Proces strastí, ale i radostí

Svojho času, keď francúzsky podpredseda vlády Alain Peyrefitte navštívil oficiálne Čínu, odnášal si z tejto cesty také silné dojmy, že napísal knihu Keď sa Čína prebúdza. Vtedajší francúzsky veľvyslanec v Číne to komentoval slovami, že ak niekto navštívi nejakú krajinu počas dvoch týždňov, má chuť napísať knihu. Ak niekto pobudne v danej krajine dva mesiace, má chuť napísať článok, a keď niekto žije niekde dva roky, neodváži sa nič napísať, pretože až po dvoch rokoch začína rozumieť krajine a jej ľuďom. Tak trochu som možno v obrátenej situácii, pretože od návratu na Slovensko po štvorročnej misii na poste veľvyslanca vo Francúzsku uplynuli dva mesiace. Nemám teda právo zasvätene formulovať komplexné závery, ale žiada sa mi podeliť sa s niektorými veľmi silnými dojmami, ktoré mám a ktoré sa týkajú zmien na Slovensku za posledné štyri roky. Na prelome dvoch rokov sa obyčajne hodnotí iba uplynulých dvanásť mesiacov; časová plocha štyroch rokov umožňuje postihnúť aj niektoré hlbšie a dlhodobejšie tendencie.

Tieto dojmy možno zhrnúť do niekoľkých skupín:

1. Veľmi zreteľne došlo k prekrveniu, diverzifikácii, obohateniu a urýchleniu ponuky tovarov a služieb, čo sa prejavuje aj v budovanej sieti obchodných domov, tovarových reťazcov, ale aj v štruktúre a členitosti služieb. Mali sme sa možnosť o tom presvedčiť napríklad na kvalite a pohotovosti služieb remeselníkov (maliarov, elektrikárov, stolárov), ktorých obyčajne potrebujeme po návrate z viacročného pobytu v zahraničí. Posuny v ponuke, iniciatíve, invencii a nápaditosti remeselníkov, živnostníkov a vôbec podnikateľov názorne potvrdili aj vianočné trhy na Hlavnom námestí v Bratislave. Tu si človek nevdojak povzdychne: „Kde sú tie časy, keď sme pred desiatimi rokmi prvé výsledky ekonomickej reformy ilustrovali na príklade rozšírenia sortimentu chleba“ alebo

kde sú tie časy,

keď pred desiatimi rokmi na aktíve pre malé a stredné podniky vo Veľkom Krtíši, ktorý organizoval podpredseda vlády pána Vavro aj za účasti Slovenskej záručnej banky, sme doslova s hrôzou zistili, že noví podnikatelia v uvedenom okrese majú k dispozícii iba štrnásť nových telefónnych liniek. Značné medziregionálne rozdiely v nezamestnanosti podčiarkujú význam regionálnej politiky. V uplynulom roku sa už začalo s vytváraním inštitucionálnych a systémových opatrení na využitie iniciatívy i delegovanej zodpovednosti a právomocí z centra na nižšie územné celky. Ako však ukazujú príklady z Francúzska, Nemecka, Rakúska, ale aj ďalších členských krajín EÚ, ešte stále máme čo robiť, aby regionálna politika bola jedným z významných a trvalých motorov rastu a využívania rezerv v jednotlivých krajoch, mestách, i obciach. Napriek posunom v ponuke tovarov a služieb na vnútornom trhu nemôžeme sa uspokojovať s kvalitou, množstvom a pohotovosťou ponuky tovarov a služieb na zahraničné trhy a pre cestovný ruch. Ako tomu nasvedčujú napríklad aj podnety z Francúzska, bude potrebné dôrazne, systematicky a cieľavedome pokročiť v uvádzaní inštitucionálnych a systémových opatrení na podporu exportu a cestovného ruchu.

