Zmena výšky minimálnej mzdy

V zmysle nariadenia vlády SR č. 514/2002 Z. z. od 1. októbra 2002 a jej vplyv na sociálnu oblasť

Minimálna mzda ako spoločensky najnižšia cena práce má v zákonodarstve anglosaských krajín približne storočnú tradíciu. Po prvý raz ju uplatnili na Novom Zélande v roku 1894 ako súčasť rozhodovania pracovných sporov. V Austrálii ju zaviedli v roku 1896 s cieľom zabrániť výplate príliš nízkych miezd, zaručiť existenčné minimum a obmedziť nekalú súťaž vyplácaním veľmi nízkych miezd. Postupne bola uplatňovaná v Rakúsku a Nórsku (1918), v Československu (1919), v Nemecku (1923), v Španielsku (1926) a v Belgicku (1934).

Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ (fyzická alebo právnická osoba) povinný poskytovať zamestnancom, vo väčšine prípadov v zamestnaniach najnižšej výkonnosti a kvalifikácie. Práve prostredníctvom minimálnej mzdy sa zabezpečuje životná úroveň na spoločensky minimálne uznanej hranici. Z hľadiska Medzinárodnej organizácie práce (MOP) sa považuje za základný faktor sociálnej integrity občanov a právo občanov na minimálnu mzdu patrí do okruhu nedeliteľných subjektívnych sociálnych práv.

V sociálnom chápaní minimálnych miezd pokračovala aj Európska sociálna charta (Slovenská republika ju ratifikovala a 21. júla 1998 nadobudla právoplatnosť), ktorá minimálnu mzdu definuje ako právo občanov na primeranú odmenu za prácu, a to aspoň na takej úrovni, ktorá zabezpečí zamestnancom a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. Väčšina krajín OECD sa rozhodla pre jednotné celoštátne minimálne mzdy, ktoré pre niektoré skupiny zamestnancov, napríklad pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, pre mladistvých zamestnancov, učňov atď., môžu byť ustanovené aj zníženými sadzbami.

Vo väčšine krajín je minimálna mzda ustanovená rozhodnutím vlády alebo parlamentom (na základe zákona - ide o tzv. štatutárnu minimálnu mzdu), inými štátnymi orgánmi (na základe nariadenia alebo vyhlášky) alebo na základe dohody medzi jednotlivými sociálnymi partnermi, čiže na základe kolektívneho vyjednávania. Minimálna mzda môže byť ustanovená na národnej úrovni (na základe celoštátnej - tripartitnej dohody sociálnych partnerov) alebo podľa jednotlivých odvetví (tzv. odvetvové minimálne mzdy).

V Slovenskej republike výška minimálnej mzdy bola do roku 1996 upravovaná vládnym nariadením (napríklad vládne nariadenie ČSFR č. 99/1991 Zb. o určení minimálnej mzdy, vládne nariadenie ČSFR č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 645/1992 Zb. a nariadenia vlády SR č. 248/1993 Z. z.). Od 1. apríla 1996 však nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Odvtedy má Slovenská republika tzv. jednotnú štatutárnu minimálnu mzdu. Zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde bol viackrát novelizovaný, napríklad zákonom č. 366/1997 Z. z., zákonom č. 56/1999 Z. z. (účinný od 1. apríla 1999, výška minimálnej mzdy - 3600 Sk mesačne) a naposledy nariadením vlády SR č. 514/2002 Z. z., ktorým sa výška minimálnej mzdy ustanovila v sume 5570 Sk mesačne (účinné od 1. októbra 2002).

Tabuľka:

Výška mesačnej minimálnej mzdy od 1. apríla 1999

obdobie suma právny predpis

od 1. 4. 1999 3600 Sk mesačne zákon č. 56/1999 Z. z.

od 1. 1. 2000 4000 Sk mesačne zákon č. 346/1999 Z. z.

od 1. 10. 2000 4400 Sk mesačne nariadenie vlády SR č. 298/2000 Z. z.

od 1. 10. 2001 4920 Sk mesačne nariadenie vlády SR č. 411/2001 Z. z.

od 1. 10. 2002 5570 Sk mesačne nariadenie vlády SR č. 514/2002 Z. z.

