Železničný pokus?

Alexander F. Zvrškovec

Hospodársky klub (NEF) na svojom poslednom stretnutí vypočul generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti, a. s., a jeho myšlienky týkajúce sa budúcnosti slovenských železníc. Vzhľadom na to, že klubová komunita nemala možnosť diskutovať o jeho príspevku, dovolil som si takto s odstupom času ponúknuť niektoré z mojich postrehov na jeho príspevok.

Na rozdiel od bežného predstavenia problematiky, ktorého centrom by bola reálna analýza dopravného trhu, sa Andrej Egyed venoval histórii slovenských železníc a ich súčasnej organizačnej a finančnej realite. Dnešné vedenie Železničnej spoločnosti, ktorá je operátorom zodpovedným za osobnú a nákladnú dopravu, má názor, že Slovenská republika je železniciam dlžná viac ako 17 miliárd Sk za tzv. jej výkony vo verejnom záujme. Tento názor si vedenie nechalo potvrdiť vo vlastnom účtovníctve, ale z prednášky nevyplývalo, akým spôsobom tento verejný záujem štát definoval.

Ako každý, kto v tomto štáte platí dane, mám aj ja záujem, aby verejné prostriedky boli použité s maximálnou efektívnosťou a v oblastiach s vysokou spoločenskou prioritou. Z niektorých dôvodov považujem za potrebné, aby použitie daňových prostriedkov na železničnú dopravu bolo podrobené verejnej debate. Železničný dopravný systém má v porovnaní s inými dopravnými systémami niekoľko výhod, ale aj nevýhod. Vzhľadom na to, že jeho najväčším konkurentom v tzv. lokálnom a regionálnom priestore je cestný dopravný systém, tak spomeniem aspoň niektoré z nich.

Železničná osobná doprava je konkurencieschopná iba vtedy, ak operátor prevádzkuje systém v regióne s vysokou hustotou obyvateľstva s potrebou mobility a optimálnou hustotou zástavok. Ak tieto predpoklady neexistujú, je cestná doprava vo všetkých oblastiach efektívnejším spôsobom riešenia problému. Vzhľadom na to, že Andrej Egyed nepredložil trhovú analýzu, je iba možné sa domnievať, že tak vedenie, ako aj vlastník Železničnej spoločnosti sú presvedčení o tom, že existuje reálna potreba osobnej železničnej dopravy. Ak je to tak, o čom ja silne pochybujem, prečo nemôže tento dopravný systém niesť svoje vlastné náklady? Podľa môjho názoru dnes nie je isté, či potenciálny cestujúci je ochotný cestovať týmto dopravným prostriedkom v prípade, že by mal uhradiť reálnu hodnotu tejto služby. Je tiež dôležité podotknúť, že cestujúci, ktorý využije služby železníc, v drvivej väčšine prípadov neprichádza priamo do cieľa svojej cesty, ale je nútený použiť iný dopravný systém na dosiahnutie tohto cieľa. Táto kardinálna nevýhoda je achilovkou osobnej železničnej dopravy. Ešte väčšou nevýhodou železnice ako dopravného systému je jej využitie na nákladnú dopravu na krátke a stredné vzdialenosti. Zvoz tovaru, riziká spojené s manipuláciou s tovarom, jeho rozvoz ku konečnému zákazníkovi za cenu, ktorú dnes ponúkajú železnice, sú ďalšou bariérou, ktorej prekonanie si vyžaduje podstatne viac, ako nekonečné dotácie zo štátnej pokladnice.

Oddelením železničnej cesty (železničný zvršok) od operatívnej zodpovednosti za prevádzkovanie osobnej a nákladnej dopravy dosiahneme zviditeľnenie železničnej problematiky. Takéto zviditeľnenie však nie je riešením problému železníc. Podľa môjho názoru je budúcnosť železníc závislá od možnosti európskej integrácie operátorov v priestore definovanom patričnou európskou direktívou, ktorá reguluje nákladnú dopravu. Takáto regulácia musí vychádzať z potreby presunu diaľkovej nákladnej dopravy, ktorú dnes zabezpečujú kamióny na železnicu tak, aby dosiahli zníženie zaťaženia životného prostredia a zníženie zaťaženia cestného systému.

Bez takejto regulácie budú národné železničné systémy chátrať ďalej, až kým nedôjde buď k ich náhrade iným systémom, alebo celkovému odstráneniu z dôvodu neefektívnosti konceptu ako takého .V tejto perspektíve je dôležité, aby daňové prostriedky, ktoré si dnešné vedenie Železničnej spoločnosti doslova chce vymáhať od vlastníka, neboli zahodené do čiernej diery. Jednou z dôležitých úloh novej vlády bude aj prijatie dopravnej koncepcie, ktorá musí obsahovať definíciu tzv. verejnej objednávky. Bolo by tiež vhodné tak zmeniť stanovy Železničnej spoločnosti, aby sa jej vedenie (predstavenstvo) skladalo nielen zo zamestnancov, ale aj z tých, ktorí služby spoločnosti používajú.

Nakoniec treba povedať, že musíme viesť debatu nielen o tom, čo potrebujeme, ale hlavne o tom, čo si môžeme dovoliť. Financovanie železníc treba alternatívne porovnať s financovaním ciest, zdravotníctva, školstva atď... Treba sa rozlúčiť s predstavou o tom, že všetko, čo prevádzkuje štát, musí byť lacné, a treba sa zblížiť s myšlienkou, že to, čo dnes prevádzkuje štát, môže prevádzkovať niekto iný alebo, že sa to prevádzkovať vôbec nebude. Môj dojem z prednášky bol ten, že vedenie Železničnej spoločnosti zakladá svoje podnikanie na tom, že ich uživí ich vlastník a nie na tom, že sa budú musieť živiť sami tým, že budú riešiť dopravný problém, pre ktorého riešenie ich vlastník založil.

Alexander F. Zvrškovec