Aby sme inkasovali, treba investovať

Rôzny je prístup obcí a miest k miestnym poplatkom, okrem iného sa to ukázalo v diskusiách vedených hoteliermi na jesennom zasadnutí Zväzu hotelov a reštaurácií SR (ZHR SR). Výška poplatkov, nerozlišovanie sezónnosti a dĺžky pobytu hostí, diskriminácia zahraničných turistov a hlavne neochota miestnych orgánov riešiť otázku budúcich dôsledkov pre turistov nepríjemnej zmeny účtovania celej sumy poplatku aj v prípadoch neskorého príchodu či skorého odchodu, nepríjemne prekvapila hotelových manažérov. Tí očakávali, že samosprávne orgány pokladajú cestovný ruch za významný faktor ovplyvňujúci zamestnanosť a ekonomiku priamo v ich regióne. V praxi sa ukázalo, že štátom neriešené financovanie činnosti samosprávnych orgánov tlačí týchto zástupcov hľadať zdroje, ktoré by naplnili prázdne verejné pokladnice. Nespokojní členovia ZHR SR avizujú, že napĺňanie príjmovej časti rozpočtu

za každú cenu

neprinesie úžitok ani pre jednu a ani pre druhú stranu. Poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu, tak ako ho upravuje zákon č. 463/2002 Z. z. o miestnych poplatkoch, je pre každého návštevníka ubytovacieho zariadenia výdavkom, ktorý navršuje cenu ubytovania a psychologicky pôsobí rovnako ako akékoľvek zvýšenie ceny. Podľa Ing. Radoslava Gregu z hotela Senec v Senci sa kúpeľný poplatok vyberá v rovnakej výške po celý rok, hoci kúpeľná sezóna v Senci trvá len počas letných mesiacov. Napriek dobrej spolupráci s orgánmi samosprávy nielen v Senci, ale aj v mnohých ďalších mestách Slovenska, podnikatelia a ich kolektívne združenia (vrátane združení cestovného ruchu ako občianskych združení) boli vo vzťahu k samosprávnym orgánom dosiaľ neúspešní aj pri vyjednávaní zásadnej zmeny vo vyberaní tohto druhu poplatku. Ide o zmenu v dĺžke pobytu, ktorá sa oproti dlhým rokom zaužívanému systému

vyberania poplatku

za každé prenocovanie mení za každý kalendárny deň, čiže aj za prvý a posledný deň pobytu. Ako správne poznamenáva Ing. Zuzana Šedivá, prezidentka ZHR SR, vplyv legislatívnej zmeny možno pripísať aj nejednotnému odbornému názvosloviu. V tomto prípade sa týka pomenovania „pobyt“, za ktorý hotelieri odjakživa považovali jedno prenocovanie, ale pracovníci cestovných kancelárií jeden kalendárny deň. Vzniklo z toho mnoho nedorozumení pri objednávaní a potvrdzovaní ubytovania a v súčasnosti, žiaľ, aj v legislatíve. Nehovoriac o tom, že „pobyt“ má aj ďalší terminologický obsah, ktorý bol akceptovaný v pôvodnom znení zákona, a to, že za pobyt (pobytový zájazd) sa považuje

balík služieb

v trvaní minimálne šesť prenocovaní. „Návrh zákona NR SR č. 463/2002 Z. z. o miestnych poplatkoch neobsahoval zmenu definície dĺžky pobytu. Táto sa dostala do konečného zmenia zákona až po jeho prerokovaní vo vláde,“ informuje Ing. Zuzana Dúžeková, generálna riaditeľka sekcie cestovného ruchu MH SR a dodáva, že pôvodným zámerom bolo pripraviť pôdu pre úspešnú realizáciu ďalšieho zo zákonov, zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu, ktorý je v súčasnosti v štádiu návrhu. Po jeho schválení podľa Zuzany Dúžekovej bude mať obec alebo mesto povinnosť vložiť celú sumu inkasovaného poplatku za pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného cestovného ruchu, a teda rozvoj cestovného ruchu vo svojom regióne podporovať priamo a nie nepriamymi formami cez údržbu miestnych komunikácií, verejného osvetlenia, miestnej dopravy a ďalších verejnoprospešných služieb. Prax znova potvrdila, že zámer legislatívnej úpravy, jej návrh, konečné znenie zákona a jeho výklad nie sú vo vzájomnom súlade. V súvislosti s tým sa ponúka navyše aj otázka, či nie je načase definovať príčinu tohto stavu. V opačnom prípade bude parlament musieť prerokúvať a prijímať jednu novelizáciu novely zákona za druhou.

Rudolfa Vallová