Banky sú zdravšie

V stredu priniesli tlačové agentúry informáciu, podľa ktorej dosiahli komerčné banky v SR za prvých 11 mesiacov minulého roka spolu zisk vo výške 14,06 mld. Sk, čo je oproti októbru nárast o 2,2 mld. Sk. Aj keď je to len číslo, predsa tento údaj podáva správu o stave bankového sektora v uplynulom roku. Je 14 miliárd veľa či málo?

Podľa posledných údajov sa zdá, že minulý rok, vo svete poznačený hospodárskou recesiou, bude pre slovenské bankové ústavy minimálne taký úspešný ako rok 2000. Zisk 14 miliárd za prvých jedenásť mesiacov minulého roka predstavuje v medziročnom porovnaní nárast o takmer 40 % (10,786 mld. Sk v novembri 2000). Len podľa posledných dostupných výsledkov za tretí kvartál môžeme usudzovať, že najziskovejšími ústavmi zostanú aj naďalej bývalé štátne banky VÚB, Slovenská sporiteľňa a medzi nimi už tradične Tatra banka. V tom období najväčší rozdiel medzi výnosmi a nákladmi zaznamenala najsilnejšia slovenská banka VÚB (3,046 mld. Sk.) Zdá sa, že reštrukturalizácia, ktorá stála viac ako 130 mld. Sk, bývalým štátnym bankám pomohla.

Štrnásť miliárd je signálom, že slovenské bankovníctvo je, zdá sa, z najhoršieho vonku. Pre podnikateľov by toto číslo mohlo znamenať viac dostupnejších úverov. Aj keď hlavnou činnosťou banky je na jednej strane prijímať vklady a na strane druhej poskytovať úvery, najväčšie výnosy nie sú realizované z operácií s klientmi. Viac ako polovica všetkých výnosov peňažných ústavov na Slovensku je tvorená z operácií s cennými papiermi a z obchodovania na devízovom trhu. To znamená, že banky v SR umiestňujú voľné zdroje nie do úverov, ale do obchodovania na finančných trhoch. Po tejto informácii sa nájdu aj takí, čo povedia, že banky nechcú podporovať podnikovú sféru na Slovensku. Ale na druhej strane je celkom možné (ba skoro pravdepodobné), že na Slovensku nie je do čoho investovať. Zrejme je tu nedostatok kvalitných podnikateľských zámerov a peňažné inštitúcie jednoducho umiestňujú svoje prostriedky tam, kde je to pre nich výhodnejšie - cenné papiere a devízy.

Rok 2001 vojde do slovenskej bankovej histórie ako rok, keď sa štát „vzdal“ svojho vlastníctva v troch bankách. Slovenská sporiteľňa, VÚB a napokon aj IRB po ozdravení nakoniec našli nových (dúfajme lepších) majiteľov. Proces reštrukturalizácie, ktorý sa začal už v roku 1999, sa podpísal aj pod ziskovosť celého bankového sektora. Kým v tom čase sa tento ukazovateľ pohyboval na hodnote 3,77 mld. Sk, už o rok neskôr dosiahol úctyhodných 15,8 mld. Sk.

Rok 2002 bude rokom konsolidácie slovenského bankového sektora. Peňažných inštitúcií sa skôr či neskôr dotkne svetová recesia. Subjekty pristúpia k znižovaniu nákladov, čo sa odrazí aj v redukcii zamestnancov niektorých bánk. S určitosťou znížia svoje stavy VÚB a Slovenská sporiteľňa, ktoré mnoho rokov trpeli prezamestnanosťou. Aj napriek tomu dúfajme, že v novom roku sa slovenskému bankovému sektoru bude dariť lepšie ako v roku 2001, pretože banky sú kostrou celej ekonomiky.

Marcel Laznia