Prešvihnutá výška poplatkov

Medzera v zákone umožňuje prekročiť hranicu

Zákon o odpadoch vytvára v systéme nakladania s komunálnym odpadom priestor pre princíp dôslednej decentralizácie na samosprávy. Tie podľa jeho litery museli do konca minulého roka schváliť všeobecne záväzné nariadenia, v ktorých určili výšku poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadov. A práve výška poplatkov je dodnes najmä v Bratislave zdrojom diskusií a kritiky nielen zo strany občanov, ale i podnikateľov. Zákon stanovil síce rozpätie výšky poplatkov od 80 do 1200 Sk na osobu a rok, ale okrem tohto prepočtu pripúšťa aj tzv. množstevný zber, čiže kalkuláciu poplatkov podľa počtu kontajnerov. Pri ňom už však hranica nie je stanovená. A práve túto medzeru využili mestá Košice a Bratislava. Prečo? V cenách sa odzrkadľujú aj náklady na rekonštrukciu spaľovní v oboch slovenských metropolách. Paradoxne pritom však vyznieva nasledujúci fakt: ministerstvo životného prostredia pôvodne navrhovalo rozpätie na osobu a rok vo výške len 80 - 800 Sk. Pod tlakom argumentov zástupcov hlavného mesta, že rekonštrukcia spaľovne je investične veľmi náročná,

hornú hranicu

v návrhu zákona zvýšilo. No aj tak sa napokon poslanci mestského parlamentu zvýšenej hranici v rozpätí elegantne vyhli. Oficiálne síce avizujú, že poplatky budú v priemere okolo 800 Sk, ale ak sa na základe požiadavky vlastníkov domov, bytov alebo samospráv plánovaná frekvencia vysypávania kontajnerov zvýši, poplatky budú ešte výrazne vyššie. Z informácií, ktoré nám poskytli na Magistráte hlavného mesta Bratislavy, dokonca vyplýva, že v rodinnom dome zaplatia za 240-litrovú nádobu 200 Sk za dva týždne. Do roka to bude vyše 6500 Sk. Ak v dome bývajú dve osoby, tak môžu zaplatiť okolo 3300 Sk za rok. Z vyjadrenia predstaviteľov ministerstva vyplýva, že v Bratislave v podstate pomiešali oba spôsoby výpočtu poplatkov do jednej kopy. Množstevný zber totiž podľa zákona umožňuje poplatníkovi relatívne presne zistiť množstvo ním vyprodukovaného komunálneho odpadu za daný čas a ovplyvniť jeho množstvo. Zavedenie platenia poplatku viazaného na množstevný zber je napríklad možné v rodinnej zástavbe, čiže tam, kde občan môže preukázať, ako ho využíva. Navyše

môže kontrolovať

a zabrániť aj tomu, aby nedávali odpad do kontajnerov iné osoby. Kto však pozná situáciu v Bratislave, najmä na veľkých sídliskách, rýchlo pochopí, že napĺňanie zákona nie je v tomto smere možné. Na našu otázku, ako sa občan môže brániť, ak pri množstevnom zbere zaplatí viac ako 1200 Sk na osobu a rok, sme, žiaľ, dostali od kompetentných diplomatickú odpoveď. Podľa nich treba vytvoriť tlak na predstaviteľov samosprávy alebo pri ďalších voľbách ich nevoliť. To je však alibizmus, lebo ak sa aj zástupcovia samosprávy po štyroch rokoch zmenia, obyvateľom už nadhodnotené poplatky za svojich predchodcov nevrátia. Vzhľadom na viacero problémov, ktoré sprevádzajú stanovovanie poplatkov či vypisovanie tlačív pri ohlasovacej povinnosti, ministerstvo životného prostredia včera iniciovalo rokovanie na túto tému. Napriek tomu, že v žiadnom prípade

nechce meniť

prechod kompetencií v oblasti zberu, prepravy, zhodnocovania a zneškodňovania komunálnych odpadov na samosprávy. Zo stretnutia ministra životného prostredia L. Miklósa s predstaviteľmi Združenia miest a obcí SR, Únie miest a obcí SR, Magistrátu Bratislavy a Košíc však nevyplýva ochota práve v Bratislave a Košiciach upustiť od množstevného zberu. V súvislosti s požiadavkami na určité osobné údaje občanov vo formulároch pre ohlasovaciu povinnosť, definitívny verdikt ešte nie je známy. Otázkou sa zaoberá prokuratúra. Pokiaľ však ide o Bratislavu, treba poukázať ešte na ďalšie paradoxy. V súčasnosti sa pod výšku poplatkov podpisujú investície na rekonštrukciu spaľovne. Po jej dokončení však bude slúžiť aj na spaľovanie odpadu pre obce v širšom okolí. No o tom, či sa o výšku poplatkov za tieto služby pre ne znížia poplatky za spaľovanie odpadu pre obyvateľov mesta, zástupcovia mesta svorne mlčia. Rovnako

nie je jasné,

ako chcú zvýšiť separáciu odpadov. Podľa litery zákona si každá obec bude môcť z Recyklačného fondu nárokovať určité prostriedky, ak presvedčivo zdokumentuje, že už časť odpadu separuje. O uvoľnenú sumu peňazí bude môcť následne aj znížiť poplatky občanov. Žiaľ, ak si občania v Bratislave po roku zrátajú, koľko dovedna zaplatili za „smeti“, ťažko znechutení uveria, že separáciu kompetentní myslia vážne.

Zdena Rabayová