hospodársky denník
USD49,155 Sk
EUR42,254 Sk
CHF28,712 Sk
CZK1,327 Sk
  Streda  30.Januára 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení

(Pokračovanie z 29. 1.)

14. Návrh na zriadenie daňovej polície a daňového úradu pre vybrané subjekty

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Návrh na zriadenie Úradu daňového preverovania ako útvaru daňovej polície predstavuje podľa mnohých hodnotiacich zbytočnú duplicitu v súvislosti s existujúcou finančnou políciou a prispeje k roztrieštenosti boja s daňovými únikmi a hospodárskou kriminalitou. Nebude možné jasne ohraničiť kompetencie finančnej a daňovej polície, a preto v konečnom dôsledku hrozí nižšia efektívnosť ich činnosti, nehovoriac o nákladoch, ktoré mohli byť využité na posilnenie finančnej polície. Vytvorenie daňovej polície dáva možnosť na zvýšenie korupcie na daňových úradoch. Doteraz, keď išlo podľa názoru daňového úradníka o trestný čin, musel predmetnú vec ešte posudzovať iný orgán, nezávislý od daňového orgánu. Pri fungovaní daňovej polície to bude kolega z vedľajšej kancelárie, čo je pri veľmi nejasných zákonoch, nejednotnom výklade a doteraz zaužívanej praxi podhubie pre korupciu. Podľa mnohých nie je podstatné, aká inštitúcia sa zaoberá odhaľovaním trestnej činnosti daňového charakteru, ale či je táto činnosť účinná, čo v súčasnosti v súvislosti s finančnou políciou neplatí. Zriadenie novej inštitúcie to však môže zmeniť iba v prípade systémového zlepšenia práce daňových úradov, organizačne dobre zabezpečeného úradu a dostatku kvalifikovaných pracovníkov. Treba sa nechať inšpirovať aj z pozitívnych skúseností niektorých okolitých štátov s daňovou políciou.

Zriadenie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty s obratom nad 1 mld. Sk bolo odporúčané Slovensku zo strany mnohých medzinárodných inštitúcií už mnoho rokov, a tak možno toto opatrenie privítať. Pozitívom je snaha o vytvorenie špecializovaného daňového úradu pre veľké organizácie, pretože daňový úradník, ktorý nerozumie podnikateľskej činnosti svojho klienta, nemôže účinne pracovať nielen zo stránky sankčného, ale aj preventívneho konania. Bude si to však vyžadovať špeciálne školených daňových úradníkov, ktorí budú dobre rozumieť tomu, čo daný subjekt robí. V praxi daňoví úradníci totiž nedokážu odlíšiť, čo je dôležité pre malý a čo pre veľký subjekt či banku. Vytvorenie špeciálneho daňového úradu pre vybrané daňové subjekty má zmysel aj v prípade finančných inštitúcií, ktoré nie sú klasickými podnikateľskými subjektmi a majú svoje pomerne výrazné špecifiká. Daňový úrad pre vybrané subjekty je technické opatrenie, ktoré môže viesť buď k zlepšeniu činnosti, alebo k politickému riadeniu daňových kontrol pre vybrané subjekty. Samotné zriadenie úradu však zlepšenie situácie vo výbere daní ešte negarantuje.

Charakteristika opatrenia:

Vláda SR schválila návrh novely zákona o daňových orgánoch, ktorého cieľom je prispieť k zefektívneniu daňovej kontroly, výberu a správy daní. Od 1. 4. 2002 by sa malo v rámci druhej etapy reformy daňovej správy zrušiť 26 malých daňových úradov (s počtom zamestnancov pod 20), ktoré nie sú schopné vykonávať svoju činnosť dostatočne efektívne. Namiesto nich vzniknú detašované daňové pracoviská, ktoré budú vykonávať iba niektoré činnosti. Zároveň by sa mal zriadiť Úrad daňového preverovania (tzv. daňová polícia) so sídlom v Banskej Bystrici a Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave. Činnosť Úradu pre daňové preverovanie (ÚDP) by sa mala sústrediť na odhaľovanie trestných činov v daňovej oblasti, zisťovanie páchateľov a prevenciu pred daňovými únikmi. ÚDP bude priamo patriť pod generálne riaditeľstvo Daňového riaditeľstva SR, jeho pracoviská budú pôsobiť v obvodoch všetkých súčasných daňových úradov. Úrad bude mať postavenie orgánu činného v trestnom konaní a bude vybavený právomocami kriminálnej polície. Oponenti zriadenia daňovej polície tvrdia, že je zbytočné vytvárať nový úrad, keďže by nastala duplicita pri vykonávaní niektorých úloh v súvislosti s odhaľovaním daňovej trestnej činnosti s existujúcou finančnou políciou. Návrh vzniku ÚDP vychádza podľa MF SR z naliehavej potreby prijať účinné opatrenia pre úspešnejšie preverovanie a odhaľovanie daňových trestných činov výrazne ohrozujúcich príjmy štátneho rozpočtu a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia.

