PREČO TÁ RADIKÁLNOSŤ?

„Nový zákon o odpadoch v prvom rade upravil zodpovednosti za komunálny odpad a presne vytýčil kompetencie obce v nakladaní s odpadom. Keďže pôvodcom odpadu sa stal občan (predtým to bola obec), musí sa zapojiť do systému riešenia nakladania s ním,“ povedala Alexandra Blažíčková, konateľka spoločnosti Lobbe a prezidentka Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Kým bola za odpad zodpovedná obec, tak podľa odhadov odborníkov približne 30 % obyvateľov za likvidáciu neplatilo a počet divokých skládok narastal. Zákon o odpadoch stanovuje na prvý pohľad veľmi široké rozpätie výšky poplatkov, a to od 80 Sk do 1200 Sk na osobu a rok. A tak nečudo, že okamžite po jeho schválení koncom mája minulého roka začali stúpať obavy, že sa platby za odpad radikálne zvýšia. Určenie poplatku však musí byť určené vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré orgány samospráv museli podľa litery zákona schváliť do konca decembra. Keďže spoločnosť Lobbe Slovakia zabezpečuje zvoz a likvidáciu odpadu pre takmer 600-tisíc obyvateľov SR, zaujímalo nás, o koľko sa zvýšili poplatky v obciach a mestách, kde Lobbe pôsobí. „Treba rozlišovať, čo je cena a čo poplatok,“ zdôraznila A. Blažíčková. Ďalej vysvetlila, že cenu za služby v odpadovom hospodárstve stanovili firmy, ktoré ich zabezpečujú a predložili miestnym zastupiteľstvám. Cena teda zahŕňa náklady plus primeraný zisk. Lobbe zohľadnila v nich len infláciu oproti roku 2001. Výška poplatkov už však zahŕňa nielen financovanie zberu, zvozu a zneškodňovania komunálneho odpadu, ale aj separáciu, nakladanie a úpravu jednotlivých typov zberu, zberové dvory vrátane drobného stavebného odpadu. Preto rozsah poplatkov je individuálny podľa Programov odpadového hospodárstva jednotlivých obcí. No

výšku poplatkov

ovplyvní aj rozhodnutie samotnej obce, či zo svojho rozpočtu uvoľní nejakú sumu, ktorou čiastočne bude dotovať služby v odpadovom hospodárstve. Poplatok na osobu a rok by sa dal teda podľa A. Blažíčkovej charakterizovať ako vyjadrenie komunálnej solidarity. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku poplatkov v obciach, kde Lobbe pôsobí, tak napríklad v Hlohovci je ročný poplatok na občana stanovený na 300 Sk, v Nitre na 360 Sk, v obci Rakovice na 200 Sk (s odstupňovaním každého člena rodiny po 100 Sk a od jej piateho člena len 50 Sk). Z uvedených čísel jasne vyplýva, že naozaj nejde o radikálny rast. Porovnať poplatky občanov za odpad s predchádzajúcim obdobím je dosť zložité (čo nám potvrdili aj ďalšie firmy pôsobiace v oblasti zberu a zneškodnenia komunálneho odpadu), lebo predtým sa rozrátavali na kontajner a v súčasnosti sa všetky uvedené mestá i ďalšie obce rozhodli pre rozrátavanie na „hlavu“. A aká je situácia v mestách, kde Lobbe nepôsobí? V meste Snina je poplatok len 150 Sk, ale v Banskej Bystrici už 500 Sk, v Košiciach 650 Sk a v Bratislave sa dá predpokladať zatiaľ len výrazný nárast. Prečo taký veľký rozdiel? Na jednej strane v Košiciach a najmä v Bratislave zohľadňujú poplatky aj investície do rekonštrukcie tamojších spaľovní. No, žiaľ, zákon pripúšťa stanovenie poplatkov nielen na „osoborok“, ale aj na základe tzv. množstevného zberu, čiže kalkulácie

podľa objemu

a frekvencie vysypávania kontajnerov. A práve túto možnosť využila Bratislava. Ak sa na základe požiadavky vlastníkov domov, bytov alebo samospráv plánovaná frekvencia zvýši, poplatky budú ešte vyššie, ako sa očakávajú. Z informácií, ktoré nám poskytli na Magistráte hlavného mesta Bratislavy, vyplýva, že v rodinnom dome zaplatia za 240-litrovú nádobu 200 Sk za dva týždne. Do roka to bude vyše 6500 Sk. Ak v dome bývajú dve osoby, tak môžu zaplatiť okolo 3300 Sk za rok. Uvedeným krokom sa teda hranica cenového rozpätia poplatkov stanovená v zákone dá „elegantne“ obísť. Preto by pri najbližšej novelizácii zákona mali kompetentní myslieť aj na odstránenie tejto legislatívnej diery. Zákon o odpadoch tiež ukladá obci zabezpečiť dvakrát do roka zber nebezpečného odpadu. Náklady spojené s realizáciou tohto naradenia zahŕňa buď výška poplatkov, alebo

ich hradí obec

z príslušnej kapitoly svojho rozpočtu. Spoločnosť Lobbe ešte vlani ponúkla všetkým mestám a obciam, kde pôsobí, že zber a spracovanie nebezpečného odpadu zabezpečí. Tam, kde nie je možné zriadiť stacionárne dvory (už existujú v Šulekove pri Hlohovci, Nitre, Seredi), tak pomocou špeciálne upravených kontajnerov, ktoré sa pristavia podľa požiadaviek a potrieb samospráv. Navyše Lobbe ponúkla zber nebezpečného odpadu aj obciam v okolí skládok, ktoré prevádzkuje ako samostatnú službu. Cena? Zo strany Lobbe 10 Sk na hlavu a rok, čo je skutočne minimum, ak zoberieme do úvahy fakt, že spracovanie nebezpečných odpadov je finančne veľmi náročné. Okrem toho ešte vlani Lobbe spolu s niekoľkými mestami zadarmo rozbehla skúšobný projekt zberu nebezpečného odpadu. Jeho výsledky potvrdili, že

ohlas občanov

nesplnil očakávania. V tomto smere v rámci celého Slovenska treba urobiť ešte kus práce aj v oblasti osvety. Najmä vo väčších mestách, kde predsa len informácie o aktivitách samosprávy sa k obyvateľom nedostávajú. Hoci väčšina obyvateľov dodnes nevie, kde môže bezpečne odovzdať žiarivky s obsahom olova, staré batérie, laky, rozpúšťadlá a ďalšie druhy nebezpečného odpadu, či budú občania (predovšetkým na sídliskách) včas vedieť o povinnom organizovaní zberu a či ho aj využijú, je zatiaľ otázne. Rovnako otázniky visia aj nad podporou separovaného zberu komunálneho odpadu z Recyklačného fondu. Podľa litery zákona má obec, ktorá preukáže dosiahnuté percento separácie,

nárok na úhradu

prostriedkov na jej zabezpečenie z prostriedkov fondu. Získaná suma by sa mohla podpísať dokonca pod zníženie poplatkov za odpad v ďalšom všeobecne záväznom nariadení na ďalšie obdobie. No či fond pokryje požiadavky všetkých v plnom rozsahu, teda tak, aby obce a občania mali stimul separovať, ukáže budúcnosť.

Zdena Rabayová