DRG je „objavením Ameriky“

Spôsob preplácania nemocníc znamená stredovek

Známy nedostatok financií, zlé koncepčné riadenie, nevydarený systém a ďalšie problémy rezortu zvyčajne vždy dopadli na pracovníkov v zdravotníckom teréne. Premietali sa do problémov medicínskej i ošetrovateľskej starostlivosti a samotnej úrovni zdravotníctva. Tí, ktorí sa museli so situáciou za každých okolností vyrovnať, napríklad v našich nemocniciach, vidia problémy z veľkého detailu a zo svojho zorného uhla musia nielen pozorovať, ale najmä riešiť negatíva súčasnej situácie. Podstatná je nielen priorita problémov, ale aj to, čoho sa určite treba vyvarovať. V tejto súvislosti sme oslovili MUDr. Petra Šomla, N.Y. Ac.Sc., predsedu Klubu malých a stredných nemocníc ( Asociácie nemocníc Slovenska) a zároveň riaditeľa NsP v Šahách. Okrem iného pre Hospodársky denník uviedol, že „zdravotné poisťovne majú aj funkciu zberní financií a fond, ktorý vyzbierajú, je potrebné rozumne prerozdeliť na zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti. Samotné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa robí cez platobný systém“. A tu máme, podľa P. Šomla obrovské rezervy. Preplácanie za výkony môže totiž navodiť nadprodukciu alebo nedostatočnú produkciu a snahou je nájsť spôsob, ako zladiť systém na optimálnu hodnotu. Ak platíme spôsobom „fee-for-service“, taký je napríklad bodovací systém a lôžkodeň, potom začnú

narastať výkony

a mnohé sú zbytočné až nebezpečné pre chorého. Dôjde k nadprodukcii výkonov pri pomerne malom náraste výstupov (zlepšenie zdravia či životných vyhliadok). V prípade prospektívnych rozpočtov z posledných rokov, ktoré boli prepočítané na 60 až 70 % skutočných nákladov nemocníc, dochádza k neuveriteľnému mrhaniu potenciálom zariadení, vzniká situácia ťažkej podprodukcie systému, uvádza P. Šomlo. „Znižuje sa počet výkonov pod únosnú mieru, dochádza k významnému zhoršeniu výstupov (zhoršenie zdravia populácie sa odhaduje až na 10 % a dochádza aj k stratám na životoch). Pritom v rámci hospodárenia nemocníc sa ušetrí len malá časť variabilných nákladov. Na makroúrovni slovenského zdravotníctva sme od roku 1998 svedkami významného zhoršenia elasticity ponuky, keď za rovnaké náklady sú

výkony nemocníc

asi o tretinu nižšie. Dnešný spôsob preplácania ťza prípadŤ a neprimerané limitovanie počtu hospitalizácií je vlastne pokračovanie ťprospektívnych rozpočtovŤ. Dnešný spôsob financovania nemocníc však vedie, podľa tvrdenia tohto odborníka, aj k dezintegrácii zdravotníckeho systému. Každá nemocnica si chráni svoj obmedzený limit počtu hospitalizovaných, a tak mnohí pacienti sa nedostanú z jednoduchšieho do lepšie vybaveného zdravotníckeho zariadenia. Potrebujeme platobný systém, ktorý má inherentne zabudované pohnútky na „progresívnu starostlivosť“. Náš dnešný spôsob financovania však nepodporuje postupnosť v starostlivosti. Cena pacienta je diferencovaná podľa typu zariadenia, čiže za rovnako chorého môžu niektoré zariadenia dostať až trojnásobne viac. Prepláca sa za pacienta bez súvislosti s diagnózou či závažnosťou choroby, teda je výhodné mať na lôžku ľahko chorého. Toto sú nedostatky všetkých service-mixových platobných systémov, ktoré preplácajú

podľa počtu

oddelení v nemocniciach a deklarovaného stupňa liečebnej starostlivosti, a nie podľa skutočnej skladby pacientov. Preto Američania zaviedli case-mixový systém, teda platby podľa skladby pacientov. Zmyslom DRG (diagnosis related groups) je platiť za pacienta v homogénnych diagnostických skupinách, ktoré sú medicínsky dobre ohraničené, vyžadujú si rovnakú diagnostickú a ošetrovateľskú starostlivosť a týmto skupinám sa priraďuje primerane vymedzený objem financií . V USA funguje od 1983. roku , rýchlo sa pridala Austrália, Nový Zéland a postupne väčšina Európy (Maďarsko od 1993. roku, Taliansko, Francúzsko, Španielsko a ďalšie krajiny). Dnes štartuje Rakúsko a Nemecko, Česko od januára budúceho roka. Európa sa pritom chystá na celoeurópsky typ DRG systému. Ten neznačí len spravodlivejší spôsob prerozdeľovania, ale súčasne je nevšedným nástrojom v rukách organizátorov zdravotníctva. Kým namáhavo a často skrivodlivo sme znižovali

kapacity nemocníc,

všade, kde sa zaviedol DRG systém, bolo vnútornou pohnútkou systému, aby sa znížil počet akútnych lôžok. Zníženie bolo od 15 do 25 % lôžkových kapacít. DRG systém súčasne značí aj obrovský prínos informácií o jednotlivých nemocniciach, napríklad jednoduchým indexom priemerného prípadu (case-mix index) je možné odhadnúť skladbu chorých na jednotlivých oddeleniach a nemocniciach. Ak skúmame z hľadiska systému, tak zdravotnícke zariadenie integruje do sústavy, optimalizuje výkonnosť, zabezpečuje, aby vysokošpecializované zariadenia liečili závažne chorých a jednoduchšie zdravotnícke zariadenia jednoduchšie prípady. Dá sa to zhrnúť, doterajšie spôsoby preplácania nemocníc boli stredovekom a DRG je ťobjavením AmerikyŤ, teda začiatkom novoveku vo financovaní zdravotníctva,“ vyhlásil predseda Klubu malých a stredných nemocníc Slovenska. Nuž, kedy a za akých podmienok, ako sa posunieme z „historickej“ doby do súčasnosti, ukážu najbližšie dni.

Ľudmila Koníková