Dôchodky žien

Dala si tejto krajine dve pracovné sily, dokonca dvoch vojakov, prečo by si teda nemala ísť do dôchodku o dva roky skôr ako žena, ktorá po celý ten čas zarábala?! - dobromyseľne mi povedal šéf s tým, že mi to vlastne tento štát dlhuje. Nový sociálny poistný systém totiž nemieni už zohľadňovať počet vychovaných detí a vôbec preferovať ženstvo, čo je napokon pochopiteľné, veď okrem našej krásy a pôvabu niet iných dôvodov na našu pozitívnu diskrimináciu. Aj keď sa zasa na nás vzhľadom na tradičné dve zmeny podpisuje vek viac ako na dámach z EÚ, žijúcich predsa len v iných podmienkach. Na druhej strane je iste nespravodlivé voči mužom, ktorí žijú kratšie, že ich nechávame dlhšie pracovať a dôchodok si moc neužijú. Pripravovaná reforma sociálneho poistenia je nespravodlivá aj tým, že nám neumožní nakladať so svojím životom tak, akoby sme chceli, za jasne stanovených pravidiel. S možnosťou predčasného dôchodku za menej peňazí totiž zatiaľ ešte neráta. No a maximálne nespravodlivý je celkovo pokrivený spôsob jeho výpočtu, keďže berie do úvahy posledných desať pracovných rokov a prakticky si vôbec nevšíma celoživotné zásluhy a zárobky. To síce nový poistný systém napraví, ale naplno sa to prejaví, až keď sa dôchodkového veku dožijú tí, čo začnú pracovať vtedy, keď zákon (o ktorom ešte v jeho komplexnosti nerokovala ani len vláda) začne byť účinný.

Kombinácia s nezamestnanosťou poškodí zrejme mnohé ženy, ktorým by podľa doteraz platného systému vznikol nárok na dôchodok od roku 2003. Tie momentálne nezamestnané sú vo väčšine regiónov bez akejkoľvek šance tento stav zmeniť (namiesto dôchodku majú nádej akurát na sociálnu podporu). No a môže sa im stať, že nielenže začnú dostávať dôchodok neskoršie, ale eventuálne dobré roky z tých rozhodujúcich desiatich sa im môžu posunúť mimo tohto obdobia, a tak ešte môže byť dokonca aj nižší. Na druhej strane je pravdou, že s výnimkou Dánska, ktoré postupne znižuje dôchodkový vek žien aj mužov zo 67 na 65 rokov, všetky krajiny Európy vekovú hranicu skôr zvyšujú. Týka sa to nielen krajín EÚ, ale napríklad aj Maďarska, kde sa má v dohľadnom čase (u mužov do roku 2004, u žien do roku 2009) zvýšiť dôchodkový vek na 62 rokov, ale napríklad aj ČR, ktorá už od roku 1996 začala posúvať dôchodkový vek (muži: 62, ženy: 57 až 61 do roku 2006), pričom však zachovala zvýhodnenie materstva. Je iste jasné, že sa tomuto kroku pre demografické príčiny vyhnúť nedá. Lenže v konečnom dôsledku ani voľba pomalšieho vyrovnávania dôchodkového veku žien a mužov v SR (všetky ženy pôjdu do dôchodku 60-ročné, práve tak ako muži, až v roku 2027, a nie v roku 2018 podľa tzv. rýchlejšej verzie), ktorá má vo verejnosti väčšiu podporu, nevnáša do systému skutočnú spravodlivosť.

Zuzana Krútka