Zabočí v apríli Maďarsko doľava?

Pravica aj ľavica usilovne konsolidujú svoje rady

Už na jar tohto roka v susednom Maďarsku voliči rozhodnú, či krajina zotrvá v doterajšom pravicovo-centristickom kurze alebo sa po štyroch rokoch vráti k vládnemu kormidlu ľavica. Predvolebná kampaň sa oficiálne odštartovala 12. januára, prvé kolo parlamentných volieb sa uskutoční 7. apríla, druhé kolo bude na programe 21. apríla 2002. Najčerstvejšie prieskumy verejnej mienky viac šancí na úspech dávajú ľavičiarom. Keby sa voľby konali koncom januára, Maďarská socialistická strana ( MSZP) by získala 44 % voličských hlasov, zatiaľ čo vládnuca Strana mladých demokratov (FIDESZ) premiéra Viktora Orbána len 38 % hlasov. Prieskumy z prvej polovice januára, ktoré uskutočnila agentúra Szonda Ipsos medzi právoplatnými voličmi, tiež indikujú nárast popularity socialistov (25 %) na úkor vládnucej koalície FIDESZ-MDF (22 % - pokles o 5 % oproti decembru). Podľa tohto istého zdroja by päťpercentný prah na vstup do 386-členného parlamentu ešte prekročili liberáli zo Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ - 6 %) a ultranárodniari Istvána Csurku zo Strany spravodlivosti a života (MIÉP - 5 %).

Kto s kým?

Už pred pol rokom - vlani v auguste - sa v prieskumoch volebných preferencií črtalo možné víťazstvo socialistov (25 %), pričom mladí demokrati mali o tri percentá menej. Zaujímavosťou pritom bolo, že percento neistých voličov bolo vyššie u priaznivcov FIDESZ-u ako u socialistov. Augustové signály okrem iného naznačovali aj vzostup šancí u liberálov a ortodoxných národniarov z MIÉP. Podľa politických analytikov reálne šance MSZP, ktorá bola pri moci v rokoch 1994 - 1998, sú aj v tom, že socialisti sa za svojej vlády rozhodne zasadzovali za integráciu Maďarska do EÚ a NATO. Práve počas vlády premiéra Gyulu Horna sa začali prístupové rokovania Maďarska s EÚ a dokončili sa prípravy na vstup do NATO. V ekonomike sa vďaka drastickým úsporným kurzom, netypickým pre ľavicu, podarilo ozdraviť štátny rozpočet a pokrivkávajúce hospodárstvo, ktoré vďaka tomu neskôr nastúpilo cestu citeľného oživenia.

Predvolebná matematika sa už vyše roka nesie v duchu kombinácií kto s kým a kto proti komu. Nepredpokladá sa, že by niektorá z politických strán sama získala nadpolovičnú väčšinu a sama zostavovala kabinet. Aj budúca vláda bude koaličná, takže stranícki „dohadzovači“ a manažéri majú plné ruky práce.

