Hospodársky denník
USD49,155 Sk
EUR42,254 Sk
CHF28,712 Sk
CZK1,327 Sk
  Streda  30.Januára 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Komunikácia cibrila názory

Do kresla vtedy štátneho podniku si zasadol nový generálny riaditeľ Ing. Štefan Bratko 1. marca 1989. Dnes, po celom rade transformačných krokov, úspešne riadi akciovú spoločnosť Ozeta Trenčín. Ktorý časový úsek bol preňho z tých trinásť rokov najťažší? Kedy si pomyslel, že ak toto zdolá, už nič horšie prísť nemôže? A z čoho sa dokázal najviac tešiť? „Celé obdobie bolo veľmi náročné, nechcem hovoriť, že ťažké,“ začína odpoveď, „to si nepripúšťam. Veľmi zložitá bola najmä etapa po novembri ´89, pretože bolo treba zvládnuť vtedajšie nálady a udržať pritom obrovskú firmu v chode. Denne som od rána do noci absolvoval mítingy a vysvetľovania od Trenčína až po vtedajšie Šafárikovo. Trvalo to takmer rok,“ spomína. „Ale práve bezprostredná dennodenná komunikácia s ľuďmi nakoniec vycibrila názory, vášne postupne opadli a začal prevládať rozum.“ Potom nastali problémy iného charakteru, ktoré nie sú neznáme nikomu, kto len trocha sledoval dianie v našich fabrikách. Padli východné trhy, ale aj domáci odbyt. A to bola táto odevná firma orientovaná presne týmto smerom. Ešte v roku 1991 predstavoval vývoz do vtedajšieho Sovietskeho zväzu takmer 45 % produkcie, okolo 30 % sa predalo doma. „Od večera do rána to všetko bola minulosť a bolo treba hľadať nových partnerov, nové formy obchodu, nové trhy,“ uvádza Š. Bratko, ktorý považuje prerod v orientácii odbytu za druhú veľmi náročnú etapu prebudovávania a transformácie firmy. „Dala nám, manažérom, veľmi zabrať,“ pokračuje, „pretože našou snahou bolo maximálne udržať kapacity, zamestnanosť i celistvosť firmy. Razili sme myšlienku, že aj v budúcnosti len

silná firma

bude schopná udržať sa v konkurencii. A myslím si, že aj túto etapu sme zvládli, aj keď v tom čase firma utrpela najväčšie šrámy, pretože sa robili aj rizikové obchody. Nie všetko sme dostali zaplatené a s pozostatkami týchto rán zápasí firma prakticky dodnes. No v podstate rokom 2001 s porozumením bánk by toto všetko malo byť už za nami.“ Ozeta, ako ju poznáme dnes, je prakticky úplne orientovaná na západné trhy, hlavne Európskej únie, no vyvážajú aj do Ameriky a Spojených arabských emirátov. „Nedalo sa to však urobiť skokom,“ pokračuje generálny riaditeľ. „Bol to vývoj, ale oveľa dynamickejší, než by asi prebiehal v normálnych, pokojných podmienkach. Myslíme si, že trh EÚ bude aj perspektívne najstabilnejší a s najlepšími podmienkami, pokiaľ ide

o istotu platieb

a platobné podmienky.“ Neskrýva pritom, že potrebujú ešte dva-tri roky, aby splnili tie najnáročnejšie kritériá tamojších trhov. Dospieť do dnešného stavu však tiež nebolo jednoduché. Nebolo podnikov zahraničného obchodu, ktoré sa dovtedy starali o ich vývozy (i dovozy). Začali teda budovať vlastnú obchodnú činnosť, čo spočívalo vo vytváraní vlastných obchodných skupín a zástupcov po svete. „Jedine takto sa dali tie obrovské kapacity umiestniť,“ hovorí navidomoči spokojne. A podarilo sa nielen predať výrobu, ale aj zachovať celistvosť firmy a všetkých jej šesť výrobných závodov, dnes divízií. „Dokonca sme ešte jednu menšiu prevádzku pribrali,“ dodáva. „Je to moja rodná obec Zlatníky, leží na trase medzi Trenčínom a Topoľčanmi, a je tam dostatok pracovných síl. Okrem týchto siedmich stredísk kooperujeme v určitých sortimentoch s malými výrobcami po celom Slovensku, takže nie pravidelne, ale priebežne podľa potreby využívame ďalších okolo 300 - 400 ľudí.“ Počet zamestnancov sa za 13 rokov síce znížil z 5900 na 4900, ale tzv. jednicových pracovníkov, ktorí sú v manuálnej výrobe rozhodujúci, na rozdiel od administratívy a réžie nikdy neprepúšťali z dôvodov racionalizácie alebo znižovania stavu. Odchádzali len jednotlivci, ktorí nepracovali kvalitne,

