Problémové euro

Pojem nákupná turistika je všeobecne dobre známy. Veď kto nepozná alebo neabsolvoval jednodňové výlety k našim, či už jedným alebo druhým, susedom s cieľom lacnejších nákupov? Inak tomu nie je ani v Európskej menovej únii. Podľa názoru niektorých analytikov totiž zavedenie spoločnej európskej meny povedie k rastu nákupnej turistiky. Rakúski ekonómi upozorňujú už teraz na podstatne vyššie ceny v porovnaní so susedným Nemeckom alebo Talianskom. Dôvodom týchto, v nejednom prípade výrazných rozdielov cenovej hladiny je výška dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá je v jednotlivých členských štátoch EMÚ rozdielna. Riešením by podľa vyjadrenia expertov bolo zníženie rozdielov DPH v členských krajinách, ktoré by malo zabrániť znevýhodňovaniu. Po zavedení jednotnej európskej meny do obehu pokladajú odborníci túto tému za dominantnú.

Najvyššiu daň z pridanej hodnoty na priemyselné výrobky má spomedzi členov Európskej menovej únie Fínsko (22 %), nasledované je Belgickom (21 %), Talianskom, Rakúskom a Írskom (20 %). Tesne pod hranicou dvadsať percent sa nachádza DPH vo Francúzsku (19,6 %), v Holandsku (19 %), Grécku (18 %) a v Portugalsku (17 %). Naopak, najnižšou daňou sa môže pochváliť Luxembursko (15 %), Nemecko a Španielsko (16 %). Na prvom mieste uplatňovaného rozpätia DPH v Európskej únii sa nachádzajú nečlenovia EMÚ - Dánsko a Švédsko s 25 %. Veľká Británia sa nachádza so 17,5 % v spodnej tretine rozpätia dane z pridanej hodnoty.

Aj napriek týmto markantným rozdielom odmieta rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser zníženie DPH. Podľa jeho názoru nemá totiž euro s harmonizáciou daňových systémov v členských štátoch EMÚ nič spoločné. Navyše zníženie dane z pridanej hodnoty o čo i len jedno percento by pripravilo štát o miliardy eur. Otvorenou otázkou zostáva, o koľko miliárd pripraví štát nákupná turistika. Veď v porovnaní so susednými Talianmi alebo Nemcami preplácajú Rakúšania niektoré výrobky o stovky eur. Okrem toho lákajú obyvateľov pohraničných území aj východní susedia ako Slovensko, Česko a Maďarsko, kde môžu často nakupovať za zlomok domácich cien.

Spoločná európska mena však prináša aj ďalšie „nepríjemnosti“. Jednou z nich je všeobecný rast cien, ktoré sa napríklad v Belgicku zvýšili za posledných šesť mesiacov priemerne až o sedem percent. Tento vývoj je osobitne nepríjemný nielen pre Európsku komisiu, ale aj pre predstaviteľov vlády, ktorí tvrdili, že euro nezaťaží peňaženky obyvateľov. Problémovými sa javí byť aj väčšina automatov, ktoré často odmietajú národnú menu aj eurá. Združenie na ochranu spotrebiteľov varuje obyvateľov hlavne pred cenami zaokrúhlenými na celé eurá. Tie sú totiž podľa prieskumov najviac zvýšené.

Zaujímavý vývoj nabralo zavádzanie eura v Talianku, kde sa bankoví zamestnanci rozhodli včera pre jednodňový generálny štrajk. Dôvodom je vládnuci „eurostres“, ktorý je spôsobený nedostatočnou pripravenosťou bánk na výmenu mien. Medzi obchodníkmi a zákazníkmi sa navyše množia aj sťažnosti na nedostatok eurobankoviek s nižšou nominálnou hodnotou. Zatiaľ čo v iných krajinách eurozóny prebehol prechod na euro bez výraznejších problémov, v Taliansku dominuje aj naďalej líra.

Peter Machala