|
|||||||||||||||||
Utorok 1.Októbra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stále je väčší záujem ako ponukaNapriek veľkému rozmachu tenisu je existencia zopár areálov ohrozená Hlavne rekreačný tenis v Bratislave zaznamenal v posledných rokoch neobyčajne prudký vzostup. Dvorce, haly, i pretlakové, nie sú v hlavnom meste Slovenska ojedinelým zjavom. Momentálne je v Bratislave 52 tenisových klubov, podľa informácií o mesiac pribudnú ďalšie štyri a záujem stále narastá. Každý klub má minimálne dva tenisové dvorce a z nich je okolo 70 krytých. Mám veľkú radosť, že nám neregistrovaní hráči vyrastajú hlavne na školách, s uspokojením konštatuje sekretár Bratislavského tenisového zväzu (BTZ) Michal Nemec a pokračuje: Je to logické, práve na školách sa v ostatnom období situácia najvýraznejšie zmenila. Riaditelia škôl pochopili možnosti v tejto oblasti, voľné priestranstvá školských areálov uvoľnili na výstavbu tenisových dvorcov a spájajú tak dobré s užitočným. Majú možnosť robiť zaujímavý šport s vlastnými žiakmi a súčasne ponúkajú tenisové dvorce pre verejnosť. Pochopiteľne, už za poplatky, ktoré sa síce nedajú porovnávať s cenami v iných slovenských mestách, no to už je špecifikum veľkomesta. Komerčná činnosť je takto vyvážená, je prospešná pre školu a súčasne si zarobia potrebné finančné prostriedky na svoju klubovú činnosť, rozoberá rozmach bieleho športu v podmienkach hlavného mesta Slovenska sekretár BTZ. Súčasne naznačuje aj cestu, ktorou by sa mali uberať všetky kluby, pri zabezpečovaní svojej činnosti. Kluby nemôžu čakať, že im niekto, zväz či v konečnom dôsledku štát posunie nejaké milióny na ich činnosť. Aj v tejto zložitej ekonomickej atmosfére musia hľadať spôsob, ako si zabezpečiť prostriedky na existenciu klubu a klubovej činnosti. A to aj vrátane údržby športového areálu a skvalitňovania jeho materiálno-technického zabezpečenia, jednoznačne vyjadruje stanovisko Michal Nemec. Že to ide, ukazujú výsledky viacerých bratislavských klubov, no aj príklady zo širšieho okolia. Napríklad by pre mnohých bolo určite prekvapujúcim zistením, aký kvalitný tenisový areál si vybudovali v Zohore na Záhorí. Mimoriadny úspech v skvalitňovaní ponuky zaznamenali pretlakové haly s tenisovými dvorcami. Skutočne naberajú na popularite aj napriek tomu, že ich zabezpečenie už nie je dnes až takou výhodnou záležitosťou ako v minulých rokoch, keď naša koruna bola v istom zmysle porovnateľná s českou. Dodávateľom celého zariadenia sú totiž české firmy a cena pretlakovej haly sa pohybuje okolo 3,5 milióna českých korún, čo je pri aktuálnom kurze koruny približne o milión v prepočte viac. Návratnosť investícií do tohto zariadenia v našich podmienkach je asi tri až päť rokov a, pochopiteľne, aj preto je o ne naďalej značný záujem. Ukazuje sa, že tento systém vybavenia tenisových dvorcov má šancu preniknúť aj do okolia Bratislavy. V otázkach životaschopnosti tenisu svoju úlohu zohráva Bratislavský tenisový zväz systematickým usporadúvaním súťaží a organizovaním školení rozhodcov a trénerov III. triedy. Okolo dvadsať nových záujemcov každoročne získa kvalifikáciu trénera a ako sa vyjadril sekretár BTZ Nemec, z tejto stránky nemajú problémy. Precíznejšia súhra by sa však od klubov vyžadovala, nemali by tolerovať trénovať ľuďom bez trénerskej licencie. Zlé návyky, ktoré mladí adepti tenisu získajú pod vedením ťakožetrénerovŤ, sa totiž veľmi prácne odstraňujú, ak to vôbec v niektorých prípadoch je možné. Rodičia by si mali dobre premyslieť, komu zveria svoje dieťa v začiatkoch jeho tenisovej kariéry, vyzýva k pozornosti M. Nemec. Nazdávame sa, že naozaj odborne poradiť by im mali hlavne správcovia jednotlivých tenisových areálov a vyplatí sa tiež vyhľadať pomoc v renomovaných kluboch. Napríklad na Interi, na Slovane, v Slávii STU či v Slávii Právnik v Petržalke. A možno aj pri takej zaujímavej akcii, akou je Zadunajský Wimbledon tenisových nádejí Petržalky, ktorý na dvorcoch pri známom Draždiaku pravidelne usporadúvajú pre neregistrovaných hráčov z radov mládeže. Tento zaujímavý športový turnaj, na ktorom sa pravidelne prezentuje približne 40 chlapcov a 15 dievčat, má už takú popularitu, že v mestskej časti Ružinov sa chystajú v budúcom roku organizovať niečo podobné a pracovný názov je Preddunajský Wimbledon, informuje nás M. Nemec. Napriek tomu, že je v Bratislave dosť veľký počet tenisových dvorcov, ešte stále je dopyt vyšší než ponuka. Bratislava má v súčasnosti zdanlivo dosť klubov, z ktorých každý má vlastné dvorce, bolo by však škoda, ak by čo len jeden z nich zbytočne zanikol. Pred päťdesiatimi rokmi patrila Lokomotíva k najlepším tenisovým klubom. Bol to jeden z najkvalitnejších areálov na Slovensku, tvrdo konkuroval Slovanu a pripomínal pražskú Štvanicu. Dnes však Železnice SR, a. s., atakujú tieto priestory a navrhujú zrušiť tenisové dvorce. Život prináša zmeny, to musíme v istom rozmere rešpektovať, nemalo by sa to však diať jednosmerne. Nazdávam sa, že ak niečo, čo dlhodobo funguje, rušíme, mali by sa hľadať spôsoby náhrady. Jednoducho, vedenie železníc by malo poskytnúť pozemky na výstavbu nových tenisových dvorcov, ktoré by nahradili populárnu Lokomotívu a množstvo tenisových nadšencov aj z radov zamestnancov železníc by takto mohlo pokračovať v úspešnej tradícii tohto klubu, hovorí Michal Nemec. Je celkom možné, že v rovnakej situácii sa môže ocitnúť iný športový komplex - areál Spojov v Podunajských Biskupiciach. Tu ešte pravdepodobne nie je stále vyriešený spor o tom, komu patria pozemky, či mestu alebo firme. Držím palce, aby to patrilo mestu, pretože od Telekomunikácií nie je zábezpeka, či ponechajú priestory biskupického areálu na ten účel, na aký bol určený. Tradície by sa mali rešpektovať, tenisový klub Spoje bol mnohokrát organizátorom špičkových celoštátnych podujatí, hrajú prvú ligu, dokonca ženy postúpili do extraligy, teda patria k elite tohto športu na Slovensku, vyslovuje otázku Michal Nemec. Martin Sládek |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |