Tvrdo idú na nelegálnu prácu

Prekvitá najmä v malých firmách, obchode a v stavebníctve

Tam, kde je vysoká nezamestnanosť, má živnú pôdu aj nelegálna práca. Je len prirodzené, že štát má záujem na jej odhaľovaní a prostredníctvom zainteresovaných zložiek podniká kroky na jej odstránenie či legalizáciu pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektorát práce mal donedávna v tomto smere zviazané ruky nedokonalou legislatívou, ktorá neumožňovala odhaliť poskytovateľov nelegálnej práce. Zmena zákona o inšpekcii práce, zákona č. 95/2000 Z. z. v úplnom znení, jeho novelou č. 231/2002 Z. z. umožňuje od 3. mája inšpektorátom práce, dozerajúcim nad týmto trhom konať už oveľa razantnejšie. Pomohlo najmä to, že zamestnávatelia musia na požiadanie, a to už v čase overovania totožnosti zamestnanca, predložiť na pracoviskách doklady, ktorými sa preukáže pracovnoprávny vzťah k osobám nachádzajúcim sa na ich pracoviskách. Inšpektor práce má

právo pri kontrole

požadovať od zamestnávateľa dohodu o vykonávaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo pracovnú zmluvu. Podobne aj každá osoba na kontrolovanom pracovisku musí preukázať totožnosť a vysvetliť dôvod svojej prítomnosti na ňom. Tým sa vytvoril základný pilier kontroly a v prípade nesplnenia zákonných požiadaviek aj postihu. Rozpätie pokút v súvislosti s nelegálnou prácou sa pohybuje od 50-tisíc Sk do pol milióna korún. Mnohí zamestnávatelia, ale aj zamestnanci, ako ukazujú skúsenosti Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, sa obyčajne bránia tým, že sú v pracovnom pomere iba od predchádzajúceho dňa a nestihli vybaviť potrebné doklady. Dá sa to však dokázať, že to tak nie je. V prípade, že na nové pracovisko prichádzajú ľudia z evidencie OÚP, vylúčená je i možnosť zamestnania na skúšku. Jednoducho, len čo zamestnanec

začne pracovať,

musí mať pracovnoprávny vzťah na účely kontroly. Banskobystrický inšpektorát práce skontroloval od začiatku roku 2002 už 3708 osôb. Z uvedeného počtu skontrolovaných osôb sa 19 nachádzalo na pracoviskách bez preukázania pracovnoprávneho vzťahu, z toho bolo sedem žien. Za zamestnávanie bez pracovnoprávneho vzťahu inšpektorát práce navrhol pokuty v sume 1,1 mil. Sk. Nelegálna práca, ako nám povedala právnička Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici JUDr. Danica Bedlovičová, je rozvinutá najmä v stavebníctve, obchode a predovšetkým v malých firmách. Kontroluje sa aj to, či zamestnávateľ vykonáva prácu svojimi zamestnancami alebo živnostníkmi. V odhaľovaní nelegálnej práce sa veľmi osvedčila spolupráca viacerých zložiek na základe tzv. 12-dohody. Jej aktéri sa stretávajú každý mesiac. Členmi sú okrem Inšpektorátu práce aj zástupcovia KÚP, polície, cudzineckej polície, Sociálnej poisťovne, daňového riaditeľstva, živnostenského odboru a podobne. Kontroly neraz robia aj spoločne alebo ak niektorá zo zložiek zistí nelegálnu prácu, informuje o tom aj ostatných. Podnety na kontrolu prichádzajú od občanov aj telefonicky a preverujú sa aj anonymné podania. Aj napriek tomu sa však zrejme

podarí odhaliť

len vrchol ľadovca. Zatiaľ totiž neexistuje ani definícia nelegálnej práce, ani zákon, ktorý by ju presnejšie formuloval. Kým je teda absencia zákona o tomto nežiaducom fenoméne, ťažko vôbec definovať, čo nelegálna práca je. Chýba pre ňu jednotný výklad, čo otvára priestor na rôznorodé vysvetlenia. Klasickým príkladom je opatrovanie dieťaťa v domácnosti. Je to nelegálna práca alebo nie? Alebo koľko ľudí popri riadnom pracovnom pomere má ešte ďalší džob a nemusí to byť hneď vykladanie vagónov. Potieranie nelegálnej práce je v záujme štátu, ktorý jej pričinením prichádza o daňové príjmy, ale aj o zamestnancov. Mnohí z nich si ani neuvedomujú, že práca načierno prináša aj veľa rizík a nepríjemných prekvapení.

Peter Farárik