Kosenie trávy aj odhŕňanie snehu

Len aby sa poplatky dostali na miesto určenia a dokonca i využili

„Poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu neplatia podnikatelia, ale platí ho fyzická osoba - turista,“ upozorňuje na často mylné vnímanie zákona o

miestnych poplatkoch Ing. Jozef Viliam, prednosta Mestského úradu Vysoké Tatry. Hd priniesol informácie o novelizácii zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch, ktorý v znení zákona č. 463/2002 Z. z. priniesol podstatné zmeny v obsahu pôvodného zákona. Pred niekoľkými dňami sme informovali o názoroch podnikateľov, ktorí namietajú najmä voči výberu poplatku za každý kalendárny deň a nie tak, ako to bolo pôvodne, za každé prenocovanie. Poplatky však za orgány samosprávy vyberá podnikateľ, ktorý musí svojim

hosťom vysvetliť

nielen koľko, ale prečo musí platiť. Zákon stanovuje maximálnu hodnotu poplatku 15 Sk. Prednosta MÚ Vysoké Tatry spresňuje, že pri stanovení výšky poplatku v jednotlivých mestských častiach zhodnotili kvalitu služieb a infraštruktúru, ktorá nie je všade na rovnakej úrovni. Tak sa stalo, že napríklad pre Vyšné Hágy, Tatranské Zruby platí nižší poplatok ako pre centrálne časti (Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Lomnica). „Poplatok, ktorý vyberáme, ide späť do cestovného ruchu,“ vysvetľuje Jozef Viliam. Deje sa tak priamo financovaním aktivít Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry a jej turistických informačných kancelárií alebo nepriamo cez verejnoprospešné služby. V podobnom duchu vysvetľuje postup samosprávy aj RNDr. Štefan Šramka, starosta obce Demänovská Dolina. Vo funkcii je dvanásty rok, takže problematika tzv. kúpeľných poplatkov je mu blízka. Príjem z poplatkov za pobyt a z predaja tabaku a alkoholu tvorí podstatnú časť príjmovej časti rozpočtu obce. „Zo začiatku sme sa snažili pomôcť ľuďom, preto

poplatky boli

čo najnižšie,“ vysvetľuje Štefan Šramka. Výdavky rastú, veľa pohltí zimná údržba ciest, v lete kosenie trávy, udržiavanie čistoty verejných priestranstiev, ba dokonca aj také prozaické veci, ako je maľovanie zvodidiel.

V snahe urobiť všetko na udržanie ekologickej rovnováhy, sa v zime používa ako posypový materiál vápenec, ktorý je síce drahší, ale neškodí prostrediu. Poplatky za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu, ktorý platí každý návštevník pri ubytovaní v ubytovacom zariadení za každý kalendárny deň, sú len jedným zo zdrojov príjmov do rozpočtu samosprávy. Že ich použitie je skutočne účelné a slúži tým, ktorí ho platia, teda návštevníkom, potvrdzuje aj Ing. Juraj Bulík z Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. „Poplatky po novom“ sa budú platiť v Bratislave už od 1. novembra. Dosiaľ sa v Bratislave ročne v tomto druhu poplatku vybralo okolo 450-tisíc Sk. Je to skutočne nízka suma v porovnaní s celkovým rozpočtom mesta, ktorý dosahuje 4 mld. Sk. Od novembra bude podliehať spoplatňovaniu

každý návštevník

ubytovaný vo verejnom ubytovacom zariadení, takže výška zinkasovaného poplatku bude, samozrejme, vyššia. „V podstate všetky výdavky, ktoré magistrát má, majú charakter verejnoprospešných služieb,“ vysvetľuje Juraj Bulík a dodáva, že najvyššie výdavky sú spojené so zabezpečením mestskej hromadnej dopravy. Druhým v poradí je čistenie, údržba a výstavba komunikácií, verejné osvetlenie. Ďalšími sú organizácie zabezpečujúce verejnoprospešné služby, ako sú kultúrne a telovýchovné zariadenia a, samozrejme, aj Bratislavská informačná služba. Magistrát teda pre potreby svojich návštevníkov financuje celý rad služieb. K nim patrí aj zoologická záhrada, múzeá a galérie. Novelizácia zákona o miestnych poplatkoch umožnila mierne rozšírenie možností plnenia príjmovej časti rozpočtu samosprávy. V Bratislave by sa mal príjem z tohto zdroja v budúcom roku zvýšiť na 10 až 11 mil. Sk. Pri všetkom platí slovíčko „ak“. Pri miestnych poplatkoch to znamená, ak ich ubytovacie zariadenia vyberú a odvedú na účet samosprávnych orgánov. Inštruuje ich k tomu zákon, ako aj nariadenie miest a obcí. Mesto Vysoké Tatry nariaďuje podnikateľom povinnosť poplatky vybrať a odovzdať

na účet mesta

do 15 dňa nasledujúceho mesiaca. Ak sa neodvedú, mesto má právo penalizácie. Ako je to v Bratislave, informuje Juraj Bulík: „Vytvárame si vlastnú databázu a spolupracujeme pritom so živnostenskými úradmi. Pokiaľ vieme, že ubytovacie zariadenie poskytuje služby, oslovíme ho vo vyberaní poplatku. Rovnako vyzývame všetkých, ktorí poskytujú ubytovacie služby, aby si splnili ohlasovaciu povinnosť.“ Magistrát hlavného mesta Bratislava využíva na to dokonca aj internetovú stránku, takže podnikatelia môžu nájsť bližšie inštrukcie na stránke www.Bratislava.sk.

Rudolfa Vallová