Zadlžení doma i v zahraničí

Aby nám obchodný deficit nepribuchol dvere do EÚ

Deficit zahraničného obchodu SR dosiahol v novembri minulého roka 12,9 mld. Sk, čím sa kumulatívny schodok za 11 mesiacov prehĺbil na 87,2 mld. Sk. Deficit za november 2001 je zatiaľ najvyšší od nástupu vlády M. Dzurindu. V porovnaní s obdobím januára až novembra 2000 je kumulatívne záporné saldo obchodnej bilancie vyššie o 56,1 mld. Sk (180,5 %). Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR sa v novembri 2001 zo SR vyviezol tovar v hodnote 53,2 mld. Sk a dovoz predstavoval 66,1 mld. Sk. Medziročné tempo rastu dovozu dosiahlo 6,6 %, objem vývozu však oproti novembru 2000 klesol o 0,9 %. V januári až novembri sa vyviezol zo SR tovar v hodnote 567 mld. Sk. Do SR sme doviezli tovar v hodnote 654,2 mld. Sk pri medziročnom zvýšení o 22,5 %. A vývoj za celý rok 2001 vyznie určite ešte horšie, pretože v decembri sme vždy svedkami zvýšeného nákupu základných energetických surovín (plynu, ropy a uhlia). Tohtoročná tuhá zima sa pod tento účet podpíše zvlášť citeľne. Profesor Ján Rudy z Fakulty manažmentu UK v Bratislave v tejto súvislosti osobitne upozornil, že nepriaznivý vývoj je úzko spojený aj s celkovým domácim dlhom, a to je veľmi vážna podmienka akceptovania slovenskej ekonomiky pri vstupe SR do EÚ. Ak chceme eliminovať

tieto riziká,

treba zlepšiť ekonomické podmienky pre rozvoj podnikovej sféry na Slovensku. Nie je to len otázka kúpyschopnosti obyvateľstva, ale tiež problém štruktúry konkurencieschopnej výroby našich podnikov, tvrdí profesor J. Rudy. Konštatovala to aj analýza zahraničného obchodu po prvom polroku 2001. Predstavitelia ministerstva hospodárstva v nej museli priznať, že tovarová štruktúra vývozu sa mení len pomaly. Východiskom podľa nich je zmena orientácie na zložitejšie výroby s vyššou mierou pridanej hodnoty a s vyššími efektmi na strane vývozu. Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša sa deficit zahraničného obchodu začal tvoriť už od konca roku 1995 a naplno sa prejavil v roku 1996. Ako uviedol koncom roka na investičnom seminári v Bratislave, výsledkom stabilizačných opatrení súčasnej vlády bol pokles deficitu zahraničného obchodu v rokoch 1999 a 2000. Zároveň priznal, že vlani sa vývoj opäť zhoršil. Je to podľa neho spojené s reštrukturalizáciou ekonomiky. Pod nepriaznivý trend sa podpisujú

najmä dovozy

súvisiace s oživením investícií, kým spotreba domácností nie je hlavným motorom dovozov. Za podstatné Ivan Mikloš považuje, že deficit bežného účtu platobnej bilancie bol vlani plne krytý prílevom priamych zahraničných investícií. Predseda SOPK Peter Mihók však oponuje, že išlo zväčša o predaj strategických podnikov a bánk, čo sú jednorazové peniaze, a preto pripustil, že po roku 2003 môže byť ohrozená aj platobná bilancia SR. Zahraničný obchod treba vnímať komplexne, tvrdí P. Mihók. Vyslovil predbežný odhad, že deficit zahraničného obchodu za rok 2001 sa priblíži k 2 mld. USD, čo by znamenalo, že skončí na úrovni približne 100 mld. Sk. Korešpondujú s tým aj predpoklady analytikov, že zahraničná zadlženosť prekročí 10-percentnú úroveň HDP. Pripomeňme, že ministerstvo hospodárstva prognózovalo ešte na rok 2000 deficit zahraničného obchodu v rozpätí od 20 do 40 mld. Sk, čo by zodpovedalo podielu deficitu na HDP pod 5 %. A to je nielen želateľná, ale aj zo strany OECD sledovaná hranica. Poslanec NR SR (HZDS-ĽS) Jozef Brhel upozornil na

varovné signály

predstaviteľov Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorí už deficit zahraničného obchodu vo výške 10 % HDP považujú za krízový a vláda ho musí vnímať ako vážne memento pre ďalší vývoj. Pretože súčasná koalícia už hlavnú pozornosť sústredí na jesenné voľby, J. Brhel očakáva, že nepriaznivý pomer medzi dovozom a exportnou schopnosťou slovenskej ekonomiky naakumuluje vážne hospodárske problémy. Riešiť ich bude treba až po roku 2002. Za kľúčový považuje fakt, že sa vláda nevenuje skutočným štrukturálnym reformám. Nie je to len úloha priemyselnej politiky. Do úvahy treba brať deficit zahraničného obchodu a štátneho rozpočtu, narastajúci štátny dlh a skryté dlhy štátu v zdravotníctve, školstve a v sociálnej sfére.

Tibor Bucha