Zámerom novokreovaného daňového Úradu pre vybrané daňové subjekty má byť zvýšenie efektívnosti výberu a správy daní od subjektov s obratom nad 1 mld. Sk, pretože výber daní od týchto firiem sa rozhodujúcou mierou podieľa na daňových príjmoch štátneho rozpočtu. Pod pôsobnosť bratislavského Úradu pre vybrané daňové subjekty budú prechádzať vybrané subjekty, ktoré sú momentálne v pôsobnosti Daňových úradov (DÚ) Bratislava I až VI, DÚ Malacky, DÚ Pezinok, DÚ Senec. Úrad bude spravovať najmä banky a pobočky zahraničných bánk, poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní. Okrem toho budú pod nový úrad patriť aj veľké podniky ako Slovenský plynárenský priemysel, Slovnaft a Volkswagen Slovakia.

Schválenie návrhu novely zákona o daňových orgánoch bude mať podľa MF SR finančný dosah na štátny rozpočet v roku 2002 v objeme 212,35 mil. Sk a v roku 2003 v sume 37,75 mil. Sk. Na druhej strane ministerstvo predpokladá, že činnosť takýchto špecializovaných útvarov bude efektívnejšia a účinnejšia, čo v konečnom dôsledku bude znamenať prínos pre príjmovú časť štátneho rozpočtu. Rozšírením činnosti daňovej správy najmä v súvislosti s plnením úloh pri odhaľovaní daňových trestných činov a správe daní vybraných daňových subjektov bude potrebné stav zamestnancov zvýšiť v roku 2002 o 85 pracovníkov a v roku 2003 približne o 50 zamestnancov. Návrh novely zákona o daňových orgánoch je v NR SR vo fáze prerokovania v druhom čítaní.

15. Zmluva s EBOR o grante na odstavenie JE V-1 Jaslovské Bohunice

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Podpísaním rámcovej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj EBOR týkajúcej sa aktivít Medzinárodného podporného fondu pre odstavenie dvoch blokov Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach (JEBO V-1) sa vytvorili predpoklady na vyčlenenie prostriedkov PHARE (150 mil. EUR) z Európskej komisie pre poskytnutie grantov na projekty, ktoré budú zabezpečovať proces odstavenia elektrárne. Jedna skupina hodnotiteľov vníma odstavenie Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach ako nevyhnutný krok nielen z hľadiska rokovaní SR o vstupe do EÚ, ale najmä pre zachovanie jadrovej bezpečnosti. Čím skôr sa začne likvidácia zamorených častí, tým lepšie pre budúcnosť ďalšej generácie. JEBO ostane aj po svojom odstavení trvalým nebezpečenstvom a finančným bremenom pre obyvateľov Slovenska. Hoci finančné kompenzácie EÚ za odstavenie elektrárne nepokryjú všetky náklady spojené s úplnou likvidáciou prevádzky a jadrového odpadu, nemalo by to spochybniť Slovenskou republikou prijaté záväzky, na ktoré sme pristúpili pri rokovaniach s EÚ, a pre ktoré sa nám podarilo uzatvoriť kapitolu Energetika v rámci predvstupových negociácií. Druhá skupina hodnotiacich si myslí, že odstavenie JEBO V-1 je najmä z ekonomických dôvodov diskutabilné, že sa Slovensko nemalo zaviazať k tomu, k čomu sa nemuselo, malo rokovať ďalej, a že tlak zahraničia na odstavenie Bohuníc je motivovaný úmyslom o umiestnenie vlastnej prebytočnej energie na náš trh. Na druhej strane boli kritizované snahy o spochybňovanie a prehodnotenie záväzku SR týkajúceho sa odstavenia JEBO V-1, ktoré sú vyjadrením záujmov atómovej a energetickej loby.

