Ako sa slovenská ekonomika môže vrátiť do košiara

Kľúčom k úspešnému vstupu do EÚ je konkurenčná výkonnosť ekonomiky SR

Rozbor vývoja slovenskej ekonomiky (materiály MH SR a vlády SR) potvrdzujú, že podobne ako v rozvinutých trhových ekonomikách, tak aj v našom prípade je v konečnom dôsledku zásadným vyjadrením jej hospodársko-spoločenskej spôsobilosti, predovšetkým úroveň konkurencieschopnosti národnej ekonomiky. Jej zvyšovanie je aj v rámci Európskej únie (EÚ) ťažiskovým strategickým cieľom každej členskej krajiny. Vo vzájomnej konfrontácii možno potvrdiť, že vývoj v tejto oblasti tvorí zároveň aj hlavnú prednosť (riziko)

nášho uplatnenia

v Európskej únii. Vykonané analýzy potvrdzujú, že pokiaľ „očistíme“ komoditnú štruktúru nášho exportu ako praktické vyjadrenie odbytových možností od výstupov z priamych zahraničných investícií, udržuje sa naša konkurenčná schopnosť v liberalizujúcej sa ekonomike len prostredníctvom cenovej konkurencie. To odôvodňuje aj to, že miera zaostávania technických a kvalitatívnych parametrov sa ďalej prehlbuje. Pokiaľ aj napriek tomu zaznamenávame určité prírastky v oblasti exportu, je to prevažne z iných ako ekonomických dôvodov (napríklad potrebou úhrady protidovozov, úhrada dlhov, poprípade využívaním našich preferenčných vzťahov na trhu EÚ, ktoré uprednostňujú náš export voči väčšine dovozu z teritórií mimo tohto integračného spoločenstva atď.).

Tabuľka č. 1

Pomer výkonnosti národných ekonomík k priemernej výkonnosti v EÚ - 15 (EÚ-15=100)

HDP na 1 obyvateľa, 1 HDP na 1 pracovníka, 2

1990 1993 2001 1990 1993 2000

Česko 68 60 58 52 46 49

Maďarsko 49 45 50 42 45 50

Poľsko 31 30 39 28 28 39

Slovinsko 69 61 70 59 50 58

Slovensko 51 39 47 43 36 46

Grécko 59 64 70 63 65 71

Portugalsko 63 68 75 52 55 62

Španielsko 78 79 83 96 95 93

Rakúsko 108 111 108 97 90 89

EÚ - 15 100 100 100 100 100 100

Zdroj: 1 - podľa údajov v parite kúpnej sily ECU/EUR v príslušnom roku

2 - prepočty podľa štúdia VŠE Praha

Doterajšie poznatky potvrdzujú aj fakt, že naša ekonomika zaostáva v raste konkurencieschopnosti predovšetkým preto, že priebežne neprichádza nielen k presadzovaniu rozvojovej hospodárskej politiky, ale aj preto, že hospodársko-politické rozhodnutia neboli priebežne konfrontované so skutočným vývojom vo svetovej ekonomike. Z tohto dôvodu neprichádzalo k priebežnej korekcii, ktorá by pružne reagovala na tieto zmeny. Vývoj konkurenčnej schopnosti a prispôsobivosti poukazuje síce na pozitívny kvalitatívny posun v exportne najvýkonnejšom odvetví spracovateľského priemyslu, keď výroba dopravných prostriedkov sa od roku 1999 stala schopnou konkurovať kvalitou, avšak z celkového objemu vývozu tvoria výroby, ktoré sú schopné konkurovať na základe kvality iba 30,7 % (a to iba vďaka už uvedenej výrobe dopravných prostriedkov, ktorej vývoz predstavuje viac ako pätinu celkového vývozu zo SR). Ide o výroby, ktorých vývoz je

