Všetko je pre zákazníka?

Komentuje Zuzana Krútka

Napriek tomu, že všetky dostupné poučky, štúdie, ako aj teoretici a praktici na marketing a podporné akcie zdôrazňujú dominanciu zákazníka v obchode, skutočnosť tomu celkom nezodpovedá. Okrem toho, že spotrebiteľ, ktorý nakupuje s autom, má neporovnateľne lepšie podmienky ako donedávna (hypermarkety s bohatým sortimentom, výhodnými otváracími hodinami a parkoviskami), v súčasnom slovenskom maloobchode sú niektoré sortimentné skupiny zastúpené veľmi slabo. Kým tričká by sme mohli prehadzovať vidlami, kúpa šálu alebo papúč pre starých rodičov je hlavolamom. Musíte totiž objaviť ten správny obchod, kde držia aj tovar, ktorý nie je práve rýchloobrátkový. Marketing výrobcov i obchodníkov pracuje na princípe vyhľadávania potenciálnych potrieb zákazníka, ktorého o nich presvedčí masívnou reklamou, a potom ich uspokojuje. Akoby však zabúdal na permanentné potreby spotrebiteľa, ktoré sa opakujú s nižšou periodicitou a ktorých sa on nemieni vzdať.

Slovenský maloobchod prechádza už dvanásť rokov dynamickými zmenami a zrejme im tak skoro koniec neuvidíme. Hypermarkety a obchodné reťazce sa usilujú strhnúť na seba čo možno najväčšiu časť obratu. Výrobcovia súťažia medzi sebou, komu sa podarí uplatniť sa v nich, a to napriek podmienkam, proti ktorým chceli dokonca presadiť veľmi nekonvenčný a s právom EÚ nekompatibilný zákon. Napriek cenám pohybujúcim sa na hrane únosnosti im totiž zabezpečujú odbyt vo veľkých objemoch, a teda prácu pre ľudí. Nie všetkým výrobcom však vyhovujú podmienky reťazcov. Niektorí stavili na iných odberateľov, na nezávislých veľkoobchodníkov. Tým však zostáva čoraz menší operačný priestor. Reálnu možnosť vytvárať okolo seba reťazce, využili len máloktorí nie preto, že by azda nechceli alebo nepoznali tento spôsob, ktorým môžu malí zmocnieť na princípe Svätoplukových prútov.

Presviedčanie o nevyhnutnosti vzdať sa v záujme prežitia istej malej časti vlastnej zvrchovanosti býva totiž často hádzaním hrachu o stenu. Isté je, že ako krajina potrebujeme rozmanité typy obchodov na uspokojovanie rozmanitých potrieb zákazníka. Rozmanitých čo do sortimentu a kvality, aj čo do spôsobu nakupovania a dostupnosti pre všetkých, nie iba motorizovaných. Bolo by dobré, keby prostredie tejto rozmanitosti prialo, a nie naopak. Inak múdre poučky o tom, že obchodu diktuje zákazník, zostanú len v polohe teórie.