Charakteristika opatrenia:

Vláda SR podpísala s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj EBOR Rámcovú dohodu týkajúcu sa aktivít Medzinárodného podporného fondu pre odstavenie Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Vláda SR sa uznesením zo septembra 1999 zaviazala k odstaveniu dvoch blokov Jadrovej elektrárne V-1 Jaslovské Bohunice (JEBO) – 1. blok do roku 2006 a 2. blok do roku 2008. Tento harmonogram bol kompromisným riešením v súvislosti s tlakom Európskej únie, a hlavne Rakúska, nepokračovať v predvstupových rokovaniach so Slovenskom dovtedy, kým sa nevyrieši problém odstavenia JEBO V-1. Rakúski ochranári uvádzajú, že práve V-1 v Bohuniciach je najnebezpečnejšia jadrová elektráreň z okolitých krajín. Predošlá vláda schválila v roku 1994 odstavenie elektrárne najneskôr do roku 2000. Európska komisia (EK) vyčlenila na kompenzáciu nákladov spojených s rozhodnutím o odstavení JEBO V-1 finančné prostriedky vo výške 150 mil. EUR (približne 6,450 mld. Sk) na obdobie rokov 1999 - 2006. V rámci programu PHARE bolo v roku 1999 na tento účel alokovaných 10 mil. EUR, v roku 2000 20 mil. EUR a každoročne, až do roku 2006, získa Slovensko z prostriedkov PHARE ďalších 20 mil. EUR. Uvedené prostriedky budú poskytované prostredníctvom EBOR - Medzinárodného podporného fondu pre odstavenie Bohuníc (International Decommissionig Support Fund), ktorý bol na tento účel zriadený. Schválením Rámcovej dohody medzi SR a EBOR sa vytvoria predpoklady na presun prostriedkov z EK do fondu. Na Rámcovú dohodu nadviažu jednotlivé dohody o poskytnutí grantov, ktoré budú uzatvorené medzi EBOR a prijímateľmi, ktorí budú zabezpečovať proces odstavenia JEBO V-1. Slovenská republika však bude rozhodovať, na ktoré projekty bude možné uzatvárať grantové dohody. Rámcová dohoda má teda charakter strešnej grantovej zmluvy, ktorá nič nehovorí o podmienkach odstavenia elektrárne. Proces likvidácie jadrovej elektrárne bude trvať niekoľko desaťročí a následne bude financovaný hlavne zo slovenských zdrojov. Celý proces ukončenia prevádzky potrvá do roku 2011 a likvidácia zariadení na „zelenú lúku“ až do roku 2098. Podľa analýzy ministerstva hospodárstva budú celkové náklady na likvidáciu JEBO V-1 predstavovať výšku 14,816 mld. Sk. Počas vyraďovania reaktorov z prevádzky bude ešte možné získavať dodávky tepla a tiež vybudovať zariadenie vyrábajúce „nejadrovú” energiu (napr. paroplynový cyklus). Po odstavení V-1 ostanú v Jaslovských Bohuniciach činné ešte zvyšné dva bloky V-2 (19,6-percentný podiel na výrobe elektriny v SR). Vláda vzala na vedomie projekt modernizácie 3. a 4. bloku V-2. Slovenské elektrárne preinvestujú na tento účel v časovom horizonte 10 až 11 rokov 12,624 mld. Sk. Cieľom modernizácie je zvýšiť bezpečnosť reaktorov, čím by sa životnosť V-2 zvýšila o 10 rokov, teda približne do roku 2034. Vo výrobe elektrickej energie si v SR zachovávajú jadrové elektrárne dominantné postavenie - v 1. polroku 50 % celkovej energie. JEBO V-1 sa v roku 2000 podieľala na produkcii elektriny v SR 17,5 %.

Do parlamentu sa dostala na prerokovanie Informácia o procese prípravy, schvaľovania a súčasnom stave uzatvorenia rámcovej zmluvy medzi SR a EBOR k čerpaniu grantových prostriedkov na predčasné ukončenie prevádzky JEBO V-1. Niektorí poslanci navrhovali odstaviť dva bloky JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach až vtedy, keď nebudú zodpovedať spôsobilosti plniť medzinárodné bezpečnostné štandardy. Elektráreň spĺňa podľa nich všetky bezpečnostné a technické predpoklady, aby mohla fungovať až do roku 2015. JEBO V-1 bola uvedená do prevádzky v roku 1978 a jej životnosť sa vtedy odhadovala na 30 rokov. Kritizovali, že rozhodnutie odstaviť JEBO V-1 je neekonomické, lebo elektráreň je dnes podľa nich bezpečná a na jej rekonštrukciu a modernizáciu sa investovalo takmer 10 mld. Sk. Ďalej tvrdia, že tlak EÚ na odstavenie Bohuníc je motivovaný snahou umiestniť prebytkovú energiu na náš trh. Ak by sa vláde nepodarilo podpísať Rámcovú dohodu s EBOR do konca roku 2001, hrozilo by prepadnutie prostriedkov EÚ (10 mil. EUR). Ďalším dôvodom na urýchlené uzatvorenie zmluvy boli rokovania o vstupe SR do EÚ v rámci negociačnej kapitoly Energetika, ktorú sa následne po podpise aj podarilo uzatvoriť.