vyšší ako dovoz

a to aj pri vyšších vývozných než dovozných cenách. Analýzy dokazujú, že približne 36 % exportu SR zabezpečujú odvetvia, ktoré sa nachádzajú v pásme štruktúrnych problémov, konkurovať cenou je schopných 29 % vývozu spracovateľského priemyslu. Cenová elasticita je dosahovaná cez nižšiu jednotkovú cenu vývozu oproti dovozu a prevýšením objemu vývozu nad objemom dovozu. Napriek tomu, že ide o výroby, ktoré pozitívne ovplyvňujú vývoj obchodnej bilancie, ich vplyv sa prejavuje len v relatívne nízkych devízových efektoch vývozu, predovšetkým v dôsledku vysokej dovoznej náročnosti exportovanej produkcie. Na pokrytie dovozu vývozom musí dané odvetvie vyvážať objemovo viac ako krajiny, z ktorých sa dané výrobky dovážajú.

Zvláštne postavenie pri prekonávaní technologickej medzery voči rozvinutým trhovým ekonomikám, a tým určitým spôsobom aj možné perspektívne riešenie nášho súčasného zaostávania voči ekonomickej úrovni EÚ má vo vyspelých krajinách rozvoj vedomostne založenej ekonomiky. Súčasná štruktúra produkcie hodnôt v rámci nášho národného hospodárstva z tohto pohľadu potvrdzuje, že SR nezvládla po roku 1990 možnosť svojej vnútornej spoločenskej, ale aj ekonomickej transformácie touto cestou. Medzinárodná prezentácia SR ako krajiny, ktorá disponuje relatívne neobmedzeným počtom lacnej, manuálne zručnej pracovnej sily, schopnej „operatívnej improvizácie“ nielen generovalo naše budúce hospodárske smerovanie, ale v praktickej polohe prakticky „zlikvidovalo“ rozsiahlu perspektívnu vedecko-výskumnú a konštrukčnú základňu. SR sa namiesto technologicko-priemyselného centra postupne stáva

montážnou dielňou

Európy vybudovanej na báze tzv. komínovej ekonomiky. Nositeľom vedomostnej ekonomiky sú vysokokvalifikovaní odborníci, ktorí disponujú potrebným vedecko-výskumným zázemím. Samotný fakt, že v poslednom období postupne klesá kvalita celého výchovno-vzdelávacieho systému, rozpadá sa vedecko-výskumná a technicko-technologická základňa, znamená, že o niekoľko rokov už nebude mať SR inú ako len „komínovú“ perspektívu. Tie inštitúcie, ktorým sa aj napriek týmto nepriaznivým trendom darí „prežívať“, majú taktiež väčšinou svoje dni „zrátané“. Uplatňovanie „produkcie“ z vedy a výskumu je nielen „o tom“

niečo vymyslieť,

ale predovšetkým komerčne využiť. Vyžaduje si vysoké kapitálové vstupy, medzinárodnú kooperáciu a dostatok kvalitných flexibilných odborníkov. Predpoklad, že napríklad univerzity a vysoké školy spolu s ostatnými inštitúciami „hladko“ prestúpia do európskych štruktúr, je mylný. „Filter“ medzinárodnej akreditácie, vysoká miera kompatibility s novým prostredím, medzinárodnosť vzdelávania, reálne vedecko-výskumné výsledky a vysoká flexibilita uchádzačov o vysokoškolské štúdium sú len jednými z mnohých rizík, ktorých eliminovanie v skomercionalizovanom prostredí dá aspoň niektorým inštitúciám šancu na prežitie. Analýza motivácií, pre ktoré členské krajiny EÚ podporujú vstup ďalších krajín do tohto spoločenstva, dokumentuje predovšetkým snahu o prehĺbenie vlastnej konkurencieschopnosti. Aj z tohto dôvodu sa veľmi pozorne uvažuje o tom, či rozšírenie zoskupenia

bude efekty

skutočne aj generovať. Krajiny EÚ chápu rast konkurencieschopnosti ako rast schopnosti spoločenstva, ale aj odvetví a firiem generovať relatívne vyššiu úroveň príjmov z výrobných faktorov a relatívne vysokú úroveň ich využitia na udržateľnej úrovni za súčasného vystavenia sa tlaku medzinárodnej konkurencie. Pokiaľ analyzujeme vývoj konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky s ohľadom na jej budúce pôsobenie v EÚ, bude nielen základnou prioritou, ale veľmi významnou bude predovšetkým schopnosť dosahovať trvalo rýchlejší ekonomický rast, a to aj v zmenených trhových podmienkach. Hoci toto dosahovanie je komplexnou ekonomickou kategóriou, môže byť v konečnom dôsledku vyústením len zásadných hlbokých konzistentných štrukturálnych zmien. Výsledky našich analýz dokazujú, že v tejto oblasti, pokiaľ neberieme do úvahy priame zahraničné investície, zatiaľ takéto procesy neprebehli. Slovenská ekonomika sa doteraz vyznačuje predimenzovaným štrukturálne nevýkonným priemyslom s neperspektívnou výrobnou štruktúrou, ktorá bola pôvodne budovaná pre

východné trhy,

bez ohľadu na efektívnostné a iné ekonomické parametre. Dostatočné motivácie k vnútornej reštrukturalizácii slovenského priemyslu nevytvoril ani doterajší privatizačný proces. Nemožno však očakávať, že obdobné ambície majú a budú mať na Slovensku aj zahraniční investori, ktorí doteraz prirodzene využívajú existujúce komparatívne výhody SR. Tie sa opierajú predovšetkým o lacnú manuálne zručnú pracovnú silu, prípadne o prebratú zastaranú výrobnú základňu a z týchto dôvodov vlastne „ukotvujú“ prolongovanie „komínového“ charakteru našej ekonomiky. Skutočnosť, že slovenská ekonomika napriek mnohým dlhodobo neriešeným vnútorným, štrukturálnym, efektívnostným problémom bola schopná dosahovať určité

rastové tempá

súvisela predovšetkým s dlhodobo nižšími cenovými hladinami medzi domácou ekonomikou a podmienkami vo vnútri EÚ. Aj napriek tomu, že i v rámci spoločenstva sú zaznamenávané určité cenové rozdiely, skutočnosť, že SR v roku 2001 dosahovala 28 až 29 % cenovej úrovne priemeru EÚ a asi 26 % úrovne Nemecka, sa premietla do doteraz úspešnej konkurenčnej odolnosti väčšiny exportovaných tovarov zo SR na medzinárodných trhoch. Vstup SR do EÚ bude, aj napriek existencii viacerých alternatívnych scenárov, túto disparitu, v našom prípade komparatívnu výhodu, rýchlo zotierať.

Tabuľka č. 2

Tvorba a zánik pracovných miest vo vybraných odvetviach

(priemer 1994 - 1998 v % celkovej zamestnanosti)

Odvetvie Tvorba Zánik

Odvetvie TvorHrubá tvorba pracovných miest Hrubý zánik pracovných miest

Potravinárstvo 3,56 0,74

Textil a odevy 0,16 4,35

Koža, drevo a papier 4,67 4,87

Chemický priemysel 1,43 3,72

Kovové výrobky 3,13 9,31

Stroje a zariadenia 2,36 2,71

Elektrické stroje 1,70 3,71

Dopravné zariadenia 3,72 1,47

Ostatná výroba 0,61 3,62

Zdroj: Správa Svetovej banky (2001)

Iným, zatiaľ podnikovou sférou opomínaným rizikom vstupu do EÚ je skutočnosť, že aj najúspešnejšie slovenské firmy predpokladajú, že ak sa im už dnes darí úspešne etablovať na európskych trhoch, tak je to prejavom ich trvalej konkurenčnej schopnosti. Zatiaľ neberú do úvahy, že pokiaľ na jej udržanie absorbovali výhody plynúce externým kooperantom z Asociačnej dohody, tak dňom vstupu sa jej platnosť končí. Následne budú musieť prispôsobiť svoju produkciu, či už v oblasti ochrany práce, bezpečnostných predpisov, ochrany životného prostredia, ale aj mzdových nárokov, servisných podmienok, požiadavkám, ktoré sú v tejto komunite chápané ako obvyklé. To bude znamenať (možno s výnimkou určitého prechodného obdobia) prudký rast dodatočných nákladov a nakoľko sa opierajú predovšetkým o cenovú konkurencieschopnosť, aj jej stratu. Vzniká teda zásadná otázka,