Zároveň je potrebné uviesť, že podľa odporúčaní EÚ by minimálna mzda mala dosahovať 60 % z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve (približne je 13 555 Sk), čo by v súčasnosti predstavovalo v podmienkach Slovenskej republiky 8210 Sk mesačne. Vzhľadom na uvedené schválenie výšky minimálnej mzdy v sume 5570 Sk mesačne, ide iba o necelých 41 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve. Medzi najslabšie platené odvetvia, kde sa v plnej miere uplatňuje minimálna mzda, patrí najmä poľnohospodárstvo, odevný priemysel, textilná výroba a zneškodňovanie odpadov.

Celkovo možno konštatovať, že v porovnaní s krajinami Európskej únie, ako aj krajinami V4 priemerná mzda, minimálna mzda, ako aj náklady na prácu v podmienkach Slovenskej republiky patria medzi najnižšie. To sú nepochybne hlavné dôvody zníženej motivácie pracovať, resp. zamestnať sa, ako aj nezáujmu na zvyšovaní kvalifikácie a odchodu najmä mladých vzdelaných ľudí do cudziny.

Súčasná platná právna úprava minimálnej mzdy v SR

Dňa 1. októbra 2002 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády SR č. 514/2002 Z. z., ktorým sa ustanovila výška minimálnej mzdy podľa § 6a zákona NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 346/1999 Z. z., v zmysle ktorého výšku minimálnej mzdy ustanoví nariadenie vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Uvedený zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že sa vzťahuje na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere (ktorý od 1. 4. 2002 vzniká iba na základe pracovnej zmluvy) a v obdobnom pracovnom vzťahu (teda aj na členov družstiev, kde podľa stanov je podmienkou členstva aj pracovný vzťah a na tzv. služobné pomery). Tento zákon platí pre všetky druhy pracovných pomerov bez zreteľa na skutočnosť, či ide o hlavný pracovný pomer alebo o pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce alebo o vedľajšiu činnosť vykonávanú v ďalšom pracovnom pomere podľa § 51 Zákonníka práce. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo o pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú podľa § 48 Zákonníka práce.

Treba zdôrazniť, že zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na fyzické osoby vykonávajúce činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru, teda na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov. Za každú hodinu odpracovanú zamestnancom sa výška minimálnej mzdy od 1. októbra 2002 ustanovuje na sumu 32,00 Sk. Pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou od 1. októbra 2002 výška minimálnej mzdy predstavuje za mesiac sumu 5570 Sk. Výška minimálnej mzdy, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, predstavuje 75 % zo sumy 32,00 Sk a za mesiac 75 % zo sumy 5570 Sk, čiže. za každú hodinu ide o sumu 24,00 Sk a za mesiac ide o sumu 4177,50 Sk. Ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov výška minimálnej mzdy predstavuje za každú hodinu 50 % zo sumy 32,00 Sk, teda za každú hodinu ide o sumu 16,00 Sk a za mesiac 50 % zo sumy 5570 Sk, čiže za mesiac ide o sumu 2785 Sk.

Výška tejto minimálnej mzdy je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. V prípade, ak ustanovený týždenný pracovný čas je nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu sa úmerne zvýši. Z uvedeného vyplýva, že mzda zamestnanca nesmie byť nižšia, než je výška minimálnej mzdy. V prípade, ak pracovná zmluva (so 40 hodinovým týždenným pracovným časom), v ktorej je dohodnutá nižšia mzda, než patrí podľa zákona o minimálnej mzde alebo podľa kolektívnej zmluvy, je v tejto časti neplatná. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, teda zákonom NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 514/2002 Z. z. (§ 119 ZP). V tomto zmysle možno hovoriť o obmedzení tzv. zmluvnej voľnosti v prospech zamestnanca. Ide o prejav sociálnej funkcie minimálnej mzdy pred chudobou, či pred nezamestnanosťou.