16. Nový štátny sviatok SR - 17. november

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

Zavedením nového štátneho sviatku SR - Dňa boja za slobodu a demokraciu - 17. novembra sa splnili želania a očakávania občianskej verejnosti o symbolické doplnenie hodnotového systému štátu. 17. november, deň, keď sa začala akcelerácia pádu komunistického režimu, je podľa mnohých jedným z najvýznamnejších prelomových historických udalostí Slovenska 20. storočia, ktorý si treba pripomínať. Novembrové udalosti roku 1989 umožnili realizovať rozsiahle spoločenské a ekonomické zmeny. Podľa niektorých vyjadrení odborníkov je správne a ekonomicky efektívne pripomínať si deviácie vo vývoji spoločnosti, medzi ktoré komunizmus nesporne patrí. Zvyšuje sa tým šanca, že sa vyhneme ďalším nevynúteným chybám. Hodnotitelia poukazovali na veľký počet štátnych sviatkov na Slovensku. Navrhovali, aby sa niektoré z nich zrušili, prípadne, aby sa zaviedli pohyblivé sviatky. Zvyšovanie počtu voľných dní je totiž v súčasnej ekonomickej situácii nažiaducim trendom, keďže výpadok čistej produkcie zaťaží tak štátny rozpočet, ako aj podnikateľskú sféru, ktorá sa vyznačuje aj tak dosť nízkou efektivitou.

Charakteristika opatrenia:

NR SR schválila poslaneckú novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zavádza sa ňou nový - piaty štátny sviatok SR - 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu. Celkovo budeme mať teda okrem nedieľ 15 dní pracovného voľna, čo zaraďuje Slovensko k najčastejšie sviatkujúcim európskym krajinám. Iniciatívu o vyhlásení 17. novembra za štátny sviatok sprevádzali úvahy o zrušení niektorého iného štátneho sviatku alebo dňa pracovného pokoja. Najčastejšie sa uvádzali: 1. september - Deň Ústavy SR, 1. máj - Sviatok práce alebo 15. september - sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Nepodarilo sa však presadiť zrušenie žiadneho voľného dňa. Odmietnutý bol aj návrh, aby sa novembrové zmeny roku 1989 pripomínali spôsobom pohyblivého sviatku, vždy v nedeľu najbližšiu k 17. novembru. Nový štátny sviatok prinesie pravdepodobne výpadok čistej produkcie na úrovni okolo 1 miliardy korún (0,1 - 0,2 % HDP) a príjmov štátu v priemere okolo 250 miliónov korún. 17. 11. - deň zásahu proti demonštrantom na pražskej Národní třídě, ktorý odštartoval pád komunistického režimu v Československu a umožnil realizovať rozsiahle spoločenské a ekonomické zmeny, je podľa navrhovateľa jedným z najvýznamnejších prelomových historických udalostí Slovenska 20. storočia, a preto by sa mala tomuto symbolickému dňu prisúdiť náležitá vážnosť podľa jeho významu. Systém štátnych sviatkov je vyjadrením hodnôt, ktoré štát charakterizujú, a preto je podľa neho správne, že sa z pamätného dňa - 17. novembra - stal štátny sviatok, tak ako je to aj v Českej republike.

