STIHNÚ PREVOD DO VOLIEB?

Vládny kabinet ešte v januári minulého roka prijal uznesenie k celej transformácii vodární a kanalizácií a o dva mesiace neskôr aj harmonogram jej postupu. No či sa ho podarí naplniť a tiež dosiahnuť očakávaný cieľ transformácie, je otázne. Jej koncepcia najskôr predpokladala, že štátne podniky vodární a kanalizácií sa transformujú na 14 vodárenských spoločností a ich majetok bezodplatným prevodom získajú samosprávy. Pripomeňme, že tento variant presadzovali najmä zástupcovia miest a obcí, lebo mal podľa nich byť zárukou určitej solidarity. Pod vplyvom argumentov, že treba vytvoriť vyrovnanejšie šance na vstup zahraničných investorov, napokon vláda rozhodla, že vznikne len šesť vodárenských spoločností. Veď len zladenie našej legislatívy s legislatívou EÚ vo sfére zásobovania pitnou vodou si vyžiada podľa odhadov odborníkov okolo 160 - 180 mld. Sk. Treba dobudovať kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, monitoring kvality vody a podobne. Skúseností z okolitých krajín totiž potvrdzujú, že je výhodnejšie zakladať väčšie spoločnosti, aby sa mohli náklady rozrátať s menším dosahom na väčší počet obyvateľov. Investor sa bude pri dosiahnutí stanovenej miery zisku snažiť, aby sa mu investície vrátili v reálnom čase. To znamená, že sa investície odzrkadlia v cenách vodného a stočného. V akom časovom horizonte a v ktorých oblastiach Slovenska o koľko, je zatiaľ veľkou neznámou. Podľa agentúrnych informácií by mal rezort pôdohospodárstva predložiť na MSPNM SR posledný privatizačný projekt (konkrétne š. p. Východoslovenské vodárne a kanalizácie) už o niekoľko dní. Treba však pripomenúť, že podľa vyjadrení kompetentných z MP SR mal byť odovzdaný ešte do 30. novembra minulého roka. Časový sklz kompetentní zdôvodňujú komplikáciami pri vyrovnaní majetku. Celková účtovná hodnota majetku štátnych podnikov vodární a kanalizácií je vyše 30 mld. Sk. No či komplikácie alebo údajná neochota MP SR vzdať sa majetku vodární a kanalizácií bola jediným dôvodom, ťažko s určitosťou tvrdiť. Súčasné štyri štátne podniky vodární a kanalizácií nemajú z čoho investovať. Okrem Bratislavského podniku VaK sú všetky v strate. Podľa kuloárových informácií sa nielen na poslednú chvíľu „zbavovali“ lukratívnych častí majetku, ale brali si na svoje plecia narýchlo vysoké úvery, ktoré už bude splácať niekto iný. To znamená obce alebo podniky, ktoré ho budú prevádzkovať . Keďže samosprávy nemajú a ani v blízkom čase nebudú mať z čoho investovať, východiskom im zostane len strategický investor. Záujem o vstup do budúcich obecných vodárenských spoločností nám potvrdila spoločnosť Vivendi Water i zástupcovia francúzskeho koncernu Ondeo (založila spoločnosť Lyonnaise SR, ktorá už spolupracuje s Trenčianskou vodohospodárskou spoločnosťou). K ďalším potenciálnym investorom patrí nemecká Berlinwasser či spoločnosť IWT, ktorá podpísala vlani na jar zmluvu s MP SR o bezplatnom poradenstve pri procese transformácie podnikov vodární a kanalizácií. Hoci spôsob výberu bezplatného poradenstva vyvolal znechutenie medzi potenciálnymi investormi a zástupca Vivendi Water dokonca v tejto súvislosti napísal otvorený list ministrovi pôdohospodárstva P. Koncošovi, verejnosť dosiaľ nepozná kritériá výberu spoločnosti IWT (založila ju spoločnosť Edison z Talianska, Bechtel z USA a United Utilities z Veľkej Británie). Ak však IWT deklaruje záujem o vstup do budúcich obecných vodárenských spoločností, mali by zástupcovia MP SR aspoň potvrdiť alebo vyvrátiť informácie o tom, prečo skupina pracovníkov IWT robila finančnú analýzu v š. p. Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Banská Bystrica už po predložení privatizačného projektu. Rast pochybností o transparentnosti transformácie vodární a kanalizácií môže celý proces pribrzdiť a obavy, že sa celý proces nezavŕši do volieb, sa môžu naplniť. To by však znamenalo nielen nedodržanie programového vyhlásenia tejto vládnej garnitúry, ale... Ale aj zabrzdenie pomoci z fondov EÚ na potrebné investície do zlepšenia kvality vôd a zásobovania obyvateľstva vodou na Slovensku.

Pôvodné termíny predkladania základných privatizačných projektov

SeVaK, š. p., Žilina 31. 8. 2001

StVaK, š. p., B. Bystrica 31. 8. 2001

VaK, š. p., Bratislava 30. 9. 2001

ZsVaK, š. p., Bratislava 30. 9. 2001

VsVaK, š. p., Košice 30. 11. 2001

Obecné vodárenské spoločnosti zatiaľ neboli pomenované, ale ide o:

1. Bratislavskú obecnú a. s. so sídlom v Bratislave

2. Západoslovenskú obecnú a. s. so sídlom v Nitre

3. Stredoslovenskú obecnú a. s. so sídlom v B. Bystrici

4. Severoslovenskú obecnú a. s. so sídlom v Žiline

5. Podtatranskú obecnú a. s. so sídlom v Poprade

6. Východoslovenskú obecnú a. s. so sídlom v Košiciach

Zdena Rabayová