Časť mzdy možno poskytovať zamestnancovi aj v naturálnej forme, avšak okrem minimálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať iba so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých. Ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené. Zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa za naturálnu mzdu nepovažuje (§ 127 ZP). Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi so 40 hodinovým ustanoveným týždenným pracovným časom (skutočne odpracovaným) musí byť vždy vyplatená mzda najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom podľa § 49 Zákonníka práce v pracovnej zmluve dohodnúť kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. V takom prípade ide o pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmenu rozsahu týždenného pracovného času mohlo vyhovieť. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, avšak zamestnancovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v právach a povinnostiach v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je povinný informovať príslušný odborový orgán a zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec má kratší pracovný čas napríklad 33 hodín týždenne, patrí mu minimálna mzda zodpovedajúca tomuto „kratšiemu“ týždennému pracovnému času, teda je napríklad nižšia ako 5570 Sk mesačne, či nižšia ako 4177,50 Sk v prípade, ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku a mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov a v prípade požívateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (napríklad s kratším pracovným časom - 20 hod.) nižšia ako 2785 Sk mesačne. Minimálna mzda zodpovedajúca odpracovanému času (teda nižšia ako 5570 Sk, či nižšia ako 4177,50 Sk alebo nižšia ako 2785 Sk) platí aj pre prípady, ak zamestnanec neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni.

V kolektívnej zmluve možno pre jednotlivé odvetvia hospodárstva (upravené buď v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, alebo v podnikových kolektívnych zmluvách) dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje citovaný zákon, napríklad 7000 Sk, či 9000 Sk

Úprava výšky minimálnej mzdy má bezprostredný vplyv:

1. Na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti v prípade zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so 40 hodinovým ustanoveným týždenným pracovným časom, ktorí skutočne v mesiaci odpracujú 40 hodín týždenne, teda na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov za zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

2. Na dávky nemocenského poistenia, čiže na určenie výšky

- nemocenského,

- peňažnej pomoci v materstve,

- podpory pri ošetrovaní člena rodiny.

3. Na štátnu sociálnu dávku na poskytovanie rodičovského príspevku v prípade vydatého (ženatého) rodiča, ktorého príjem zo zárobkovej činnosti (bez odpočítania dane z príjmu) nepresahuje výšku polovice minimálnej mzdy - platí iba do 31. októbra 2002. (Od 1. novembra 2002 nadobúda účinnosť nový zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje poskytovanie rodičovského príspevku a zároveň výkon zárobkovej činnosti bez ohľadu na výšku príjmu a bez ohľadu na dĺžku pracovného času).

4. Na výšku mesačného cestovného na účely sprostredkovania vhodného zamestnania podľa zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Vymeriavacím základom zamestnanca na určenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (§ 16 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov) je

a) príjem za vykonanú prácu (ktorý nesmie byť nižší, ako je výška minimálnej mzdy v prípade skutočne odpracovaného pracovného času 40 hodín týždenne) dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, ako aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Obdobné platí aj na účely zdravotného poistenia (§ 13 ods. 1 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) aj na účely príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 59 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov - s výnimkou, teda okrem náhrady mzdy plynúcej z neplatného rozviazania pracovného pomeru). Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so 40 hodinovým ustanoveným týždenným pracovným časom skutočne odpracovali 40 hodín týždenne, najnižším vymeriavacím základom v takom prípade je minimálna mzda.

Tabuľka č. 1.:

Vymeriavací základ na účely

nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia

zamestnanca so 40 hodinovým ustanoveným týždenným pracovným časom - skutočne odpracovaným

a s kratším pracovným časom

subjekty najnižší najvyšší

zamestnanec

na základe 5570 Sk mesačne 32 000 Sk mesačne

pracovnej zmluvy (§ 16 ods. 13 zákona

so 40 hodinovým NR SR č. 274/1994 Z. z.

týždenne v znení neskorších predpisov)

pracovným časom

zamestnanec zodpovedajúca 32 000 Sk mesačne

s kratším pracovným mzda, napr. (§ 16 ods. 13 zákona

časom 4400 Sk alebo NR SR č. 274/1994 Z. z.

vyššia, napríklad v znení neskoších predpisov)

