Negatívna bilancia výstavby bytov

Keď sme pred rokom v januári pri stretnutí s premiérom M. Dzurindom a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja I. Harnom naznačovali možnú stagnáciu výstavby bytov v roku 2001, premiér iba popod fúzy usmievavo povedal, že to sú iba negativistické pohľady a on vidí situáciu optimisticky. Dnes sa už dá bilancovať, čo sme aj vo výstavbe bytov v uplynulom roku dokázali. Ukazuje sa, že napriek premiérovmu novoročnému optimizmu sme dosiahli aj tu podstatne menej, než si vláda vo svojom programovom vyhlásení predsavzala. Podľa plánu sa malo v roku 2001 postaviť 15 500 bytov. Realita je však veľmi nepríjemná. Za prvých jedenásť mesiacov sa u nás odovzdalo do užívania 8698 bytov a aj keď prirátame, že v decembri pribudla ďalšia tisícovka bytov, tak je to ďaleko, ďaleko za cieľom z programového vyhlásenia vlády. O problematike výstavby bytov sme diskutovali aj s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja I. Harnom, ktorý okrem iného tvrdil: „Skutočne, naše

úvahy a ciele

v bytovej výstavbe, s ktorými sme vstupovali do roku 2001, sa nám nepodarilo splniť. Rozhodujúcim bol zrejme fakt, že pokiaľ sme v rokoch 1999 a 2000 počet odovzdaných bytov splnili, ba aj mierne prekročili, nedokázali sme zabezpečiť rast počtu výstavby nových bytov. Kým napríklad v roku 1999 sme mali rozostavaných 47 342 bytov, v roku 2000 ich počet klesol približne o tritisíc. Navyše sme mali v uplynulých rokoch aj problémy s poskytovaním podpory na výstavbu bytov, pretože sme splácali staré dlhy a až od mája 2000 sme začali prijímať nové žiadosti a poskytovať peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Okrem toho v našej ekonomike prišlo k rozpočtovej a menovej reštrikcii a prijali sa ekonomické balíčky opatrení, ktorých dôsledky tiež nemotivovali občanov na výstavbu bytov. Ďalším nemenej vážnym a nepriaznivým faktom bol

reálny pokles

príjmov obyvateľstva, pretože až v roku 2001 prišlo k rastu, aj keď nie veľkému. Pritom sa zvýšili životné náklady, čo tiež negatívne vplývalo na možnosť zabezpečiť si státisícové prostriedky na kúpu alebo výstavbu bytu.“ Za ekonomické výsledky slovenskej ekonomiky nenesie vinu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, za to by sa mal zodpovedať niekto iný. Naopak, slúži ku cti pracovníkom ministerstva i ŠFRB, že hľadali všetky cesty, ako pomôcť najmä mladým ľuďom a občanom s nižšími príjmami, aby sa mohli dostať k vyhovujúcemu bývaniu. Jednou z foriem bola výstavba nájomných bytov, ktorá má vo svete veľkú tradíciu, avšak u nás sa na ňu akosi pozabudlo. Zabezpečili finančné prostriedky, aby mohli obce začať s výstavbou nájomných bytov. Obciam stačilo iba 20 % z objemu prostriedkov. Výstavba sa však nerozbiehala, pretože starostovia tvrdili, že nemajú ani tých 20 % finančných prostriedkov na výstavbu. Minister I. Harna však

našiel riešenie

a výstavba sa konečne pohla aj v nájomných bytoch: „Novelizovali sme zákon a obciam sme umožnili prístup k pôžičkám s výhodnou úrokovou mierou, čiže mohli začať stavať bez voľných financií. Výstavba sa rozbehla a v roku 2001 sme uzatvorili zmluvy a pripravili výstavbu 3652 nájomných bytov. Ďalšou pozitívnou skutočnosťou bolo, že sme vyhláškou zabezpečili zvýšenie pôžičiek zo ŠFRB a zohľadnili zvyšovanie nákladov na výstavbu.“ Toľko minister I. Harna. V roku 2002 sa má podľa volebných sľubov u nás odovzdať do užívania 18 000 bytov. Podľa ministra I. Harnu problém v peniazoch nebude, pretože na podporu bytovej výstavby majú zabezpečených 5 mld. Sk. Zelenú bude mať naďalej výstavba obecných nájomných bytov. Odborníci z tejto oblasti však opäť nie sú optimistami a po serióznych analýzach predpokladajú, že z uvažovaných 18 000 bytov sa splní maximálne niečo nad päťdesiat percent.

Jozef Kunik