neplnili normy

alebo mali vysoké absencie. A z tých tisíc, o čo sa znížil počet pracovníkov, predstavovali 60 % zamestnanci zo správy a réžie. Zavedenie nového informačného systému a organizácie v etape záverečnej transformácie spôsobí ďalšiu redukciu správno-režijného aparátu. „Nový informačný systém veľa profesií vytlačí, nebudú potrebné,“ rozvádza generálny riaditeľ. „Pomer výroby a správy sa dostane na optimálnu úroveň a zrejme si to vyžiada odchod ešte okolo 150 až 200 ľudí z oblasti správy a réžie.“ Názor generálneho riaditeľa na zachovanie celistvosti firmy sa medzičasom trocha posunul. „Azda sme mohli urobiť určitú transformáciu a z niektorých divízií vytvoriť samostatné právne subjekty...“ Vzápätí však dodá: „Keby bol býval zákon o holdingu. Pretože však neboli dotiahnuté tieto vzájomné väzby, považovali sme za rozumnejšie udržať sa ďalej ako jeden právny subjekt, ako jedna firma. Nevylučujem však, že v budúcnosti aj v súvislosti s možným vstupom kapitálových partnerov môže dôjsť k rôznym variantom. Dnes je to úplne otvorená záležitosť.”

K pýche trenčianskych odevákov odjakživa patrilo, že boli vo svojej brandži lídrami v uplatňovaní nových technológií, novej, modernej organizácie práce. Ako prví zaviedli napríklad strihanie odevných dielov cez počítač. A tento trend si držia aj naďalej. „V oblasti techniky a inovácie je firma

naozaj lídrom,

a nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej a vo východnej Európe,“ púšťa sa generálny riaditeľ do novej témy. „Naše strojnotechnologické vybavenie v súčasnosti spĺňa svetové parametre a v oblasti prípravy výroby sme skutočne na špici toho, čo dnes konfekčný priemysel potrebuje. Celý proces prípravy výroby až po výstrih materiálu je riadený cez počítače a zodpovedá svetovej špičke.“ A aj keď ešte nemajú počítačom riadenú celú výrobu od objednávania a vstupu materiálov až po sklady, dodávky odberateľom a fakturáciu, podľa neho sú na najlepšej ceste, ako to dosiahnuť. „Práve v tomto roku by sme mali výrazne pokročiť. Doteraz sme ako-tak zvládli informatiku a logistiku, čo sa týka prípravy výroby a jej samotného riadenia. Deficit však máme v informačnom systéme na finančné riadenie firmy. Začína sa to ukazovať ako veľký nedostatok, pretože treba

zvýšiť kontrolu

všetkých druhov nákladov.“ Dnes v spolupráci s poradenskou firmou riešia zavedenie nového informačného systému. Malo by to byť počas prvého polroka, výrazne sa tým zmodernizuje celé riadenie a organizácia firmy sa má dostať na špičkovú úroveň.

Nadhodím tému pracovných síl vo výrobe, jednu z bolestí odevných podnikov. „Dnes nás to už netrápi, ale v rokoch 1994 až 1997 sme si zažili svoje,“ hovorí Š. Bratko. „Máme dostatok ľudí do výroby vo všetkých divíziách, niekde dokonca by sa dalo prijať ešte viac. Hlavne v Tornali, kde skutočne nezamestnanosť je extrémna. Lenže naša produkcia smeruje na najnáročnejšie trhy, čo znamená, že vyžaduje úplnú kvalitu, a to si zasa žiada kvalitných ľudí. Takže ich preosievame a skutočne vyberáme len tých najlepších. Je to spojené aj s tým, že snažíme sa robiť rozumnú politiku, pokiaľ ide o odmeňovanie. Jednoznačne pôjdeme ďalej cestou zvyšovania zárobkov. To je podľa mňa jediný možný nástroj na to, ako si udržať alebo ako mať kvalitných ľudí vo firme.“ Čo sa týka absencie, je to podľa neho problém, ktorý v typicky ženskom odvetví bol, je a bude. V istých obdobiach bola i tu neúnosná, našli však spôsoby, ako jej čeliť. Motivujú pracovníčky k tomu, aby nevynechávali zmeny, aby si svoje problémy s deťmi riešili iným spôsobom. Takže ten, kto nevymešká v mesiaci viac ako osem hodín, má automaticky zaručený istý príplatok k svojej mzde. „Absenciu sme dnes dostali na

