Mnohí môžu všetko

(...) Všetci ľudia, ale najmä predstavitelia štátov, majú príležitosť dnes zamyslieť sa nad požiadavkami spravodlivosti a to zoči-voči hrozbe organizovaného teroru. Zločiny teroru ako všetky zločiny je potrebné potrestať. Ale nie bezhlavo a nie kolektívne, lež po dokázaní viny. A je potrebné pritom zamyslieť sa aj nad sociálnymi príčinami tohto otrasného javu nenávisti. Naozaj niet pokoja bez spravodlivosti.

(...) Blahobytné národy a ich vlády dostali v súčasnosti krutú lekciu o pravých hodnotách života. Bez spravodlivosti niet pokojného života pre všetkých a pre celý svet. Honba za čisto materiálnym blahobytom odrádza mnohých ľudí od poctivej práce, znehodnocuje čestných, vedie k umelej výrobe pre umelo vyvolávané potreby reklamou, mrhá prostriedkami pre bezohľadný život. A toto všetko uráža a znevažuje aj čestných podnikateľov, ktorí slúžia spoločnému dobru. To znevažuje kultúru a nivočí ducha, lebo aj v kultúre sa mnohí ženú len za ziskom. To sa týka všetkých, aj nášho Slovenska. To je honba len a len za peniazmi, ktorá sa nezastavuje ani pred podvodmi a krádežami, ba nezastavuje sa ani pred zločinom.

(...) Dnešný stav života je pre nás všetkých preto veľkou výzvou. Mali by sme si denne ujasňovať a denne pripomínať, čím sú pre nás pravé hodnoty. Mali by sme mať jasno, čo má byť zachované a rozvíjané, a čo treba zavrhnúť.

(...) V kultúrnom časopise som čítal v týchto dňoch slová nášho vzdelanca. Podľa neho spisovateľská generácia, ktorá sa ešte v detstve učila spytovať si svedomie, pomaly vymiera. No bez spytovania svedomia prestal však pre mnohých jestvovať aj hriech, prestalo rozlišovanie dobra od zla. Všetko je pre mnohých dovolené. Mnohé knihy, časopisy a masmédiá sa stali akoby trvalou agentúrou zla vo svete. Ľudia konzumujú aj reklamu zla a sú zhovievaví potom aj k zločinom. A naše duše pomaly hynú.

(...) No pravá civilizácia a pravý ľudský život nie sú možné bez rešpektovanie mravných hodnôt. Bez rešpektovania toho, čo sa môže a čo sa nesmie. Dnes sa mnoho hovorí a píše o slobode. O akej slobode a pre koho? Budúca sloboda bude daná aj globálnosťou. Globálnosť je už dávkovaná, je dávkovaná aj médiami, keď k nám každý večer príde neznámy hosť cez televíziu, a my sme v selektívnom, vyberanom zostrihu informácií vrhnutí do mnohých hrôz na planéte Zem. A vidíme všetko len cez úzku štrbinu starostlivo vytriedených informácií. Veľmi dobre si to mnohí uvedomujeme, že tie informácie nie sú úplné. Sú starostlivo vytrieďované.

(...) Tak sa postupne stávame jednostrannými a stávame sa postupne aj prázdnymi. Ničíme si kultúrne bohatstvo, ktoré prežilo stáročia a ktoré bolo oporou aj nášho národa a sveta. Zmysel pre dejiny, zmysel pre tradíciu, zmysel pre hodnoty národa, ktoré si národ zhromažďoval tisíc rokov. Tento zmysel u mnohých ľudí mizne. Robíme to v mene mýtu, že človek je vládca sveta a života a že my sme, naša generácia je novým človekom a novým ľudstvom. Nie je! Človek sám je dnes ohrozený tak ako nikdy predtým.

Z myšlienok Jána Chryzostoma kardinála Korca, 1. január 2002, Bazilika sv. Emeráma, Nitra