6100 Sk

zamestnanec

čiastočne

invalidný

so 40 hodinovým 4177,50 Sk mesačne 32 000 Sk mesačne

týždenne (§ 16 ods. 13 zákona

pracovným časom NR SR č. 274/1994 Z. z.

v znení neskorších predpisov)

zamestnanec zodpovedajúca 32 000 Sk mesačne

čiastočne mzda, napríklad nižšia (§ 16 ods. 13 zákona

invalidný 3600 Sk NR SR č. 274/1994 Z. z.

s kratším pracovným alebo vyššia, napríklad v znení neskorších predpisov)

časom 5100 Sk

zamestnanec

invalidný 2785 Sk mesačne 32 000 Sk mesačne

so 40 hodinovým (§ 16 ods. 13 zákona

týždenným NR SR č. 274/1994 Z. z.

pracovným časom v znení neskorších predpisov)

zamestnanec zodpovedajúca 32 000 Sk mesačne

invalidný mzda, napríklad nižšia (§ 16 ods. 13 zákona

s kratším pracovným 2100 Sk NR SR č. 274/1994 Z. z.

časom alebo vyššia, napríklad v znení neskorších predpisov)

3300 Sk

Tabuľka č. 2.:

Vymeriavací základ na účely

zdravotného poistenia

zamestnanca so 40 hodinovým ustanoveným týždenným pracovným časom - skutočne odpracovaným

a s kratším pracovným časom

subjekty najnižší najvyšší

zamestnanec

so 40 5570 Sk mesačne 32 000 Sk mesačne

hodinovým týždenným § 13 ods. 1 písm. a) (§ 13 ods. 13

pracovným časom z. č. 273/1994 Z. z., z. č. 273/1994 Z. z.)

zamestnanec zodpovedajúca zodpovedajúca mzda

s kratším pracovným mzda, napríklad (§ 13 ods. 12 zákona

časom 2400 Sk alebo NR SR č. 273/1994 Z. z.)

vyššia, napríklad môže byť aj vyšší

6100 Sk napríklad 45 000 Sk mesačne

zamestnanec

čiastočne 4177,50 Sk mesačne 32 000 Sk mesačne

invalidný § 13 ods. 1 písm. a) (§ 13 ods. 13

so 40 z. č. 273/1994 Z. z., z. č. 273/1994 Z. z.)

hodinovým týždenne

pracovným časom

zamestnanec zodpovedajúca zodpovedajúca mzda

čiastočne mzda, napríklad nižšia (§ 13 ods. 12 zákona

invalidný 2600 Sk NR SR č. 273/1994 Z. z.)

s kratším pracovným alebo vyššia, napríklad môže byť aj vyšší

časom 5100 Sk napríklad 45 000 Sk mesačne

zamestnanec

invalidný 2785 Sk mesačne 32 000 Sk mesačne

so 40 § 13 ods. 1 písm. a) (§ 13 ods. 13

hodinovým týždenne z. č. 273/1994 Z. z., z. č. 273/1994 Z. z.)

pracovným časom

zamestnanec zodpovedajúca zodpovedajúca mzda

invalidný mzda, napríklad nižšia (§ 13 ods. 12 zákona

s kratším pracovným 1300 Sk NR SR č. 273/1994 Z. z.)

časom alebo vyššia, napríklad

3700 Sk

Tabuľka č. 3.:

Vymeriavací základ na účely

príspevku na poistenie v nezamestnanosti

zamestnanca so 40 hodinovým ustanoveným týždenným pracovným časom - skutočne odpracovaným

a s kratším pracovným časom

subjekty najnižší najvyšší

zamestnanec

so 40 5570 Sk mesačne 24 000 Sk mesačne

hodinovým týždenne § 59 z. č 387/1996 Z. z. (§ 63 ods. 4

pracovným časom v znení neskorších predpisov z. č. 387/1996 Z. z.)

zamestnanec zodpovedajúca 24 000 Sk mesačne

s kratším pracovným mzda, napríklad (§ 63 ods. 4

časom 2400 Sk alebo z. č. 387/1996 Z. z.

vyššia, napríklad v znení neskorších predpisov)