Pravica

Pozrime sa najskôr na blok pravicových strán. FIDESZ, dnes najdôležitejšia vládna strana, si vlastne vyberať ani veľmi nemôže. Najprijateľnejším partnerom je Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré svoju zlatú éru zažilo za čias premiéra Józsefa Antalla začiatkom 90. rokov. Dnes tejto strane šéfuje Ibolya Dávidová, podľa prieskumov najpopulárnejšia politička. V decembri 2000 bývalý líder FIDESZ László Kövér s poľutovaním oznamoval, že Dávidovej a celému MDF chýba vôľa dohodnúť sa na spoločnej kandidátke a stratégii do volieb v roku 2002. Mladí demokrati vtedy ponúkli MDF nomináciu spoločných kandidátov vo všetkých 176 individuálnych volebných obvodoch a okrem toho navyše 20 mandátov v parlamente (koľko mali v predminulej vláde). FIDESZ vychádzal z predpokladu, že MDF vo voľbách nezíska viac ako 3,5 % hlasov, pravicových hlasov, ktoré, ak sa nespoja s ich hlasmi, zostanú stratené. Dávidová však vtedy uviedla, že MDF chce ísť do volieb samostatne, ale že mladí demokrati zostávajú ich dlhodobými spojencami. Čiže nechala pootvorené zadné vrátka. Tie sa celkom otvorili vlani v máji, keď FIDESZ a MDF obnovili rokovania o volebnej spolupráci. To už Dávidová rokovala s novým lídrom mladodemokratov Zoltánom Pokornim. Vtedy sa dohodli, že sa ešte bližšie dohodnú, pričom aspekty tejto dohody malo vypracovať MDF. O tom, že sa im podarilo dohodnúť, svedčí aj čerstvé januárové podpísanie dohody o volebnej spolupráci medzi FIDESZ, MDF a organizáciou Lungo Drom, ktorá je najsilnejším politickým subjektom maďarských Rómov. K podpisu Zoltána Pokorného a Ibolye Dávidovej tak pribudol aj podpis Flóriána Farkasa, lídra Lungo Drom, čomu s úsmevom asistoval premiér Viktor Orbán.

Ani takýto politický triumvirát ešte nezaručuje pravici úspech. Ďalším logickým spojencom do vlády môže byť doterajší vládny spojenec Nezávislá maloroľnícka strana (FKGP) vedená kontroverzným politikom a bývalým ministrom poľnohospodárstva a vidieka Józsefom Torgyánom. Vlaňajší rok bol však pre túto stranu rokom hlbokej krízy, hrozil jej rozpad na dva subjekty a u voličov konštantne strácala na podpore. Je otázne, či sa v apríli vôbec prebojuje cez 5-percentný parlamentný prah. Túto istou tri mesiace pred voľbami však má István Csurka a jeho Strana spravodlivosti a pravdy (MIÉP). Prieskumy mu dávajú od 6 do 7 % preferencií, on sám však, ako viackrát verejne vyhlásil, očakáva až okolo 13 % hlasov. V apríli 2001 bola MIÉP pre mladých demokratov ako volebný partner totálne neprijateľná. László Kövér vtedy odmietal povolebné spojenectvo tak s Csurkom, ako aj so socialistami. Odmietal, lebo Csurka sám predtým FIDESZ-u ponúkol povolebné spojenectvo, keď povedal, že obe strany spolu majú šancu získať nadpolovičnú väčšinu hlasov a samy zostaviť vládu. Kövér však vedel, že pre EÚ je protieurópsky, protižidovský a revizionisticky orientovaný Csurka neprijateľnou osobou (príklad Haidera v susednom Rakúsku je viac ako výrečný) a že takto zafarbená vláda by Brusel znepokojila a v roku, keď sa začne definitívne rozhodovať o vstupe Maďarska do únie, by to bolo pre ich krajinu katastrofou. Avšak v decembri minulého roka Kövérov postoj voči MIÉP nebol až taký radikálny, keď už - podobne ako premiér Viktor Orbán - nevylučoval celkom povolebnú kooperáciu s Csurkovou stranou, o ktorej povedal, že je z politických príčin zbytočne ohováraná. Znamená to, že mladí demokrati už myslia na najhoršie, prehru vo voľbách, a podľa toho zriaďujú spojenectvá? Vieru vo víťazstvo však ešte nestratili, lebo ako v decembri vyhlásil expredseda FIDESZ Kövér, „Maďarská socialistická strana už prakticky prehrala budúcoročné voľby, FIDESZ ich však ešte nevyhral“.