2. Tokom tovarov a služieb zodpovedá aj „prekrvenie“ v tokoch peňazí, najmä pokiaľ ide o služby, operácie a produkty bánk, ktoré diverzifikovali svoje služby. Vládne tu konkurencia a už cítiť pozitíva z postupujúcej reštrukturalizácie a ozdravovania bankovej sféry. Pravda, toto je možné tvrdiť najmä o operáciách bánk, ktoré nie sú spojené s rizikom. Úvery, financovanie, finančný trh sa vyznačujú tým, že ani na strane podnikateľov, ani na strane bánk nenastalo náležité priblíženie v definovaní

stupňa rizika

a využívaní správnych a vhodných nástrojov na minimalizáciu tohto rizika. V oblasti financovania potrieb firiem, ale aj ďalších inštitúcií (nemocnice, školy a pod.), nežiaducim, ale pritom nevyhnutným javom je pretrvávanie nesplácania faktúr, dodávok a úverov. Úver a financovanie ako ekonomické kategórie takto musia niesť na sebe aj biľag nežiaducich tendencií a vplyvov spojených s transformáciou a tranzitným obdobím. Pomerne „dobre živenej čiernej ekonomike“ zodpovedajú aj paralelné prúdy peňazí, majúce za následok daňové úniky a ďalšiu nežiaducu diferenciáciu v životnej úrovni a v prekrvení jednotlivých aktérov ekonomického života. Čierna ekonomika spôsobuje, že aj niektoré štatistické ukazovatele, ako napríklad o nezamestnanosti, musíme podrobovať ďalšej analýze. Na druhej strane treba oceniť, že v sledovanom štvorročnom období sa ekonomika čoraz viac rozvíja na základe vlastných legislatívne upravených, ale aj neupravených ekonomických zákonov. Ekonomickí aktéri sa zbavujú donedávna ešte silných vplyvov a zásahov politických strán a ich predstaviteľov.

3. Značne pokročila diferenciácia v životnej úrovni, medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva i regiónmi. Otázne je, či táto diferenciácia ale najmä jej dôvody, sú vždy transparentné, odôvodnené a či nesúvisia aj s negatívnymi vplyvmi, ktoré prináša rané štádium trhového hospodárstva, ako je nárast trestnej činnosti, mafiánstvo, korupcia a pod. Súčasné štádium civilizačných procesov a daný

stupeň globalizácie

prinášajú nárast sofistikácie každodenného života vo vyššej motorizácii, mobilizácii, vo využívaní elektronizácie a internetu. To všetko uľahčuje komunikáciu a informatizáciu, ale zároveň zvyšuje životné náklady, čo opäť vedie k zvýšeniu predtým nebývalej diferenciácie v životnej úrovni a v spôsobe života. Rýchly rozvoj napríklad motorizácie akoby nás všetkých zaskočil, Bratislava sa stáva miestom nepredvídateľných situácií s dopravnými zácpami.

4. Uvedená diferenciácia prináša aj diverzifikáciu sociálnej bázy pre politický život. Politická sféra všade v demokratických spoločnostiach je amalgámom egoizmu či altruizmu, nadšenia či apatie, túžbou po moci či obetavou ochotou slúžiť občanom. Záleží iba na tom, čoho je viac a čo chýba. Vždy a všade, keď sú na čele politikov altruisti a nadšenci s jasnou

víziou cieľov

a postavenia, daná krajina zaznamenáva výrazný progres. A nám, občanom Slovenska, je akosi bližšie srdce a nadšenie ako vypočítavosť a apatia. Ak tomu tak nie je, stala sa niekde chyba. V tomto smere máme veľa spoločného s Francúzmi, keď Louis Pasteur povedal, že najkrajšie slovo vo francúzskom slovníku je slovo entuziazmus. Popri nedozretej politickej scéne značný podiel na vytváraní verejnej mienky a povedzme si úprimne, aj na vytváraní stavov apatie či nadšenia, majú masmédiá, ktorých vplyv na náš vnútropolitický život mimoriadne vzrástol aj za posledné štvorročné obdobie.

5. V uplynulom období, najmä počas posledných troch rokov, registrujeme výrazný posun v medzinárodnom postavení Slovenska v ofenzíve našej diplomacie a v tesnejšom prepojení vonkajšieho prostredia s vnútropolitickým dianím. Vstup do OECD v roku 2000, intenzívny prípravný proces na vstup do EÚ a NATO v súčasnosti výrazne napomáhajú definovať hlavné ciele a urýchľovať transformačný proces našej ekonomiky a celej spoločnosti. Prípravný proces na