6100 Sk

zamestnanec

čiastočne 4177,50 Sk mesačne 24 000 Sk mesačne

invalidný § 59 z. č 387/1996 Z. z. (§ 63 ods. 4

so 40 v znení neskorších predpisov z. č. 387/1996 Z. z.

hodinovým týždenne v znení neskorších predpisov)

pracovným časom

zamestnanec zodpovedajúca 24 000 Sk mesačne

čiastočne mzda, napríklad nižšia (§ 63 ods. 4

invalidný 2600 Sk z. č. 387/1996 Z. z.

s kratším pracovným alebo vyššia, napríklad v znení neskorších predpisov)

časom 5100 Sk

zamestnanec

invalidný 2785 Sk mesačne 24 000 Sk mesačne

so 40 § 59 z. č. 387/1996 Z. z. (§ 63 ods. 4

hodinovým týždenne v znení neskorších predpisov z. č. 387/1996 Z. z.

pracovným časom v znení neskorších predpisov)

zamestnanec zodpovedajúca 24 000 Sk mesačne

invalidný mzda, napríklad nižšia (§ 63 ods. 4

s kratším pracovným 1400 Sk z. č. 387/1996 Z. z.

časom alebo vyššia, napríklad v znení neskorších predpisov)

3700 Sk

V prípade, ak je čistá denná mzda zamestnanca v pracovnom pomere alebo člena družstva v členskom pomere, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, nižšia ako čistá denná mzda zistená z minimálnej mzdy, na ktorú by vznikol nárok tomuto zamestnancovi alebo členovi v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť čistú dennú mzdu na určenie nemocenského, zvýši sa čistá denná mzda na výšku zodpovedajúcu čistej dennej mzde zistenej z minimálnej mzdy podľa zákona NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 514/2002 Z. z. (§ 17 ods. 4 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov). Uvedené platí obdobne aj pri používaní pravdepodobného započítateľného zárobku (§ 9 vyhlášky ÚRO č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov).

Znamená to, že ak má zamestnanec nižšiu mzdu, ako je výška minimálnej mzdy, v prípade pracovnej neschopnosti sa mu poskytuje nemocenské vypočítané z dennej sumy zistenej z minimálnej mzdy, čiže od 1. októbra 2002 zo sumy 5570 Sk, a nie zo mzdy, ktorá sa mu skutočne poskytuje.

Zvýšenie čistej dennej mzdy na úroveň výšky minimálnej mzdy 5570 Sk platí aj na účely poskytovania podpory pri ošetrovaní člena rodiny (§ 25 ods. 5 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov), ako aj peňažnej pomoci v materstve (§ 34 ods. 2 zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov).

Uvedené sa vzťahuje aj na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb (§ 145a ods. 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Znamená to, že aj keď samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie z najnižšieho vymeriavacieho základu, čiže. zo sumy 4000 Sk, v prípade choroby sa jej poskytuje nemocenské vypočítané najmenej z minimálnej mzdy a v prípade tehotenstva a materstva sa jej poskytuje peňažná pomoc v materstve tiež najmenej z minimálnej mzdy (samozrejme, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok, teda ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti alebo tehotenstva a materstva bola SZČO zúčastnená na nemocenskom poistení aspoň 270 dní a ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie účasti na nemocenskom poistení SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky s výnimkou obdobia, za ktoré nie je povinná platiť poistné, najneskôr v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky).

Rodičovský príspevok podľa zákona č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (platný a účinný do 31. 10. 2002) - štátna sociálna dávka sa poskytuje rodičovi dieťaťa, čiže matke alebo otcovi, ak sa rodič osobne celodenne a riadne stará aspoň o jedno dieťa vo veku

- do troch rokov veku alebo

- do siedmich rokov, ak ide o dieťa, ktoré podľa posudku (rozhodnutia) príslušného orgánu je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.

Podmienkou nároku na tento príspevok je, že rodič a dieťa majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a rodič v čase starostlivosti o dieťa nemá nárok na mzdu (plat, pracovnú odmenu) alebo iný príjem zo zárobkovej činnosti, ani nepoberá peňažné dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce príjem zo zárobkovej činnosti, podporu v nezamestnanosti alebo príspevok patriaci občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou v čase ich pracovnej rehabilitácie.

