Mať jasné kritériá na delenie peňazí

Do fondov Národného úradu práce plynie mesačne asi 700 mil. Sk z odvodov zamestnávateľov a príspevkov zamestnancov i samostatne zárobkovo činných osôb. Výdavky na tento rok majú predstavovať vyše 12,1 mld. Sk. Z toho na pasívnu a aktívnu politiku trhu práce sa ráta s takmer 10 mld. Sk (základný fond). Na aktívnu politiku trhu práce, teda na celoslovenské i regionálne programy, ktorých cieľom je dosiahnuť zaradenie niektorých špecifických skupín nezamestnaných do práce, vytvoriť pre nich pracovné miesta alebo pomôcť im postaviť sa na vlastné nohy, ako aj na individuálnu poradenskú činnosť a rekvalifikácie, sa z toho ujde 3,9 mld. Sk. Je to síce viac ako v predchádzajúcich rokoch, keď na aktívnu politiku takmer neboli prostriedky. Zvrat nastal v roku 2001, keď sa vďaka asi 3,4 mld. Sk podarilo rozbehnúť viacero projektov, ale i tak by bolo lepšie, keby bol pomer prostriedkov na aktívnu a pasívnu politiku

trhu práce

obrátený. V sume určenej na pasívnu politiku trhu práce sa ráta nielen s podporami v nezamestnanosti, ale je v nej zahrnuté aj zvýšenie vymeriavacieho základu na odvody do zdravotného poistenia z 2700 na 3540 Sk, čo predstavuje zvýšenie o 133 mil. Sk oproti vlaňajšku. Treba však podotknúť, že ide o reálnejší vymeriavací základ, ktorý takto predstavuje približne priemernú výšku vyplácanej podpory v nezamestnanosti (3226 Sk v októbri 2001). Pravda, dotácia zo štátneho rozpočtu bude nielen nižšia ako vlani, keď predstavovala sumu 1,6 mld. Sk, ale aj nižšia ako pôvodne prisľúbená. Z 904 mil. Sk, ktoré mala predstavovať účelová dotácia, odkrojili poslanci NR SR 300 mil. pre zdravotníctvo. Asi 450 mil. Sk bude stáť preplácanie cestovného pre dlhodobo nezamestnaných a platenie odvodov namiesto zamestnávateľov, ktorí dlhodobo nezamestnaným dajú prácu. Samozrejme, ide o to, naložiť so zvyšnými prostriedkami tak, aby ich efekt bol čo najlepší. Možno sa pýtať, či

viac investovať

do vytvárania pracovných miest, teda podporovať zamestnávateľov, podnikateľskú sféru alebo pracovať s nezamestnanými tak, aby boli pripravení na vytvorené miesta nastúpiť a odvádzať dobrú prácu. Ďalšia otázka je, či viac podporovať projekty riadené z centra zamerané na celoslovensky pálčivé problémy, alebo dať viac prostriedkov (aj zodpovednosti) do regiónov na programy šité na mieru miestnych pomerov. S tým súvisí aj miera solidarity. Koľko prostriedkov prerozdeľovať a koľko ponechať tam, kde sa vytvoria? Tak, aby každý vyšší územný celok niesol zodpovednosť za vlastný rozvoj vrátane odstraňovania nezamestnanosti, ale aby zároveň menej rozvinuté regióny mali možnosť získať dostatok financií na riešenie svojich problémov. V súčasnosti sa prerozdeľuje prakticky všetko, na tento rok sa ráta s 96 %, no NÚP predpokladá, že postupne by malo dôjsť k prerozdeľovaniu 70 % prostriedkov a s ostatnými by hospodárili tam, kde sa vytvoria. Za veľmi dôležitú považuje generálny riaditeľ NÚP Jaroslav Šumný obligatórnosť nástrojov, s ktorými úrady práce narábajú. Ide prakticky o to, aby nároky na

účelové podpory,

úľavy, dotácie, a pod. vyplývali z jasne stanovených podmienok, a aby o nich nerozhodovali podľa svojho uváženia úradníci alebo komisie na základe nejakých ďalších, nie vždy a všade rovnakých kritérií. To si, pravda, žiada aj taký objem financií, aby sa nemohlo stať, že pri splnených podmienkach nepostačí v rozpočte vyčlenená suma. V tomto roku sa bude obligatórnosť týkať iba asi 10 % prostriedkov NÚP vyčlenených na aktívnu politiku trhu práce, no už v roku 2004 by malo ísť o plnú polovicu. Individuálny prístup, s ktorým sa doteraz len máloktorý náš nezamestnaný na úrade práce stretol, avšak ktorý je samozrejmosťou v krajinách EÚ, napríklad v Dánsku či Holandsku, by sa tiež mal postupne stať štandardom. Ráta sa s tým, že v tomto roku bude možné individuálne, okrem nezamestnaných zaradených do rôznych podporných programov (pre mladých, absolventov škôl, verejnoprospešné práce pre dlhodobo nezamestnaných a pod.) sa venovať 25-tisícom nezamestnaných občanov, v ďalšom roku 40 tisícom a 60-tisícom v roku 2004.

Zuzana Krútka