vstup do EÚ

už preniká do najrôznejších oblastí a „poschodí“ ekonomického a spoločenského života, a nie je iba záležitosťou hlavného vyjednávača či legislatívy. Mal som možnosť sa o tom presvedčiť aj na pracovných raňajkách s ministrom pôdohospodárstva na pôde Francúzsko - slovenskej obchodnej komory, kde zasvätené otázky a podnety 150 účastníkov z celého Slovenska smerovali prevažne na prípravu poľnohospodárov na vstup do EÚ. Firmy a banky v členských štátoch EÚ pochopili integračný proces Európy ako anticipáciu odpovede na výzvy dvadsiateho prvého storočia a globalizácie. Preto prebiehajú intenzívne reformy v daňovej a sociálnej oblasti, množia sa fúzie firiem a bánk a prehodnocujú sa optimálne organizačné formy v ich horizontálnej i vertikálnej polohe. Členstvo v EÚ prináša nové možnosti pre pripravených a je hendikepom pre nepripravených.

Množstvo seminárov, kolokvií a najrôznejších podujatí aj v regiónoch v členských krajinách si kladie za cieľ pripraviť obyvateľstvo na rozširovanie EÚ, na výhody a prínosy vstupu nových členských krajín. Nová Európa je predovšetkým priestorom spoločných hodnôt, kde sa vhodne dopĺňajú a obohacujú hodnoty z úrovne občana obce, občana regiónu, občana krajiny,

občana Európy,

ale i občana Zeme. Ale to už je úplne nová poloha a dialektika vzťahu identity a nadnárodných záujmov, vzťahu diverzity kultúr a globalizácie. V uvedenom kontexte je potrebné oceniť obrovský posun vo vzájomných vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi za posledné štvorročné obdobie, ktoré neboli nikdy také vynikajúce ako v súčasnosti. Na rozvoj skutočných, hlbokých a kvalitných politických, ekonomických, kultúrnych i medziľudských vzťahov bolo potrebné odstrániť bariéry v nedôvere - kto na koho dopláca a v paternalizme. Tento príklad Čechov a Slovákov, ale aj príklad zblíženia Francúzov a Nemcov po druhej svetovej vojne je podnetný aj pre riešenie ďalších otvorených problémov vo východnej a južnej Európe. Recept, ako sa zdá, je súčasne jednoduchý, ale aj náročný, treba pristupovať k sebe ako rovnocenní partneri s odstránením nedôvery a podceňovania a prestať rozjatrovať staré nezahojené jazvy a rany a skôr pripravovať budúcnosť a naše miesto v Európe.

Čiže je možné sumarizovať, že Slovensko za uplynulé štyri roky, jeho ekonomika i celá spoločnosť podstatne pokročili do trhovej ekonomiky, pokročili sme aj v postindustriálnej spoločnosti s jej atribútmi, posunuli sme sa aj smerom do občianskej spoločnosti s jej hodnotami. Pravda riava procesu trasformácie prináša popri žiaducich posunoch aj sem-tam kal a špinu, ale aj chaos v hodnotách. Ich vyčistenie a usporiadanie si taktiež vyžaduje nejaký čas. Veľa sme urobili, aj pokiaľ ide o formovanie a formulovanie obrazu Slovenska vo svete, ktorý nám predtým chýbal. Postúpili sme aj v prenikaní do európskych a svetových štruktúr. Oceňujme pozitíva a posuny v tomto procese, ale netlieskajme si príliš dlho, pretože veľmi veľa nám toho ešte zostáva. Týka sa to najmä dôkladného využitia umu, šikovnosti našich ľudí. Veď aj pri cieľavedomom vytváraní obrazu Slovenska vo svete ako

hlavný „tromf“

sa akceptovalo, že napriek tomu, že nie sme veľkou krajinou a nevlastníme mimoriadne zdroje surovín, môžeme preraziť našou invenciou, vynaliezavosťou, nápaditosťou, iniciatívou, espritom a nadšením. A v tom vlastne nemáme žiadne hranice. Preto súhlasíme s Napoleonom Bonapartem a s jeho myšlienkou, že slovo, ktoré nepatrí do francúzskeho a my dodávame ani do slovenského slovníka, je slovo „impossible“ - nemožné.

Doc. Dr. Ing. Vladimír Valach, bývalý veľvyslanec SR vo Francúzsku, člen Hospodárskeho klubu (NEF)