rozumnú mieru,

aj keď nehovorím, že optimálnu,“ konštatuje. „Pretože optimálna je vo vyspelej Európe dnes nejakých 6 - 7 %, kým u nás ešte stále presahuje 10 %.“ Dodá, že aj systém závodných lekárov bol na niečo dobrý a myslí si, že veľa lekárov nemá v tomto smere čisté svedomie. Hlavne vidiecki lekári sú, a to aj podľa názoru ďalších jeho kolegov, značne benevolentní. Prináša to problémy firme i poisťovni. Ako nebyť chorý, ako sa udržiavať fit napriek veľkému fyzickému i duševnému vypätiu a stresu, ktorému je manažér na takomto zodpovednom poste vystavený po roky a deň čo deň? Za najlepší spôsob, ako sa odreagovať, považuje Š. Bratko stretnutie s priateľmi a šport. „Žijem tak, ako to vyžaduje ten-ktorý deň alebo týždeň. Snažím sa sem-tam si zašportovať, zahrať futbal, len času je stále akosi menej, čo som si myslel, že to bude opačne,“ odpovedá. „Ale verím, že keď zvládneme poslednú etapu finančnej transformácie firmy, potom aj času bude viac.“

Človek má niekedy chuť zmeniť svoj život, inde zúročiť, čo vie. Štefan Bratko priznáva, že síce dostal ponuky na angažovanie sa v politike, ale „jednak ešte je to zavčasu, pretože ma čaká ešte jedna - verím, že záverečná - etapa transformácie firmy, jednak si myslím, že na súčasnú politiku moja mentalita nie je vhodná. Ak bude raz politika o službe tomuto národu, možno potom pôjdem aj do politiky,“ uzatvára túto tému. Kto však jeho i ďalších vrcholových manažérov raz zastúpi? Ako si v Ozete pripravujú nástupcov? „Systémovo to nebudujeme. Ale myslím si, že firma dnes disponuje dostatkom ľudí, ktorí by boli schopní v krátkom čase plnohodnotne vrcholové riadiace funkcie zastávať. Okrem toho aj v tom funguje trh, dnes nie je problém získať schopného či už pre oblasť financií, obchodu alebo informatiky. Jednoducho sa draftuje.“ O tom však budú uvažovať asi tak o dva roky. Verí totiž, že keď budú na tom tvrdo pracovať, dovtedy firma zvládne poslednú etapu svojej transformácie. „Potom budeme zvažovať

ako ďalej

aj v riadení firmy,“ hovorí. „Perspektívne to asi bude tak, že sa oddelí predstavenstvo ako vrcholový rozhodovací orgán od denného výkonného manažmentu. Ale nateraz by sme chceli tí ľudia, ktorí ťaháme transformáciu 10 - 11 rokov, zavŕšiť ešte túto etapu.“ Menej optimistický je však, pokiaľ ide o pracovníkov do výroby. „Reforma celého učňovského školstva bola doslova nešťastím,“ myslí si a nemá na mysli len vlastnú spoločnosť. „Ak tu nebude kvalitná pracovná sila, kapitál sem nepôjde. To si treba uvedomiť. Táto krajina nebude stáť len na vysokoškolákoch a stredoškolákoch.“

Zuzana Krútka

Počasie

Dnes bude polojasno, časom až oblačno. Ráno a predpoludním miestami, najmä na východe územia hmla alebo nízka oblačnosť. Najvyššia denná teplota 7 až 11, na juhozápade a na juhu stredného Slovenska okolo 13 stupňov, na horách vo výške 1500 m 4 stupne. Západný vietor 3 až 6 m/s, na hrebeňoch hôr okolo 15 m/s, popoludní zoslabne.Vo štvrtok bude prevažne oblačno, miestami prehánky alebo občasný dážď. Cez deň na juhozápade zmenšovanie oblačnosti. Nočná teplota 6 až 2, v horských dolinách okolo 0 stupňov, denná teplota 7 až 11, na juhu a juhozápade 12 až 16 stupňov. V piatok bude v noci oblačno a lokálne prehánky, cez deň prevažne polooblačno a prehánky len ojedinele v horských oblastiach. Nočná teplota 5 až 1 stupňov, v údoliach slabý mráz, denná teplota 8 až 12, na severe okolo 6 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 7.24 a zapadne o 16.47 hod.

Amsterdamobčasný dážď10
Atényslnečno17
Belehradoblačno12
Berlínoblačno12
Bratislavaoblačno13
Brusel občasný dážď9
Budapešťoblačno14
Bukurešť polooblačno14
Frankfurt oblačno13 
Helsinkioblačno-3
Istanbulpolooblačno14
Kodaňoblačno7
Kyjevobčasný dážď5
Lisabonoblačno16
Londýndážď11
Madridpolooblačno17
Moskvaoblačno-2
Oslooblačno3
Parížoblačno11
Prahaoblačno12
Rímpolooblačno17
Sofiapolooblačno12
Štokholmpolooblačno3
Varšavaoblačno10
Viedeňoblačno14
Záhreboblačno14
Ženevaoblačno13

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.