17. Zvýšenie cien plynu

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:

V trhovej ekonomike by mali platiť ekonomické pravidlá, a tým aj reálne ceny. Je nemysliteľné žiadať od akéhokoľvek podnikateľského subjektu, aby predával za ceny nižšie, než za aké daný tovar nakupuje. Schválené zvýšenie cien plynu o kompromisných 19,3 % len pre veľkoodberateľov prišlo neskoro a je navyše nedostatočné. Zvýšenie sa malo týkať aj domácností, a keďže je rozsah deregulácií vo volebnom roku 2002 veľmi nízky, môže to prehĺbiť problémy v oblasti vonkajšej ekonomickej nerovnováhy (nárast reálnych miezd, zvýšenie deficitu obchodnej bilancie a následný tlak na kurz koruny). Rozhodnutie vlády v roku 2002 nezvyšovať regulované ceny pre domácnosti je odborníkmi hodnotené ako predvolebný populistický krok, ktorý môže slovenskú ekonomiku vystaviť šoku už v roku 2003, pretože sa v nasledujúcich rokoch budú musieť o to razantnejšie narovnávať pokrivené regulované ceny. Ceny nemajú slúžiť ako nástroj sociálnej politiky, na to sú určené jednotlivé sociálne dávky, keďže danú komoditu (napr. zemný plyn) spotrebúvajú za nízku cenu všetci spotrebitelia bez ohľadu na svoju príjmovú situáciu. Kriticky bolo vnímané, že aj napriek zvýšeniu cien plynu o 19,3 % pre podniky bude naďalej pokračovať nepriame dotovanie ceny plynu štátom a daňovými poplatníkmi. Keďže sa plyn stále bude nakupovať z Ruska za viac, ako sa následne predá, bude SPP vykazovať stratu z predaja plynu, čo môže výrazným spôsobom zmenšiť privatizačný výnos. Navyše argumenty o sociálnom dosahu zvyšovania cien sú zvrátené, pretože je nemysliteľné, aby štátny podnik subvencoval zo svojich príjmov súkromné podniky, ktoré sú najväčšími odberateľmi plynu. Vzhľadom na deformované nízke ceny plynu tak napríklad slovenský daňový poplatník ročne sumou 1 miliarda korún dotuje najväčšieho odberateľa zemného plynu – súkromnú spoločnosť Duslo Šaľa. To znižuje ochotu podnikov šetriť na nákladoch a prispôsobovať sa, čo v konečnom dôsledku povedie k tomu, že po vstupe SR do EÚ a po definitívnej liberalizácii cien prestanú byť konkurencieschopné. Hodnotiaca komisia privítala, že od januára 2003 prejde cenová regulácia, ktorá teraz patrí pod gesciu MF SR, do kompetencie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bude vydávať konečné rozhodnutia o výške regulovanej ceny, nerevidovateľné už žiadnym orgánom štátnej správy.

Charakteristika opatrenia:

Vláda SR schválila Návrh postupného prechodu cien zemného plynu na úroveň pokrývajúcu oprávnené náklady a primeraný zisk a rozhodla, že jedinou regulovanou cenou, ktorá sa bude od začiatku roku 2002 zvyšovať, bude cena plynu pre veľkoodberateľov - podniky. Podľa dohody koaličných strán sa v tomto volebnom období nebude zvyšovať cena plynu pre domácnosti. Rast ceny plynu o 19,3 % len pre veľkoodberateľov je kompromisným riešením. Pôvodné návrhy plynárov a MH SR boli totiž 25-percentné zvýšenie cien zemného plynu pre podniky od októbra 2001 a 30-percentné pre domácnosti, čo by vytvorilo predpoklady na postupný prechod cien plynu na úroveň pokrývajúcu oprávnené náklady a primeraný zisk. Podľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) dosiahnu straty z predaja plynu v dôsledku nezvyšovania cien do konca roku 2001 výšku 19 - 20 mld. Sk. Rozhodnutie vlády o 19,3-percentnom zvýšení ceny plynu na výrobnú spotrebu síce zvýši tržby SPP z predaja plynu približne o 5 miliárd korún, ale napriek tomu bude tento štátny monopol ešte stále nakupovať plyn z Ruska drahšie (6,07 Sk za m3), ako ho na Slovensku predá (doteraz v priemere 4,72 Sk za m3, po zdražení priemerne 5,65 Sk). Ak by predajná cena mala pokrývať náklady a primeraný zisk, museli by podniky za jeden m3 zemného plynu zaplatiť 7,70 Sk. Podľa vicepremiéra pre ekonomiku sa opatrením vlády zmiernia nepriame dotácie štátu a daňových poplatníkov smerujúce do podnikateľskej sféry. Straty z nákupu plynu z Ruska a jeho predaja 48 najväčším odberateľom, z ktorých 43 sú súkromné podniky, sú vyčísľované ročne na 4 - 9 mld. Sk (z toho napr. 1 miliarda korún pripadá na krížovú dotáciu pre Duslo Šaľa, a. s. - najväčšieho odberateľa zemného plynu). Priame dôsledky zvýšenia ceny plynu pre podniky pocítia aj rodiny (28 % domácností) odoberajúce teplo od spracovateľov plynu nárastom životných nákladov mesačne o 151 Sk. Asi pre 60 % takýchto rodín je pripravená kompenzácia vo výške 500 mil. Sk vo forme úpravy príspevku na bývanie. Priemernej rodine by náklady mali vzrásť o 40 Sk. Deregulácia cien plynu bude podľa rozhodnutia vlády pokračovať od roku 2003, keď by cena plynu mala dosiahnuť 90 % budúcej regulovanej ceny (približne 15-percentné zvýšenie) a od roku 2004 100 % (10-percentné zvýšenie). Cenová regulácia, ktorá teraz patrí pod MF SR, prejde od januára 2003 do kompetencie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bude vydávať konečné rozhodnutia (bude určovať regulovanú cenu), ktoré nebude môcť revidovať žiadny orgán štátnej správy.

