Bankrot už realitou

Koncom minulého týždňa Argentína definitívne vyhlásila svoju platobnú neschopnosť, keď nedošlo k vyrovnaniu sumy 28 mil. USD v prípade dlhopisu denominovaného v talianskych lírach a so splatnosťou v roku 2007. Krajina s celkovým dlhom presahujúcim 141 mld. USD tak potvrdila finančnými kruhmi niekoľko týždňov očakávaný bankrot, ktorý nemá vo svetovej histórii obdobu.

Prvé týždne nového roka budú pre túto juhoamerickú ekonomiku, ktorá sa už štyri roky nevie vymaniť z recesie, veľmi bolestivé. Okrem zrušenia fixácie pesa na americký dolár, ktoré bývalý minister hospodárstva Domingo Cavallo striktne odmietal, bude potrebné realizovať najmä mimoriadne opatrenia zacielené na zabránenie rozkladu hospodárstva.

Kde hľadať základnú príčinu tohto bezprecedentného kolapsu štátu, ktorý je podľa teórie najbonitnejším subjektom v ekonomike? Podľa správy medzinárodnej ratingovej agentúry Moody's s priliehavým názvom „Argentína: The Money Problem“ je zavádzajúce hľadať inhibítory finančnej krízy vo fiskálnej oblasti, aj keď vysoké deficity verejných rozpočtov za posledné roky a postupné zadlžovanie sa štátu boli faktormi neodvratne vedúcimi k štátnemu bankrotu. Bezprostredným problémom Argentíny je nedostatok peňazí. Dôvodom, prečo vrcholní predstavitelia štátu vyhlásili platobnú neschopnosť, je, že krajina už nemá žiadne finančné prostriedky. V pozadí tejto skutočnosti opäť stojí rozporuplná fixácia argentínskej meny na dolár. V roku 1991 síce zriadenie menového úradu pomohlo zlikvidovať hrozbu hyperinflácie, no jeho 10-ročná existencia postupne strácala na svojom význame. Väčšina popredných ekonómov považuje tento systém výmenného kurzu za najvhodnejší, s cieľom stabilizácie hospodárstva ohrozeného rozkrútením inflačnej špirály. Na druhej strane však mohutná expanzia amerického hospodárstva za poslednú dekádu mala na túto juhoamerickú krajinu skôr deštruktívny dosah. Predražovanie exportov a s tým súvisiaci pokles konkurencieschopnosti na svetových trhoch blokoval v podstate jedinú cestu možného rozvoja Argentíny, oblasť zahraničného obchodu. Ekonomiky „emerging markets“ majú pri svojej stratégii hospodárskeho rozvoja dosť zúžený výber, keď v súvislosti s lacnejšou pracovnou silou a celkovo nižšími produkčnými nákladmi je proexportná orientácia najvýhodnejším riešením. Prvým krokom, ktorý odporúča Moody's, je zrušenie menového úradu spojené s devalváciou pesa. Podľa neoficiálnych informácií by sa mal rozsah devalvácie pohybovať v intervale 30 až 40 %. Analytici Moody's načrtli určitú analógiu s Veľkou hospodárskou krízou v Spojených štátoch amerických, kde musel prezident Franklin Roosvelt v roku 1933 pristúpiť na odstránenie fixácie dolára na zlato, čím došlo k zavedeniu voľne plávajúceho kurzu. Fenomén „vyčistenia“ hodnoty národnej meny mal na následný rozvoj US hospodárstva citeľne pozitívny vplyv, keď len rok od zavedenia floatingu došlo k oživeniu ekonomickej aktivity v krajine aj pod vplyvom nastúpenia hospodárskej politiky s vyššou účasťou štátu, tzv. New Deal.

Zavedenie duálneho systému výmenného kurzu pre obchodné a bežné transakcie, zmena denominácie dolárových dlhov na peso v pomere jedna k jednej, kompenzácia komerčných bánk za zvýšenú záťaž zaistenia dolárových vkladov a úverov a opatrenia brániace rozbehnutiu inflačnej špirály sú nevyhnutnými krokmi, ktoré bude musieť súčasný argentínsky prezident Eduardo Duhalde presadiť. Aktuálna situácia v krajine však má aj iný rozmer, sociálny. Rabovanie obchodov a masové demonštrácie boli len výsledkom dosahu finančnej krízy na obyvateľov. V prípade devalvácie pesa a s cieľom zabránenia ďalších nepokojov bude potrebné stanoviť cenové stropy na základné potraviny a lieky.

Bankrot Argentíny posilnil špekulácie nielen o politike Medzinárodného menového fondu, ale po prvý raz predstavil zatiaľ nepoznaný bankrot štátu. Systém fixácie výmenného kurzu na svetovú menu ešte stále uplatňuje veľa, najmä rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík. Či bude mať Argentína v tomto nepopulárnom smere svojho ďalšieho nasledovníka však závisí od množstva okolností. Jedno je však isté, finančná nákaza plynúca z Ázie v roku 1997 sa pevne usadila na juhoamerickom kontinente, kde ešte stále existuje prostredie na jej ďalší boom.

Marcel Tirpák