EVERGREENOM RÓMOVIA

Európska komisia chváli Bratislavu za pokrok, poukazuje však aj na niekoľko nedostatkov. Napriek tomu odporučila Slovenskú republiku spolu s ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami na prijatie do Európskej únie v roku 2004. Také je resumé bruselskej hodnotiacej správy, ktorá je pre nás jasným bodom v tohtoročnej jeseni. Je všeobecne známe, že až do roku 2000 boli posudky na SR, ktorými Európska komisia (EK) hodnotí pripravenosť, skôr negatívne. Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998 EK dokonca konštatovala, že ak chce SR vstúpiť do únie, nemôže si dovoliť ďalší nepriaznivý posudok. V poslednej správe komisia konštatovala výrazné zlepšenie, ako problémové oblasti uvádzala sociálnu reformu, postavenie Rómov a boj proti korupcii.

Slovensku sa v pretekoch, ktoré nemajú paralelu, obratným vyjednávaním podarilo uzavrieť 27 z 29 kapitol prístupového procesu do EÚ. Pevne sme sa zaradili do hlavnej skupiny kandidátov na členstvo EÚ. K plusovým bodom minulej vlády patrí aj prijatie zákona o slobode informácií, ktorý priniesol väčšiu otvorenosť a transparentnosť do politickej kultúry krajiny. Pod bdelým dohľadom Medzinárodného menového fondu dodržiavala vláda okrem toho vedome prísne fiškálno-politické zásady a aj tým posilňuje dôveru zahraničných investorov. Medzi plusové stránky hodnotenia patrí reštrukturalizácia a privatizácia bankového sektora. Vďaka znovunadobudnutej pevnosti bankového sektora má Slovensko teraz najdôležitejšie predpoklady na dlhodobý vyvážený hospodársky rozvoj. A čo viac: napriek znovu sa objavujúcim obvineniam o štátnej korupcii je privatizačný proces úplne transparentný a pokračuje bez zdržaní. Nejde len o relatívne príjemnú dikciu materiálu, ale predovšetkým o jeho relatívne povzbudzujúci účinok.

Slovensko je fungujúcou trhovou ekonomikou, ktorá bude po vstupe do EÚ v roku 2004 schopná čeliť konkurencii na vnútornom trhu únie. Problémom ostáva vysoká nezamestnanosť a deficity bežného účtu a verejných financií. Podľa hodnotiaceho protokolu pokračovanie v terajšej ceste reforiem by malo Slovensku umožniť odolávať konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie. Hodnotiaca správa konštatuje, že od roku 1997 sa podarilo dosiahnuť makroekonomickú stabilitu na Slovensku a urýchliť reformy. Hospodársky rast sa od roku 1999 stále zvyšuje (vlani dosiahol 3,3 percenta HDP), infláciu sa podarilo znížiť na jednociferné číslo (v júli 2002 dokonca na rekordné dve percentá).

Riziková vysoká nezamestnanosť si vyžaduje celý rad štrukturálnych reforiem vrátane odstránenia demotivujúcich účinkov systému sociálnej ochrany a prijatia pružnejšej pracovnej legislatívy. Treba ďalej posilniť dohľad nad finančným sektorom.

Môže nás tešiť, že dokument EK oceňuje, že sa na Slovensku vytvorilo vysoko predvídateľné podnikateľské prostredie, posilnila sa dopravná a telekomunikačná infraštruktúra, zvýšil sa podiel služieb na tvorbe HDP. Začali sa realizovať opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, zásahy vlády do podnikateľského sektora sa výrazne znížili. Všetky tieto opatrenia sú dôležité preto, aby ekonomika krajiny mohla čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu únie. EK dospela k názoru, že Slovensko by malo byť schopné splniť toto kritérium po vstupe do EÚ.

Problémom Slovenska v politickej oblasti je napriek výraznému úsiliu stále zložité postavenie rómskej komunity, zatiaľ čo ostatné menšiny sú dobre integrované do spoločnosti. Dôvodom znepokojenia ostávajú podmienky na bývanie Rómov, najmä na východnom Slovensku, kde často chýba prístup k základným potrebám ako voda či elektrina. Rómovia sú často vystavení sociálnym nerovnostiam a naďalej zažívajú diskrimináciu vo vzdelávaní, v zamestnaní, justícii či prístupe k verejným službám, uvádza EK. Zdrojom znepokojenia ostáva podľa EK integrácia sociálne zraniteľných a postihnutých osôb do spoločnosti, rovnako, ako aj životné podmienky mentálne postihnutých pacientov. Slovensko je naďalej krajinou pôvodu, ako aj tranzitnou a cieľovou krajinou pre pašovanie žien a detí, píše sa v hodnotiacej správe EK.

Správa EK chváli a vychvaľuje, ale tiež vyzýva na ďalšie úsilie. Spĺňame kodanské politické kritériá, ako je stabilita inštitúcií zaručujúcich demokraciu, vláda zákona, dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie menšín. Pokiaľ ide o ekonomické, spĺňame prvé - sme fungujúcou trhovou ekonomikou. Druhé - schopnosť čeliť konkurencii na vnútornom trhu EÚ - splníme po vstupe.

Stoštyridsaťstranový dokument však nie je celkom „milostivý“. EK upozorňuje na rad nedostatkov a vyzýva nás na pokračovanie reforiem a väčšie úsilie v mnohých oblastiach. Už spomínané postavenie rómskej menšiny, stále existujú obavy aj o profesionálnu nestrannosť a politickú nezávislosť časti súdnictva. Ani v otázke uplatňovania zákona o štátnej službe komisia nie je benevolentná k meškaniu. Varuje, že prevod kompetencií zo štátu na regióny bez fiškálnej decentralizácie môže zdržať riadne fungovanie samosprávy.

Hlavný vyjednávač Slovenska s EÚ Ján Figeľ jemne upozorňuje, že odporúčanie komisie ešte neznamená istotu vstupu. Aj ďalší experti pripomínajú, že do únie nestačí len vstúpiť, oveľa ťažšie je v nej aj obstáť. Otázkou je, či priaznivá správa Bruselu o Slovensku bude vnímaná ako pravda pravdúca jeho občanmi alebo aspoň ich väčšinou.

E. Bujačková