O medzinárodnom zdaňovaní

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Podarilo sa nám osloviť trh v zahraničí, uvažujeme preto o presune časti výroby. Obávame sa však progresívneho dvojitého zdaňovania. Môžete nás usmerniť, poradiť, čo by z toho pre nás vyplynulo?

- Podnikanie si vyžaduje rozsiahle administratívne a odborné nároky, pričom tieto sa stupňujú, ak ide o podnikateľské aktivity so zahraničnými partnermi. Pri zahraničných aktivitách sú potrebné okrem jazykových znalostí aj znalosti osobitných predpisov, napríklad colných, devízových a v neposlednom rade treba tiež analyzovať daňové dosahy zahraničných transakcií.

Hranice štátov predstavujú aj hranice spoločenských a ekonomických (daňových) záujmov týchto štátov. Teda hranice štátov v tomto zmysle bránia medzinárodnému obchodu a môžu viesť k ťaživému zdaneniu. Preto štáty formujú také vnútroštátne daňové zákony a tiež prípadne medzinárodné zmluvy, aby medzinárodný obchod nebol daňovo nevýhodný.

O daniach z príjmov

Každý štát má záujem vybrať potrebný objem daní, ktoré sú použité na základe spoločenskej objednávky na oblasti financované zo štátneho rozpočtu (armáda, štátne úrady, školstvo). Preto každý štát chce zahrnúť pod svoju daňovú jurisdikciu čo najväčší počet daňových subjektov, od ktorých by tieto dane mohol efektívne vybrať. V SR upravuje dane z príjmov fyzických a právnických osôb zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento zákon viaže daňovú povinnosť na trvalý pobyt u fyzických osôb, prípadne na sídlo u právnických osôb. Osoby, ktoré majú trvalý pobyt (sídlo) na území SR, majú tzv. neobmedzenú daňovú povinnosť z celosvetových príjmov. Osoby, ktoré majú trvalý pobyt (sídlo) mimo územia SR, majú daňovú povinnosť len z príjmov zo zdrojov na území SR, preto sa označujú ako osoby s tzv. obmedzenou daňovou povinnosťou.

Druhy príjmov zo zdrojov na území SR vymedzuje § 22 zákona o daniach z príjmov. Ak má zahraničná osoba uvedené druhy príjmov zo zdrojov na území SR, potom sa tieto majú zdaniť v SR. Väčšina druhov príjmov sa zdaňuje zrážkovou daňou podľa osobitnej sadzby dane uvedenej v ustanoveniach § 36 citovaného zákona, v niektorých prípadoch sa zdanenie realizuje formou zabezpečenia dane (napríklad z príjmov v stálej prevádzkarni zahraničnej osoby na území SR).

Vyššie opísaný postup plne platí tam, kde nie je uzatvorená medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Vyplýva to z ustanovenia § 57 zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého tento zákon platí, len ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Medzinárodná zmluva má teda vyššiu právnu silu. Preto tam, kde je uzatvorená medzinárodná zmluva, nemožno riešiť režim zdanenia len podľa tuzemského zákona, treba aplikovať obe normy súčasne, čo je často značne zložité.

Dvojité zdanenie

Každý štát má záujem podrobiť zdaneniu čo najväčší okruh osôb a druhov príjmov. Preto podľa národných zákonov by mohli byť niektoré druhy príjmov konkrétnej osoby zdanené osobitne v každom štáte, teda vzniklo by dvojité zdanenie (opakované, duplicitné zdanenie). Štát má však tiež záujem vytvárať také prostredie pre podnikateľov, aby medzinárodnému obchodu nebránilo dvojité zdanenie. Preto sa v hospodárskej praxi uzatvárajú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa uzatvárajú ako dvojstranné (bilaterálne) zmluvy (výnimkou boli v minulosti zmluvy medzi štátmi RVHP). Zmluvy sú uzatvárané na báze Modelovej zmluvy OECD (odporúčaná pre približne rovnako rozvinuté štáty), okrem ktorej existuje aj modelová zmluva OSN (odporúčaná pre nerovnako rozvinuté štáty). V zmluve sa štáty dohodnú, ktorému z nich patrí právo zdanenia, a to buď jednému zmluvnému štátu alebo druhému zmluvnému štátu alebo sa na daňovom výnose delia dohodnutým spôsobom.

Každá medzinárodná zmluva má štruktúru modelovej zmluvy a sú v nej adresne uvedené všetky druhy príjmov. Vyplýva to z konštrukcie zmluvy, lebo ak niektorý príjem nemožno priradiť k adresnému druhu príjmov, potom spadá pod daňový režim tzv. ostatných príjmov. Zmluva sa aplikuje tak, že nezakladá právo zdanenia, len v princípe určuje, ktorému štátu patrí právo zdanenia konkrétneho druhu príjmov, a následne sa toto zdanenie uskutoční podľa vnútroštátneho zákona, nie však ťaživejšie, ako je dohodnuté v medzinárodnej zmluve.

Stála prevádzkareň

Na území SR môžu realizovať podnikateľské aktivity aj zahraničné osoby, ale musia sa zaregistrovať v obchodnom registri, čím im podľa ustanovenia § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka vznikne tzv. organizačná zložka. Daňové právo však používa svoje osobitné označenie - stála prevádzkareň. Kritériá pre vznik stálej prevádzkarne definuje § 22 ods. 2 zákona o daniach z príjmov, čiže ak je uzatvorená medzinárodná zmluva, tak aj príslušný článok tejto medzinárodnej zmluvy.

Organizačná zložka zahraničnej osoby zaregistrovaná v obchodnom registri SR, má povinnosť viesť podvojné účtovníctvo tak, ako to ustanovuje § 36 Obchodného zákonníka. Podľa § 23 ods. 10 zákona o daniach z príjmov, základ dane stálej prevádzkarne zahraničnej osoby na území SR nesmie byť nižší, ako by dosiahol z obdobnej činnosti tuzemský daňovník. Základ dane vyplynie zo správne vedeného podvojného účtovníctva, prípadne ho stanoví na žiadosť zahraničnej osoby daňový úrad, napríklad ako pomer zisku k nákladom.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ TAX, k. s., Prievidza