Taliansko-nemecký duel

Na obzore je hádka, ktorá by vážne mohla narušiť politický pomer síl v Európe, celkom zastaviť integračný proces a ohroziť stabilitu celého kontinentu. Aktérmi sporu sú dve regionálne mocnosti a príčinou jedna originálna žena. Taliansko, Nemecko a Snehulienka. Vody rozbúril profesor Giuliano Palmieri z Trevisa svojim tvrdením, že rozprávková princezná nie je Nemka, ale Talianka z oblastí baní Monte Pore, kde sa až do konca 18. storočia ťažilo železo na výrobu zbraní v Benátkach. Bratia Grimmovci, tvrdí Palmieri, len mechanicky zaznamenali legendy, ktoré tuná kolovali.

Ťažko je predpovedať ako Nemci zareagujú na trúfalé slová, ale celú záležitosť netreba brať na ľahkú váhu. Veď Snehulienka už takmer dve storočia ovplyvňuje chod dejín. A svedčí o tom aj Palmieriho teória, i keď, pravda, nie je celkom presná. Podľa všetkého baníci v Monte Pore objavili zdroj obrovského bohatstva, či už duchovného alebo materiálneho, avšak chýbali im technické alebo intelektuálne schopnosti, aby sa ho zmocnili. Prišli však na geniálnu myšlienku vyslať do sveta prosbu o pomoc zašifrovanú do navonok nevinnej detskej rozprávky. Snehulienka, najkrajšia žena na svete, je tu symbol tej najblaženejšej odmeny. Dostane ju muž zasvätený do najvyšších tajomstiev, ktorý bude ochotný pomôcť trpaslíkom, čítaj baníkom. Od tamojších Nemcov sa Taliani dopočuli o zberateľoch ľudových rozprávok Jakobovi a Wilhemovi. Vyhľadali ich, nenútene im rozpovedali pútavý príbeh o princeznej, a títo ho, nič netušiac, vďačne zaznamenali a zverejnili.

Ibaže Snehulienka sa dostáva do tlače v roku 1812. Je to obdobie nastupujúceho romantizmu a začiatku Napoleonovho úpadku, obdobie veľkých cieľov a myšlienok. Viaceré tajné spolky, najmä v Nemecku a Taliansku, sa pri prečítaní slovných spojení, ako je zázračné zrkadlo, princeznino srdce či otrávené jablko rýchlo dovtípia, že ide o zašifrovaný kód. No pod vplyvom doby jeho význam zle interpretujú a pochopia ho ako návod na ovládnutie sveta. Prácu trpaslíkov v baniach si vyložia ako exploatáciu surovinového bohatstva. Kráľovnú ovládajúcu najrozličnejšie zázračné triky a núkajúcu jablko, v našom prípade symbol ekzaktného newtonovského poznania, identifikujú ako sily rozbiehajúcej sa priemyselnej revolúcie, ktoré treba poraziť. No a Snehulienkina dočasná smrť podľa nich svedčí o tom, že jednotní trpaslíci musia čakať, až kým nenastane správny okamih na akciu.

Dosah nesprávneho výkladu je dramatický. Taliansko a Nemecko sa zjednocujú a snažia sa o nové rozdelenie kolónií. Keď sa im to nedarí, rozhodnú sa vyvolať svetovú vojnu. Je im jasné, že nemôžu vyhrať, no ich skutočným cieľom je vydláždiť cestu pre príchod fašizmu. Obdobie trpasličej uniformnosti a disciplíny naozaj zavládne, zdá sa, že všetko ide podľa návodu Snehulienka. V tridsiatych rokoch minulého storočia do hry vstupuje Walt Disney. Tvorca Mickeyho Mousa, chronicky známy obdivovateľ fašizmu, vo svojich bohatých kontaktoch s Mussolinim sa dozvedá o tajnom návode, ale aj o tom, že sa blíži čas jeho naplnenia. Úplne prepadne myšlienke. Investuje takmer celý svoj majetok, aby v roku 1937 natočil ý celovečerný animovaný film a vyslal svetu posolstvo: Snehulienka ožila.

Disney sa dosť ťažko vyrovnával s výsledkom druhej svetovej vojny a pociťovali to najmä jeho zamestnanci, ktorých v zúrivosti odpratával McCarthymu a jeho lovu na čarodejnice. No Disneyho animovaný film neprestával pútať pozornosť najrozličnejších záujmových skupín, organizácií a služieb. Dôkladne sa mu venovala najmä nová veľmoc na obzore - ZSSR. S tajným návodom sa Sovieti stretli už v čase stretnutia Molotov - Ribbentrop, rozdelenie Fínska bolo len návnadou pre oficiálnych historikov. Avšak aj Moskva má problém s interpretáciou diela. V KGB síce pochopia, že v baniach sa ťažia kovy pre zbrane, no nehľadajú hlbšie súvislosti. Všetku energiu vrhajú na zbrojenie, navyše budujú kult baníka. Okrem toho údajne sám Lenin svojho času označil Snehulienkinu krásu za nebeskú, a keďže oficiálna ideológia neuznávala nebo ako metafyzickú kategóriu, začína sa program dobýjania hmotného vesmíru.

Všetci vieme, ako to dopadlo. No práve obdobie rozpadu ZSSR je zdrojom nových záhad. Približne v tom čase sa do obehu dostáva viac filmov (aj v talianskej produkcii) o Snehulienke, kde je vykreslená ako mimoriadne promiskuitné žieňa, zatiaľ čo trpaslíci sú spravidla ochotní spĺňať všetky jej chúťky. Ešte nikomu sa nepodarilo odhaliť skryté posolstvo týchto, navonok lascívnych diel. Jasné je len, že hovoria o tvrdom jadre tajomstva (hard core), a podľa všetkého od pochopenia týchto stonov, polôh a prudkých pohybov bude vo veľkej miere závisieť naša budúcnosť. A aj preto vôbec nie je jedno, či je Snehulienka Talianka alebo Nemka.

Rastislav Boldocký