Ako nás ovplyvňuje počasie

Na počasie reagujú rastliny, živočíchy - a je celkom pochopiteľné, že musí naň reagovať aj človek. Zmeny počasia, najmä prudké a nezvyčajné, sú vlastne druhom stresu. Pri strese sa podráždi hypotalamus, a tým sa spustia rýchlejšie neurovegetatívne a pomalšie hormonálne procesy, dochádza k zmenám zloženia krvných bielkovín, k zvýšeniu hladiny adrenalínu a iných hormónov a k zvýšenej frekvencii srdcových sťahov, stúpa tlak a spotreba energie. Menia sa iontové a elektrické pomery vnútorného, dokonca i vnútrobunečného prostredia. Za normálnej situácie sa na povrchu záporne nabité červené krvinky odpudzujú, čo udržuje tekutosť krvi a priechod cievami. Pri stresovej reakcii sa zvyšuje zrážanlivosť krvi, dochádza k zhlukovaniu krvných častíc, krv hustne, zhoršuje sa priechodnosť ciev. To môže viesť až k záchvatu angíny pectoris, srdcovému infarktu, nedokrvenou mozgu alebo k pľúcnej embólii. Náhly pokles teploty, veľký mráz či horúčavy nad tridsať stupňov majú veľmi škodlivý vplyv na ľudské zdravie.

Ľudské telo reaguje na teplotu, vlhkosť vzduchu, silu vetra, ale i jas oblohy. Človeku neprospievajú extrémne vysoké ani príliš nízke teploty, ani vysoká vlhkosť. Rovnako je to aj s ultrafialovým žiarením - keď je ho veľa, škodí, keď málo, chýba. Dvojsečná zbraň je i ozón . Vysoko v atmosfére chráni ľudí pred ničivým účinkom ultrafialového žiarenia, ale prízemný ozón ako dôsledok automobilizmu v mestách škodí, dráždi dýchacie cesty a môže spôsobiť i zápal pľúc. Počasie má vplyv aj na náladu človeka. Priaznivo ovplyvňuje väčšie množstvo záporne nabitých iontov, ktoré pôsobia na nervový systém prostredníctvom hormónu serotonin. Keď sa do krvi vyplavuje serotonin, máme dobrú náladu, rozširujú sa cievy, ktoré zásobujú srdce a mozog. Záporné ionty človek vdychuje so vzduchom. Vznik záporne nabitých iontov je možný iba pri vyššej úrovni ultrafialového žiarenia v ovzduší. Ale ich vplyv sa neprejavuje iba cez počasie. Klimatizácia, kladne nabité obrazovky počítačov a televízorov záporné ionty pohlcujú - preto sa človek, ktorý pri nich dlho sedí, necíti dobre. Naopak, na hrotoch ihličnanov, pri vodopádoch a pri mori sa ionty uvoľňujú.

Vedci pripomínajú, že dobre sa vo všeobecnosti cítime vtedy, ak ide atmosférický tlak hore, a zle, keď klesá. Príčinou takzvaných predzvestných problémov však nie je zmena tlaku, problémy prichádzajú deň až dva pred teplým a oklúznym frontom, s kratším predstihom pred dažďom, pred búrkou a pod., keď sa tlak ešte ani príliš nemení. Ich podstatou zrejme je - iné vysvetlenie zatiaľ vedci nepredložili - zmena elektrického stavu ovzdušia, zmeny elektromagnetické a iontové, ktoré pôsobia na organizmus.

Ako teda znížiť účinky počasia a nimi vyvolané problémy? To, čo pre seba môže urobiť každý, je: pri blížiacej sa tlakovej níži, pri prechodoch frontu, pri veľkých horúčavách pred búrkou a všetkých ďalších záťažových situáciách obmedziť náročné výkony a rokovania, uvedomiť si možné psychologické negatívne vplyvy na závažné rozhodovania a pri komunikácii v rodine alebo v zamestnaní. Úplný telesný pokoj je však rovnako škodlivý ako nadmerná námaha, mierna svalová aktivita totiž udržuje normálnu krvnú zrážanlivosť a prietokovosť ciev.

(kab)