Rodičovský príspevok sa poskytuje vo výške 2740 Sk mesačne aj rodičovi zárobkovo činnému, ak jeho príjem zo zárobkovej činnosti bez odpočítania dane z príjmu (preddavku na daň) nepresahuje polovicu určenej minimálnej mzdy, ktorá patrí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom rodič vykonáva zárobkovú činnosť (§ 4 ods. 1 zákona č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že za obdobie od 1. októbra 2002 do 31. októbra 2002 môže vydatý (či ženatý) rodič starajúci sa celodenne a riadne o dieťa do troch, prípadne siedmich rokov veku poberať rodičovský príspevok (vypláca sa mesačne pozadu, teda za mesiac október 2002 vyplatený v mesiaci november 2002) a zároveň dosahovať príjem zo zárobkovej činnosti bez odpočítania dane z príjmu vo výške nepresahujúcej sumu 2785 Sk (zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 514/2002 Z. z. - účinný od 1. októbra 2002).

Uvedené obmedzenie neplatí v prípade rodiča slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého, ak nežije s druhom (družkou). V týchto prípadoch popri poberaní rodičovského príspevku takýto rodič môže byť aj zárobkovo činný bez zreteľa na výšku dosahovaného príjmu z jeho zárobkovej činnosti. V oboch prípadoch sa vyžaduje splnenie podmienky, že dieťa nie je umiestnené v jasliach (v materskej škole), prípadne v obdobnom zariadení a rodič mu po dobu zárobkovej činnosti zabezpečil potrebnú starostlivosť inou osobou.

Tabuľka č. 4:

rodič (žena alebo muž) poskytovanie rodičovského príspevku

popri výkone zárobkovej činnosti

naposledy vyplatený v mesiaci

november 2002 za mesiac október 2002

vydatý (ženatý) patrí pri príjme nepresahujúcom

bez odpočítania dane z príjmu

polovicu minimálnej mzdy, teda

2785 Sk mesačne

(od 1. 10. 2002 do 31. 10. 2002)

slobodný, ovdovený, rozvedený

alebo z iných vážnych dôvodov patrí bez zreteľa na výšku

osamelý, ktorý nežije dosiahnutého príjmu

s druhom

Podľa zákona č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov sa naposledy rodičovský príspevok vyplatí v mesiaci november 2002, a to za mesiac október 2002.

Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že od 1. novembra 2002 nadobúda účinnosť nový zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, podľa ktorého sa rodičovi vydatému (ženatému), ako aj slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo z iných vážnych dôvodov osamelému, ktorý nežije s druhom a poberá rodičovský príspevok, umožňuje výkon zárobkovej činnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, čiže bez zreteľa na výšku dosahovanej mzdy a dĺžky pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že od 1. novembra 2002 na poskytovanie rodičovského príspevku výška minimálnej mzdy už nebude mať žiadny vplyv.

Občan má právo na zamestnanie. Pod týmto pojmom sa rozumie právo občana, ktorý môže a chce pracovať a hľadá zamestnanie, na

a) sprostredkovanie vhodného zamestnania,

b) rekvalifikáciu potrebnú na pracovné uplatnenie,

c) podporu v nezamestnanosti, ak spĺňa podmienky ustanovené zákonom NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Občan má právo na sprostredkovanie vhodného zamestnania, ktoré zohľadňuje jeho zdravotný stav, vek, vzdelanie, dĺžku praxe, dobu nezamestnanosti, dennú dochádzku do zamestnania a zo zamestnania a možnosti ubytovania (§ 32 ods. 2 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Z hľadiska dennej dochádzky do zamestnania a zo zamestnania za vhodné zamestnanie sa na účely tohto zákona považuje každé zamestnanie, pri ktorom výška mesačného cestovného prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresahuje 25 % minimálnej mzdy, teda od 1. októbra 2002 nepresahuje 1392,50 Sk a čas dochádzky do zamestnania a zo zamestnania prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresiahne denne spolu tri hodiny (§ 32 ods. 5 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

JUDr. Zuzana Macková, PhD.