Odporcovia zvýšenia ceny plynu argumentujú nízkou životnou úrovňou a zlou ekonomickou situáciou obyvateľstva a sú toho názoru, že opatrenie bude mať negatívny dosah na hospodársky vývoj SR. MH SR sa obáva, že spomalenie narovnávania pokrivených cien môže oslabiť záujem o privatizáciu SPP a výrazne, rádovo až v miliardových hodnotách (8 mld. Sk), sa to môže odzrkadliť na zníženom privatizačnom výnose. Ministerka financií tvrdí, že zvýšenie cien plynu môže viesť k spomaleniu rastu HDP, k rastu spotrebiteľských cien a znížiť sa môže ziskovosť podnikateľskej sféry a kúpyschopnosť obyvateľstva. Zvýšenie cien plynu o 19,3 % a následné zvýšenie cien tepla sa podľa prognózy Štatistického úradu SR prejaví na raste spotrebiteľských cien o 1,1 %. Podľa niektorých analytikov sa v roku 2002 dá očakávať nárast reálnych miezd, ktorý súvisí s očakávanou nízkou mierou inflácie. Tá je výsledkom aj spomalenia deregulácií cien. To podľa nich však znamená, že v roku 2003 príde k skokovému nárastu inflácie a výraznejšiemu zníženiu reálnych miezd, čo bude vyvolané neodkladnou potrebou liberalizovať ceny. Aj Národná banka Slovenska očakáva v roku 2002 v súvislosti so zastavením procesu dôslednej deregulácie cien výrazné spomalenie tempa rastu spotrebiteľských cien (priemerná inflácia 4,1 % - 4,9 %), čo však zo strednodobého hľadiska bude znamenať v roku 2003 nárast inflácie.

(Pokračovanie)

Počasie

Dnes bude polojasno, časom až oblačno. Ráno a predpoludním miestami, najmä na východe územia hmla alebo nízka oblačnosť. Najvyššia denná teplota 7 až 11, na juhozápade a na juhu stredného Slovenska okolo 13 stupňov, na horách vo výške 1500 m 4 stupne. Západný vietor 3 až 6 m/s, na hrebeňoch hôr okolo 15 m/s, popoludní zoslabne.Vo štvrtok bude prevažne oblačno, miestami prehánky alebo občasný dážď. Cez deň na juhozápade zmenšovanie oblačnosti. Nočná teplota 6 až 2, v horských dolinách okolo 0 stupňov, denná teplota 7 až 11, na juhu a juhozápade 12 až 16 stupňov. V piatok bude v noci oblačno a lokálne prehánky, cez deň prevažne polooblačno a prehánky len ojedinele v horských oblastiach. Nočná teplota 5 až 1 stupňov, v údoliach slabý mráz, denná teplota 8 až 12, na severe okolo 6 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 7.24 a zapadne o 16.47 hod.

Amsterdamobčasný dážď10
Atényslnečno17
Belehradoblačno12
Berlínoblačno12
Bratislavaoblačno13
Brusel občasný dážď9
Budapešťoblačno14
Bukurešť polooblačno14
Frankfurt oblačno13 
Helsinkioblačno-3
Istanbulpolooblačno14
Kodaňoblačno7
Kyjevobčasný dážď5
Lisabonoblačno16
Londýndážď11
Madridpolooblačno17
Moskvaoblačno-2
Oslooblačno3
Parížoblačno11
Prahaoblačno12
Rímpolooblačno17
Sofiapolooblačno12
Štokholmpolooblačno3
Varšavaoblačno10
Viedeňoblačno14
Záhreboblačno14
Ženevaoblačno13

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.