Podmienky sa nedajú oklamať

Bez závlah by slovenský agrokomplex integráciu neprežil

Relatívne najčistejšie závlahové vody sú v povodí Dunaja, kde je najčastejšou príčinou znečistenia zvýšené pH a rozpustené látky. Najviac znečistené sú závlahové vody v povodí Bodrogu a Hornádu, kde prevažná väčšina vôd je mikrobiologicky kontaminovaná a počet lokalít v tretej kvalitatívnej triede stúpa. Ani jedno odberové miesto v tomto povodí nie je v prvej triede kvality. V povodí Dunaja sa kvalita závlahovej vody výraznejšie zlepšuje, podobne aj v povodí Váhu. V povodí Hrona sa zlepšuje len mierne.

V dôsledku katastrofálneho sucha v roku 2000 sa vo vláde zaoberali nielen riešením jeho následkov, ale aj zmenou neraz katastrofálneho technického stavu závlah. Je to intenzifikačný činiteľ agrokomplexu, ktorý práve v nadchádzajúcom období môže výrazne prispieť k rastu produkcie, a tým k optimalizácii kvót poľnohospodárskych produktov pri rokovaniach s EÚ. V konečnom dôsledku tak ovplyvnia našu pozíciu, ak sa Slovensko stane členom tohto európskeho spoločenstva. To si pravdepodobne začínajú kompetentní uvedomovať, hoci niektorým našim ekonómom nejde o revitalizáciu tohto rezortu a západným o to, aby bol náš agrokomplex silnejší a konkurencieschopný. Aj preto sa pripravuje komplexný návrh na obnovu našich závlahových zariadení na obdobie rokov 2002 až 2005. Mali by sa tak vytvoriť zodpovedajúce podmienky na

oživenie výroby

v intenzívnych poľnohospodárskych oblastiach a vhodné podmienky na transformáciu a odštátnenie závlahových zariadení. Na Slovensku sme za uplynulých štyridsať rokov vybudovali celý terajší potenciál závlah, ktorého rozsah je porovnateľný s vyspelými krajinami Európy, nachádzajúcich sa v podobných klimatických oblastiach. Závlahy sú situované v najúrodnejších nížinných oblastiach Slovenska a pokrývajú takmer 20 % ornej pôdy. Tieto najprodukčnejšie oblasti sú vlahovo deficitné, čo obmedzuje využitie potenciálnych prírodných zdrojov, vysokej úrodnosti pôdy a energetického príkonu slnečného žiarenia. Potenciál závlah pri jeho plnom využívaní umožňuje získavať 40 až 45 % celkovej poľnohospodárskej produkcie. Ten predstavuje 445 závlahových sústav so 491 závlahovými čerpacími stanicami, 210 km závlahových privádzačov, 8938 km rozvodných rúrových sietí a 59-tisíc odberných hydrantov. Miera využitia tohto

potenciálu klesala

od roku 1990 a pozitívny obrat nastal až v roku 2000. Nedostatok finančných zdrojov a nesystémovosť ich poskytovania na opravy, údržbu, rekonštrukcie a modernizácie spôsobuje postupné chátranie zariadení. Nedostatočné využívanie závlah vyplýva do značnej miery i z unáhlených krokov prevodu hydromelioračných zariadení a ich správy zo Štátnej melioračnej správy na Slovenský pozemkový fond a neskôr na podniky povodí, bez adekvátneho finančného krytia. Do roku 2000 sa zo strany štátu venovala problémom závlah malá pozornosť. Sledovalo sa najmä zachovanie funkčnosti majetku štátu, hlavných závlahových zariadení a využívanie podporovali len čiastočne. V najintenzívnejšej poľnohospodárskej zóne došlo k poklesu využitia produkčno-ekonomického potenciálu. V spracovaných prognózach sa však logicky uvažuje, že ťažiskovými produkčnými regiónmi budú oblasti s vybudovanými závlahami. Ich revitalizácia je preto jednou z hlavných ciest

na nápravu

neuspokojivého makroekonomického stavu. Priemerný vek technologických zariadení závlah je 25 rokov a sú z väčšej časti technicky opotrebované a zastarané, poruchové s narastajúcimi stratami závlahovej vody a znižovanou účinnosťou zavlažovacieho procesu. Ich údržba a opravy sa v uplynulých desiatich rokoch vykonávali iba v nevyhnutnom rozsahu. Odstraňovali sa havarijné stavy a čiastočné následky krádeží.

Rekonštrukcia a modernizácia sa začala až v roku 2000. Komplexný návrh na zmenu situácie obsahuje hlavné východiská a kritériá revitalizácie závlahových zariadení. Vychádza z klimatologických a hydrologických aspektov, stanovuje priority z hľadiska poľnohospodárskej produkcie a špecifikuje technicko-technologické východiská a podmienky revitalizácie. Zvýšenie priemerných ročných teplôt na našom území do roku 2075 sa podľa všeobecne prijatých scenárov klimatickej zmeny predpokladá o 2,3 až 2,9 stupňa Celzia. Tento, na prvý pohľad malý rozdiel, je takmer kritický. Ročné

zrážkové úhrny

sa podľa týchto scenárov u nás výraznejšie meniť nebudú. Očakáva sa však, že v ročnom chode zrážok sa budú vyskytovať výraznejšie zrážky v zimnom polroku, v letnom sa znížia. Uvedený vývoj by tak kládol vyššie nároky na zdroje závlahovej vody. Jej súčasná potreba sa v týchto oblastiach pohybuje okolo 1300 kubíkov na hektár. Výpočty podľa scenárov vývoja klimatickej zmeny naznačujú, že v roku 2010 sa zvýši o 80 kubíkov. V horizonte roku 2030 to bude 1396 kubíkov a v roku 2075 až 1515 kubíkov. Nie je vylúčené, že v budúcnosti sa budú musieť závlahy vybudovať aj v ďalších oblastiach. Lebo podľa výpočtov pre jednotlivé scenáre klimatickej zmeny sa budú hranice

suchej oblasti

postupne rozširovať smerom na sever. Preto aj pri ich revitalizácii je potrebné uprednostňovať obnovu i rekonštrukciu v tých regiónoch, kde už sú súčasťou pestovateľských systémov.

Vladimír Turanský