aké iné faktory

bude mať naša ekonomika k dispozícii, aby stratené výhody nahradila inými. Definitívne možno povedať, že jedinou alternatívou je úspešne sa „vtesnať“ do konkurenčných rámcov, ktoré už štandardne využívajú rozvinuté trhové ekonomiky. Permanentný tlak na zásadné štrukturálne zmeny, ktoré v konečnom dôsledku jediné môžu trvalo zabezpečiť ekonomické napredovanie SR, bude mať veľmi silné konzekvencie do zmeny v štruktúre (ne)zamestnanosti. Už v súčasnosti napriek tomu, že nezamestnanosť dosahuje 20 %, nie sú na trhu práce k dispozícii požadovaní pracovníci, najmä pre zahraničné investície pôsobiace na Slovensku. Vzniká teda zásadná otázka súvisiaca s tým, ako sa s touto tendenciou vyrovnáme a či po vstupe do EÚ bude

trh práce

schopný reagovať na novo štruktúrovaný dopyt. Proces reštrukturalizácie slovenského spracovateľského priemyslu by mal viesť k rastu produktivity práce a hodnotami sa približovať k hodnotám dosahovaným v EÚ prípadne OECD. Klesajúcu zamestnanosť v priemysle a rastúcu zamestnanosť v službách vrátane rastúceho podielu služieb na HDP je možné vysvetliť i tým, že v súčasnosti priemyselné podniky uzatvárajú kontrakty na služby, ktoré si voľakedy vo vnútri podniku robili samy, ale i tým, že štatistiky nie sú dokonalé pri definovaní medzi službami a priemyslom - zušľachťovanie, práca v mzde a pod. Zaujímavou skutočnosťou je, že väčšina pracovných miest zaniká práve v tých odvetviach slovenského priemyslu, ktoré zároveň najviac pracovných miest vytvárajú. Naznačuje to, že

veľký pohyb

nastáva práve vnútri týchto odvetví, ako výsledok presunu pracovných síl z upadajúcich do rozširujúcich sa firiem. Hovorí to o fakte, že reštrukturalizácia hospodárstva a tvorba pracovných miest idú ruka v ruke, čiže je nutné pripustiť zánik pracovných miest, aby bolo možné vytvoriť nové.

Tabuľka č. 3

Porovnanie rastu zamestnanosti a tvorby pracovných miest medzi podnikmi vyvážajúcimi a nevyvážajúcimi. Vyvážajúce podniky sú definované ako také, ktoré vyvážajú najmenej dve tretiny svojej produkcie:

(priemer rokov 1994 -1998 v % k celkovej zamestnanosti)

Parameter Vyvážajúce Nevyvážajúce

Čistý rast zamestnanosti 4,31 -1,71

Hrubá tvorba miest 2,29 1,67

Hrubý zánik miest -2,56 -4,83

Zdroj: Správa Svetovej banky (2001)

Uvedené argumenty sú len čiastkovými. Poukazujú na to, aký zložitý je celý transformačný proces a aká náročná cesta našu spoločnosť ešte čaká. Viac ako inokedy budeme pravdepodobne pociťovať absenciu strategických zámerov a koncepcií, ktoré po dlhé obdobie nepredložila žiadna z doterajších vládnych garnitúr a bez ktorých bude aj naše úspešné pôsobenie v rámci únie európskych krajín len prejavom skôr náhody ako cieľavedome riadeného perspektívneho procesu. Výslednicou by mal úspešný slovenský návrat do „košiara“ úspešných vyspelých trhových ekonomík.

Prof. Ing. P. Baláž, PhD.

vedúci riešiteľského tímu výskumnej úlohy „Analýza dopadov vstupu SR do Eړ