Dom? Mladí na byt nemajú

Riešenie krízy mylne vidíme vo výstavbe nájomných bytov

Slovenskí stavbári sú v súčasnosti doslova na dne hlbokej priepasti. Prakticky z väčších firiem fungujú už iba posledné dve, pretože tretí veľký hráč uplynulých rokov je tiež na pokraji krachu. Pritom ešte komplikovanejšia situácia je vo výstavbe bytov. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska František Slávik síce už dlhšie spolu s ďalšími odborníkmi avizoval nereálnosť v počte odovzdávania bytov v roku 2001, avšak stranícke tamtamy vydávali silnejší zvuk. Prišiel však záver roka, tamtamy utíchli a okamžite nás obklopila nepríjemná realita. V uplynulom roku sa z plánovaného počtu 15 500 bytov odovzdalo iba 10 525 bytov, čiže z vládnych sľubov chýbalo 4975 bytov. Minister výstavby a regionálneho rozvoja I. Harna, aj keď to nahlas nechcel prezentovať, zrejme už dávnejšie pochopil, že čoraz viac chudobnejúci slovenský občan nemá šancu, aby si zaobstaral nový byt a už vôbec nie postaviť dom. Ešte hrozivejšie vyzerá situácia na tento rok, pretože by sa v ňom malo odovzdať do užívania rovných 18-tisíc bytov. A tak sa odborníci zo spomínaného ministerstva vrhli na

možné východisko,

na nájomné byty. Dokázali zmeniť novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB), ktorou sa upravili pre mestá a obce podmienky na získavanie štátnych zdrojov pri výstavbe spomínaných nájomných bytov. Tie by mali byť určené predovšetkým pre sociálne slabšie skupiny občanov. Tejto vízii sa dá úspešne oponovať, pretože nájomné byty v určitom vyššom štandarde by určite radi prijali aj solventnejší občania, ktorí migrujú za prácou či funkciami. Podľa spomínanej novely môže obec či mesto požiadať pri výstavbe nájomných bytov o dotáciu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja vo výške 50 % nákladov a zároveň na zvyšných 50 % obstarávacích nákladov na stavbu môžu získať aj dlhodobý úver od ŠFRB so splatnosťou tridsať rokov pri 3,9-percentnom úroku. Minister I. Harna nedávno konštatoval, že účinky novely zatiaľ neboli výrazné a samosprávy boli v tomto smere málo aktívne. Správanie sa predstaviteľov obcí či miest sa však dá pochopiť, pretože väčšina obcí a miest je hlboko zadlžená a nemá ani prostriedky a väčšinou ani majetok či budovy, ktoré by mohli dať ako protihodnotu za úver. Sú síce obce a mestá, ktoré

začínajú stavať

nájomné byty, sú to však viac výnimky než pravidlo. Navyše sa starostovia a primátori miest obávajú toho, čo sa môže ľahko stať, že za nájomné byty sociálne slabší občania prestanú platiť nájomné a náhradné ubytovanie pre nich nie je k dispozícii. S ďalším riešením urýchlenia výstavby nájomných bytov s cieľom uspokojiť potreby občanov prichádza predseda Slovenského zväzu bytových družstiev Ing. Vladimír Sekanina. Bytové stavebné družstvá v súčasnosti spravujú vyše 375-tisíc bytov, majú prepracované aj hospodárenie a starostlivosť o byty. Takže by sa chceli angažovať aj vo výstavbe nájomných bytov, pretože sú aj voči bankám veľmi serióznym partnerom, ktorý si plní všetky svoje záväzky. Niektorí členovia vlády sú však apriori proti družstevnému hnutiu, pretože vďaka svojej mladosti vidia v ňom iba výplod socializmu. Družstevné hnutie však žije na Slovensku a v Európe už vyše 150 rokov a má svoje nezastupiteľné miesto aj v západných ekonomikách. Prečo by sa teda nemohli stavať nájomné byty aj na družstevnej báze? Fundovaná odpoveď musí znieť tak ako všade v Európe - áno, aj bytové družstvá sa môžu angažovať vo výstavbe nájomných bytov. Odpoveď u nás je však zašifrovaná vyslovene v politickej a ekonomickej oblasti. Ministerskí úradníci sa zrejme obávajú, že výstavbu nájomných bytov by nevydržal

štátny rozpočet,

ktorý má stále problémy s napĺňaním jednotlivých svojich „šuplíkov“. Súčasná vláda nevie „vyrobiť“ stabilne plynúce peniaze do štátneho rozpočtu, a tak sa už vyše troch rokov utieka iba k reštrikčnej politike. Všetkým, ktorí nemajú kde bývať, zostáva iba dúfať, že budúca vláda, ktorá vznikne v júni či na jeseň, bude iného razenia a k občanovi sa v bytovej politike postaví tak, ako to ukladajú opatrenia OSN a Európskej únie a nie opačne.

Jozef Kunik