Sedem magických vchodov

Dvanástka je číslo, ktoré v biblickej symbolike predstavuje dokonalé usporiadanie. Aj do útrob jeruzalemského Starého mesta, ktoré obkolesujú mohutné hradby ešte zo 16. storočia, viedlo kedysi 12 brán. Pre turistu je otvorených len sedem. Aj toto číslo má totiž v biblickej symbolike svoje znamenie - úplný počet či uzavretý cyklus.

V Starom meste (západná, židovská časť Jeruzalema) rozdelenom na štyri štvrte žije arménske, moslimské, kresťanské a židovské obyvateľstvo. Do každej z nich sa dá dostať jednotlivými bránami. Takmer vyhliadková je Damašská brána. Je večne obkolesená trhovníkmi a turistami, a patrí vďaka bohatej výzdobe medzi najimpozantnejšie. Prechádzkou po hradbách sa pomaly dostanete k Jaffskej bráne. Tá patrí rovnako medzi najrušnejšie. Arabi bránu nazývajú Bab el Khalil (Brána priateľa), pretože vlastne ulica pokračuje smerom do Hebronu, kde žil Abrahám, „priateľ“ Boha. Je to zároveň brána, ktorá bola na počesť návštevy nemeckého cisára Viliama II. v roku 1898 upravená tak, že sa v hradnom múre pri bráne prerazil otvor, aby tadiaľ mohol pohodlne prejsť cisárov kočiar.

Na sever od nej je najmenšia brána Nová, ktorú prerazili až v 19. storočí pre lepší prístup do kresťanskej štvrti mesta. Prvá na východnej strane je Štefanova brána. Meno jej dali Kresťania na pamiatku prvého ukameňovaného kresťana Štefana, ktorého z mesta vyviedli práve touto bránou. Židia ju však volajú Levia brána, a to podľa impozantného priečelia s párom levov. Východnú, arabskú časť Jeruzalema, je najlepšie pozorovať z brány Hojná (hovorí sa jej aj Maurská brána podľa priľahlej štvrti, kde sa usídľovali najmä veriaci z Afriky), odkiaľ je to najbližšie k Múru nárekov. Pekný pohľad sa naskytá aj z vyhliadkových miest z Herodotovej brány, postavenej na počesť kráľa Herodota Antypa, ktorý bol v Jeruzaleme preslávený svojím nadšením pre staviteľskú činnosť. Práve tu prerazili križiaci múry, keď dobýjali Jeruzalem.

No a netreba zabudnúť ani na Sionskú bránu, nazývanú tiež bránou proroka Dávida, ktorá spája Staré mesto s horou Sion, kde sa vraj nachádza aj hrobka kráľa Davida. Najkrajšou je azda Zlatá brána, ktorú vidíte už z Olivovej hory. Touto bránou sa však do mesta nedostanete, pretože je od križiackych výprav zamurovaná. Ale povesti hovoria, že ju nechali zamurovať moslimovia, aby zabránili Mesiášovi v prístupe do mesta v deň posledného súdu. Stala sa však symbolom jeho príchodu, takže nečudo, že rovno pred ňou sa rozprestiera cintorín, aby duše pozostalých boli čo najbližšie k bráne spasenia.

Slávka Blazseková

Jeruzalem-Bratislava