Ľavica

„Podľa väčšiny voličov, ako som zistil pri cestách po krajine, musí vláda Viktora Orbána skončiť. Nesplnila to, čo sľubovala a urobila mnoho takého, čo pred voľbami dôsledne utajila. Nevládla, ale komunikovala. Nebudovala krajinu, ale vlastnú moc, klientelu a imidž krajiny.“ Tieto slová patria predsedovi Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Lászlóvi Kovácsovi a vyslovil ich v sobotu 26. januára na kongrese socialistov v Budapešti. Práve MSZP, hlásiaca sa k európskemu prúdu sociálnej demokracie, je hlavným ťahúňom maďarských ľavičiarov v nadchádzajúcich voľbách. Socialisti by radi zopakovali úspešné voľby z mája 1994, keď s 209 kreslami v parlamente si pohodlne zabezpečili nadpolovičnú väčšinu a pokojné vládnutie, lebo pravicové strany mali summa summarum iba 105 mandátov. O štyri roky neskôr voliči im nepopulárne a nie príliš sociálne reformy zrátali v uprednostnení pravicového bloku a socialisti získali iba 134 kresiel. Dnes najsilnejší opozičný subjekt chce opäť vládnuť. Sám to zrejme nedokáže, a tak sa črtá povolebné spojenectvo s liberálnym Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ). Grémium tohto subjektu v januári na čelo kandidátky liberálov postavilo Gábora Kuncza, ktorý bol vicepremiérom Hornovej socialistickej vlády. Obnoví sa staré spojenectvo?

Volebný program a celoštátnu kandidátku MSZP schválili počas januárového kongresu. Meno, ktoré socialistov povedie do volieb a ktoré má „vystrašiť“ Viktora Orbána, je podľa očakávania Péter Medgyessy, bývalý podpredseda vlády a exminister financií. Na neverejnom zasadaní v tajnom hlasovaní dostal dôveru 427 zo 450 delegátov kongresu. Táto akcia bola pritom iba akýmsi dokončením kongresu socialistov zo začiatku júla v minulom roku, keď Medgyessy verejnosti predstavil tzv. Spoločnosť desiatich - desať mien popredných funkcionárov strany, ktorí by mali zaručiť ohlas u voličov a finálny úspech vo voľbách. Koncom januára sa na kongrese menoslov trochu obmenil, ale kongres potvrdil, že kandidátku tvoria desiati vnútropolitickými „bojmi ošľahaní“ harcovníci. Známe mená. Prvenstvo patrí šéfovi strany Kovácsovi, za ním nasleduje podpredsedníčka strany Katalin Sziliová, ťahúňom má byť bývalý premiér Gyula Horn, ďalej predseda Celoštátneho výboru MSZP György Jánosi, niekdajší predák Celoštátneho zväzu maďarských odborov Sándor Nagy a ďalší. Do prvej päťdesiatky (podľa prieskumov voličskej podpory už istý počet poslancov) sa dostalo zopár bývalých ministrov, bývalý predseda parlamentu Zoltán Gál, niekdajší štátny tajomník Úradu vlády MR pre menšinovú problematiku Csaba Tabajdi, ale napríklad aj najpopulárnejší maďarský kriminalista Péter Doszpot. Jasný ťah na voličskú bránku v znamení známych mien, ale aj nových tvári, ktoré sľubujú zmeny a poriadok a pozor (!), socialisti majú na rozdiel od pravice veľmi opatrný až mierny národný slovník, dokonca sa kriticky stavajú proti niektorým zneniam sporného zákona o zahraničných Maďaroch.

A pravdaže, ako ináč, MSZP kladie dôraz na sociálne cítenie, lebo ako vyhlásil na kongrese Péter Medgyessy: „Budúcnosť príde v apríli a socialisti sa posnažia, aby táto budúcnosť bola spravodlivejšia, aby sa z nej dostalo každému, avšak nie podvodníkom, a tým, ktorí podplácajú a sú podplatiteľní.“ A ešte vlani v júli Medgyessy vyhlásil, že budúca vláda socialistov bude aj „vládou čestnosti“.

Predvolebné prieskumy indikujú, že maďarský elektorát podobné vyhlásenia počúva rád a rád by im aj uveril. Aj v Maďarsku však platí, že „reči sa vravia a chlieb sa je“. Tých rečí do volieb v apríli ešte pribudne, ich sila a dôraz však ešte nezaručia, že chlieb bude lámať ten s najsilnejším a najsľubnejším slovníkom.